Budapešť 25. februára (TASR) - Zrušenie zákazu používania symbolov totalitných režimov v Maďarsku v súčasnosti nie je aktuálne. Vyhlásil to maďarský premiér Viktor Orbán v Budapešti pri príležitosti dnešného pamätného dňa obetí komunizmu, ktorý si v Maďarsku 25. februára pripomínajú od roku 2001.

Podľa tlačovej agentúry MTI v rákoskeresztúrskom cintoríne Orbán pri odhalení pamätného stĺpa povedal, že kým v Maďarsku žije čo i len jediný človek, ktorého odvliekli alebo mučili ľudia označení totalitným symbolom, zatiaľ zrušenie zákazu takýchto symbolov nie je aktuálne. Ich zrušenie by protirečilo všetkému, čo ústava určuje pojmom ľudská dôstojnosť, dodal premiér.

Predseda maďarskej vlády zdôraznil, že je potrebné budovať krajinu, v ktorej nemožno nikoho diskriminovať kvôli pohlaviu, pôvodu, náboženstva, politického názoru, národnosti alebo jazyku.

V roku 1947 v tento deň zadržali orgány sovietskych okupačných vojsk generálneho tajomníka Nezávislej maloroľníckej strany Bélu Kovácsa aj napriek tomu, že ako poslanec mal imunitu. Akcia slúžila na zastrašenie nekomunistických politických síl a pripravila cestu k májovému odstráneniu maloroľníckeho premiéra Ferenca Nagya.

Maďarský ústavný súd zrušil minulý týždeň ustanovenie trestného zákonníka, týkajúce sa zákazu používania symbolov totalitných režimov. Verdikt odôvodnil tým, že ustanovenie je v rozpore s požiadavkou právnej istoty, v tejto súvislosti porušuje právo na slobodu prejavu a preto je protiústavné.

Zrušenie príslušného ustanovenia trestného zákonníka požadoval ešte v roku 2008 Attila Vajnai z Robotníckej strany 2006. Vajnaiho 16. novembra 2005 odsúdil súd na rok podmienečného trestu za nosenie červenej hviezdy - komunistického symbolu, ktorý maďarská legislatíva zakazovala.

Verejné vystavovanie komunistických alebo nacistických symbolov bolo v Maďarsku zakázané od roku 1993. Za nosenie zakázaných ľavicových alebo pravicových symbolov diktatúry, ako červenej hviezdy, kosáku a kladiva či hákového kríža, hrozila pokuta niekoľkých stoviek eur.

Vajnai chcel svojím počinom údajne prinútiť úrady, aby ho zatkli, aby tak mohol súdnou cestou bojovať proti zákazu nosenia komunistickej symboliky. Jeho prípadom sa zaoberal aj Európsky súdny dvor v Luxemburgu, ten však vyhlásil, že nemá vo veci súdnu právomoc.

Neskôr Vajnai vyhral voči Maďarsku spor na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý konštatoval, že červený kríž nie je výhradne iba symbolom totalitného režimu a preto sa politik obrátil na maďarský ústavný súd, ktorý sa vzhľadom na uvedený verdikt rozhodol opakovane preskúmať ustanovenie trestného zákonníka.