Budapešť 23. októbra (TASR) - V centre prejavu premiéra Viktora Orbána v pondelok pred budapeštianskym Domom teroru pri príležitosti 61. výročia vypuknutia revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii figurovala sloboda maďarského národa. Povedal to pre TASR politológ Zoltán Kiszelly.

Podotkol, že premiér vystúpil s prejavom aj napriek mimoriadne nepriaznivému počasiu na rozdiel od opozičného Hnutia pre spoločnú krajinu, ktoré svoje protestné zhromaždenie zrušilo pre silný dážď. "Skutočným dôvodom bola nezhoda medzi opozičnými politickými stranami v otázke pomerného volebného systému," konštatoval analytik.

"Orbán hovoril najmä o slobode, o túžbe maďarského ľudu po slobode. Hovoril o tom, že Maďari patria do Európy a že majú svoju predstavu o tom, ako by táto Európa mala vyzerať. Tá Európa sa podľa slov ministerského predsedu viac podobá na nádeje revolúcie v roku 1956 ako na dnešné predstavy a plány bruselských byrokratov," spresnil Kiszelly.

Na otázku, či nie je prekvapením, že v prejave premiéra nezaznelo meno často spomínaného amerického finančníka maďarského pôvodu Georgea Sorosa, ktorého považuje Orbánova vláda za nepriateľa, politológ povedal, že išlo o slávnostný prejav, pričom ale kampaň proti Sorosovi prebieha v médiách i na verejných priestranstvách na bilbordoch. "V centre prejavu predsedu vlády stála sloboda, ktorá je bližšia k tradíciám revolúcie 1956," uzavrel Kiszelly.

Politológ: Orbán na výročí revolúcie 1956 kritizoval Brusel, ale vôbec nie Rusko

Je úplne absurdné, že premiér Viktor Orbán pri príležitosti 61. výročia vypuknutia revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii v roku 1956 svoj prejav v pondelok postavil na kritiku Bruselu a globalizácie, pritom Rusku neadresoval žiadne kritické slová. Pre TASR to povedal maďarský politológ Péter Krekó.

"Kritika Ruska v Orbánovom prejave nezaznela ani napriek tomu, že z vlaňajších vysielaní ruskej verejnoprávnej televízie vieme, aké názory má režim prezidenta Vladimira Putina na túto revolúciu - považuje ho za puč CIA. Takisto poznáme Putinov názor na komunistický režim. Povedal napríklad, že najväčšou tragédiou 20. storočia bol rozpad Sovietskeho zväzu," konštatoval Krekó.

Pripomenul, že Rusko sa stalo najdôležitejším spojencom Orbánovej vlády. Premiér v prejave kritizoval Západ, ku ktorému sa maďarský ľud v revolúcii 1956 vlastne obracal. "To jediné spájalo inak dosť heterogénne povstalecké skupiny," zdôraznil politológ.

Orbán k tomto úseku maďarských dejín nepovedal vôbec nič, pretože ho viaže terajšia orientácia na Rusko. Niekdajší charakter protikomunistickej orientácie Orbánovej strany Fidesz je už minulosťou, domnieva sa Krekó.

K premiérovej kritike Európskej únie analytik podotkol, že prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že dôvera Maďarov v Úniu aj naďalej pretrváva, a že ich boj vlastnej vlády proti Bruselu neovplyvňuje.

Výsledky nedávnych volieb v Rakúsku a v Česku podľa politológa mimoriadne povzbudili maďarského premiéra. "Orbán si myslí, že v strednej Európe vznikne silné spojenectvo založené na tradičnom princípe národných štátov a protimigračnej politike, málo si však všíma skutočnosť, že výsledky francúzskych a nemeckých volieb svedčia o tom, že dve najsilnejšie krajiny Európy potvrdzujú politický mainstream.

Ak maďarský premiér uvažuje o stredo-východoeurópskom postoji, o ktorom čoraz zreteľnejšie hovorí, tak to neslúži záujmom krajín tohto regiónu. Zaujímavé je, že to rozpoznal práve slovenský premiér Robert Fico, ktorý nedávno jasne povedal, že preňho je spolupráca V4 veľmi dôležitá, avšak životný priestor SR vníma v jadre Európskej únie," uzavrel Krekó.