Úlohou štítu je chrániť členské krajiny NATO pred útokmi z priestoru mimo euroatlantickej oblasti, takže nepredstavuje nijakú hrozbu pre jadrový arzenál Ruska.
Autor TASR
,aktualizované Varšava 8. júla (TASR) - Severoatlantická aliancia prevzala dnes od Spojených štátov velenie a kontrolu nad protiraketovým štítom, ktorý sa buduje v Európe. V prvý deň summitu NATO vo Varšave to oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
"Dnes sme sa rozhodli vyhlásiť počiatočnú operačnú spôsobilosť obranného balistického raketového systému NATO," povedal Stoltenberg v priebehu summitu.
V praxi to znamená, že pod velením a dozorom aliancie budú svoju činnosť koordinovať viaceré súčasti systému: americké lode v Španielsku, radar v Turecku a komplex protiraketovej obrany v Rumunsku.
Stoltenberg podľa agentúry DPA súčasne zdôraznil, že budovaný štít má "výlučne obranný" charakter. Jeho úlohou je chrániť členské krajiny NATO pred útokmi z priestoru mimo euroatlantickej oblasti, takže nepredstavuje nijakú hrozbu pre jadrový arzenál Ruska, dodal šéf NATO. Výstavba štítu dlhodobo vyvoláva ostrý nesúhlas Moskvy, ktorá sa obáva ohrozenia svojej bezpečnosti.
NATO nasadí práporov v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku
Lídri členských krajín Severoatlantickej aliancie dnes - v prvý deň summitu vo Varšave - odsúhlasili plán na nasadenie štyroch práporov v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Oznámil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorého citovala agentúra DPA.
Podľa Stoltenberga pôjde o početné jednotky, ktoré budú tvoriť vojaci z viacerých krajín. S ich nasadením v Poľsku a Pobaltí sa počíta od budúceho roku na rotačnej báze.
Čítajte aj:Začal sa varšavský summit NATO, USA pošlú do Poľska asi 1000 vojakov
"(Tieto jednotky) názorne ukazujú silu transatlantického spojenectva a dávajú najavo, že útok na jedného spojenca sa bude považovať útok na celú alianciu," zdôraznil Stoltenberg.
Práporu, ktorý má byť nasadený v Lotyšsku, bude veliť Kanada. V Litve bude veliacou krajinou Nemecko, ktoré tam podľa hovorcu litovského ministerstva zahraničných vecí pošle asi 500 vojakov, v Estónsku Británia a v Poľsku Spojené štáty.
Dvojdňový summit NATO sa začal dnes popoludní. Slovenskú delegáciu na ňom vedie prezident Andrej Kiska.
Kľúčovou témou schôdzky je posilnenie bezpečnosti východného krídla aliancie. Účastníci summitu majú hovoriť aj o zlepšení kybernetickej obrany, pripravenosti na útoky balistickými raketami z územia mimo členských krajín NATO či o rozšírení úlohy aliancie v centrálnom Stredomorí. Očakáva sa aj dohoda o pokračovaní vojenskej a finančnej podpory pre Afganistan a o posilnení spolupráce s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom.
Podpora vstupu Macedónska do NATO
Maďarsko podporuje snahy Macedónska o vstup do Severoatlantickej aliancie. Vyhlásil to dnes vo Varšave maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý pri príležitosti začiatku summitu NATO rokoval s macedónskym rezortným partnerom Nikolom Poposkim.
Podľa agentúry MTI šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že Macedónsko zohralo kľúčovú úlohu v zastavení migračnej vlny. Maďarsko preto bude aj naďalej poskytovať potrebnú pomoc zameranú na udržanie kontroly nad grécko-macedónskymi hranicami.
"Dnes sme sa rozhodli vyhlásiť počiatočnú operačnú spôsobilosť obranného balistického raketového systému NATO," povedal Stoltenberg v priebehu summitu.
V praxi to znamená, že pod velením a dozorom aliancie budú svoju činnosť koordinovať viaceré súčasti systému: americké lode v Španielsku, radar v Turecku a komplex protiraketovej obrany v Rumunsku.
Stoltenberg podľa agentúry DPA súčasne zdôraznil, že budovaný štít má "výlučne obranný" charakter. Jeho úlohou je chrániť členské krajiny NATO pred útokmi z priestoru mimo euroatlantickej oblasti, takže nepredstavuje nijakú hrozbu pre jadrový arzenál Ruska, dodal šéf NATO. Výstavba štítu dlhodobo vyvoláva ostrý nesúhlas Moskvy, ktorá sa obáva ohrozenia svojej bezpečnosti.
NATO nasadí práporov v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku
Lídri členských krajín Severoatlantickej aliancie dnes - v prvý deň summitu vo Varšave - odsúhlasili plán na nasadenie štyroch práporov v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Oznámil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorého citovala agentúra DPA.
Podľa Stoltenberga pôjde o početné jednotky, ktoré budú tvoriť vojaci z viacerých krajín. S ich nasadením v Poľsku a Pobaltí sa počíta od budúceho roku na rotačnej báze.
Čítajte aj:Začal sa varšavský summit NATO, USA pošlú do Poľska asi 1000 vojakov
"(Tieto jednotky) názorne ukazujú silu transatlantického spojenectva a dávajú najavo, že útok na jedného spojenca sa bude považovať útok na celú alianciu," zdôraznil Stoltenberg.
Práporu, ktorý má byť nasadený v Lotyšsku, bude veliť Kanada. V Litve bude veliacou krajinou Nemecko, ktoré tam podľa hovorcu litovského ministerstva zahraničných vecí pošle asi 500 vojakov, v Estónsku Británia a v Poľsku Spojené štáty.
Dvojdňový summit NATO sa začal dnes popoludní. Slovenskú delegáciu na ňom vedie prezident Andrej Kiska.
Kľúčovou témou schôdzky je posilnenie bezpečnosti východného krídla aliancie. Účastníci summitu majú hovoriť aj o zlepšení kybernetickej obrany, pripravenosti na útoky balistickými raketami z územia mimo členských krajín NATO či o rozšírení úlohy aliancie v centrálnom Stredomorí. Očakáva sa aj dohoda o pokračovaní vojenskej a finančnej podpory pre Afganistan a o posilnení spolupráce s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom.
Podpora vstupu Macedónska do NATO
Maďarsko podporuje snahy Macedónska o vstup do Severoatlantickej aliancie. Vyhlásil to dnes vo Varšave maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý pri príležitosti začiatku summitu NATO rokoval s macedónskym rezortným partnerom Nikolom Poposkim.
Podľa agentúry MTI šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že Macedónsko zohralo kľúčovú úlohu v zastavení migračnej vlny. Maďarsko preto bude aj naďalej poskytovať potrebnú pomoc zameranú na udržanie kontroly nad grécko-macedónskymi hranicami.