Stoličný Belehrad 19. augusta (TASR) - V maďarskom Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár), 64 kilometrov juhozápadne od Budapešti, si tento víkend už piatykrát pripomínajú trojdňovým podujatím korunováciu uhorských kráľov. Panovníkov tam korunovali až do tureckej okupácie južných častí Uhorska, kedy sa korunovačným mestom stala Bratislava.

"Väčšinu kráľov dynastie Arpádovcov korunovali v Stoličnom Belehrade. K tomuto mestu sa však viaže aj meno samotného Arpáda (po maďarsky Árpád)," povedal pre TASR historik Múzea kráľa sv. Štefana v Stoličnom Belehrade György Szabados.

Arpád bol vojvodom hlavného staromaďarského kmeňa – kmeňa Maďarov a zakladateľom dynastie Arpádovcov, ktorá vládla Uhorsku od čias Arpáda až do roku 1301.

Szabados spresnil, že ešte pred obdobím uhorských kráľov malo knieža Arpád jedno zo svojich sídiel i na jednom vrchu pri Stoličnom Belehrade.

"Čo sa týka kráľov, mesto bolo korunovačným mestom uhorských kráľov, pritom aj miestom posledného odpočinku mnohých z nich, medzi nimi sv. Štefana či Bela III.," dodal historik.

Podľa jeho slov výnimkou sú ale novodobí uhorskí králi, ktorí už neboli korunovaní v Stoličnom Belehrade, ale v Bratislave, pretože v roku 1543 Turci obsadili súčasný Székesfehérvár. "Do tohto roka boli všetci uhorskí králi korunovaní v našom meste," zdôraznil.



Ústrednou postavou tohtoročných piatych Korunovačných slávností v Stoličnom Belehrade je uhorský a chorvátsky kráľ Belo III., ktorý v arpádovskej dynastii patril podľa slov historika medzi najlepších. Panoval od roku 1172 do roku 1196.

"V tomto období vládol v Uhorsku mier a krajinu charakterizoval duchovný i hospodársky rozvoj. Belo III. položil vlastne základy úradníctva v Uhorsku. V roku 1181 totiž vydal nariadenie, podľa ktorého všetky náležitosti, ktorými sa zaoberal, museli byť doručované písomne. S jeho menom sa spája aj svätorečenie kráľa Ladislava I. v roku 1192," pripomenul Szabados.

Podotkol, že Belo III. je jediným kráľom dynastie Arpádovcov, ktorého stoličnobelehradský hrob je nepochybne identifikovaný. "Keď v decembri roku 1848 otvorili jeho hrob i miesto odpočinku jeho manželky Agnesy z Antiochie, zistili, že ide skutočne o tento zosnulý panovnícky pár. Tento vedecký poznatok nebol nikdy spochybnený. Belo bol 192 centimetrov vysoký muž a kráľovná Anna (toto meno dostala po príchode do Uhorska) bola drobná žena s výškou okolo 160 centimetrov," uzavrel historik múzea.

Székesfehérvár je v súčasnosti sídlom Fejérskej župy. Od panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. bolo mesto sídlom kráľov, ako prvé v Uhorsku bolo povýšené na slobodné kráľovské mesto výsadou kráľa Ondreja II. z roku 1222. V Stoličnom Belehrade korunovali kráľov až do roku 1543, keď mesto obsadili Turci a držali ho až do roku 1688.

Súčasťou terajších korunovačných slávností je aj liturgická divadelná hra o korunovaní Bela III.

V meste pripravili organizátori tradičné stredoveké trhy, prehliadku vyše päť metrov vysokých figurín kráľov a ich manželiek, ako aj množstvo ďalších programov viažucich sa k obdobiu uhorských panovníkov.