Budapešť 1. apríla (TASR) - Schengen, ale aj inštitúcie EÚ, vytvorili pre bežné situácie, preto mnohé z nich nedokážu čeliť krízovým situáciám. Takou je aj masová migrácia, pre ktorú bude potrebné systém Schengenskej dohody rozvíjať. Pre TASR to v Budapešti povedal maďarský expert pre bezpečnostnú politiku Péter Tálas.

Ekonomika je veľmi dôležitou súčasťou bezpečnosti. Schengen je unikátnym združením v rámci Európskej únie, ktorá v podstate umožňuje voľný pohyb pracovnej sily, kapitálu či služieb, zhodnotil Tálas výhody Schengenskej dohody.

Podľa jeho slov po tom, čo pre migračnú krízu mnohí začali spochybňovať možnosť zachovania Schengenu, vzniklo množstvo kalkulácií, koľko by stratila Európska únia - v rámci nej aj stredná a východná Európa - trebárs iba pozastavením fungovania Schengenu. Rozhodujúcou otázkou aj z bezpečnostného hľadiska je, ako je možné zlepšiť fungovanie Schengenu, aby si dokázal zachovať hospodársky svoje výhody.

"V súčasnosti sa stáva, že pozastavia fungovanie tejto dohody, čo sa začalo Talianskom a Francúzskom, teraz je to napríklad aktuálne aj v relácii medzi Rakúskom a Maďarskom, domnievam sa, že zachovanie Schengenu je jednou z najvážnejších výziev," dodal.

Schengen z bezpečnostného hľadiska ďalej podľa experta znamená aj to, že v rámci vnútornej bezpečnosti schengenskej zóny je podstatne silnejšia spolupráca medzi rezortmi vnútra a políciami. "To považujem za mimoriadne dôležitý výsledok. Ide teda o zónu, v ktorej má každý rovnaký cieľ, ktorým je potláčanie a stíhanie trestnej činnosti i protiprávneho konania. V záujme toho boli vybudované vážne systémy spolupráce, vrátane informačných systémov," konštatoval.

Treťou záležitosťou je spor o ochranu vonkajších hraníc Schengenu. K tejto otázke Tálas povedal, že je mierne optimistickejší než politici. Ochrana vonkajších hraníc je podľa neho veľmi dôležitá, nie však výhradne kvôli migračnej kríze. Tá však jednoznačne upozornila na nutnosť existencie a zlepšenie tejto ochrany.



"O Schengene, ale vo všeobecnosti aj o inštitúciách EÚ, možno povedať, že ich zriadili pre bežné situácie, preto mnohé z nich nedokážu čeliť krízovým situáciám. Ako príklad by som uviedol bankový systém, ktorý pri medzinárodnej finančnej a ekonomickej kríze v rokoch 2008-2009 bol pod obrovským tlakom, preto musel byť zmenený, a napokon ho Únia potichu aj zmenila," povedal.

Teraz to isté môžeme vnímať aj v prípade Schengenu, ktorý nevytvorili pre situáciu masovej migrácie, ale pre prípad, kedy migranti prichádzajú v množstve, ktoré je možné ešte zvládnuť. O migračnej kríze hovoríme vtedy, ak cieľové krajiny, tranzitné krajiny, prípadne hraničné krajiny sa už nedokážu postarať o prichádzajúce masy v tom zmysle, že nedokážu dodržať platné predpisy pre nedostatok kapacít a prostriedkov. Nedokážu teda oddeliť ekonomických migrantov od ohrozených migrantov, ktorým prislúcha štatút utečenca.

"Migračná kríza poukázala aj na to, že Schengen bude zrejme potrebné rozvíjať. Akým smerom by to malo byť, zatiaľ nie je jasné. Schengenské vonkajšie hranice, aj keď tvrdíme, že ich chránime spoločne, v podstate patria do kompetencie členských krajín. V tomto prípade z hľadiska logiky a cieľov schengenského systému to vnímam ako nedostatok. Považoval by som za správne, keby ochrana vonkajších hraníc bola skutočne spoločnou záležitosťou," podčiarkol.

Ochranné protokoly, migračné protokoly či protokoly týkajúce sa utečencov, by mali byť totožné. Podľa Tálasa je zrejmé, že by to narážalo na individuálne národné záujmy, pretože je jasné, že postoje k migračnej otázke Nemecka, Francúzska, Poľska, Slovenska či Maďarska sa líšia.

"V ochrane vonkajších hraníc a pri prekračovaní týchto hraníc by mali platiť rovnaké podmienky. V opačnom prípade totiž migranti a utečenci vyvinú tlak na tie úseky, kde platia menej prísne pravidlá," uzavrel analytik.