Kyjev 24. januára (TASR) - Najmenej 30 ľudí prišlo o život a okolo 100 utrpelo zranenia pri dnešných raketových útokoch na obytné štvrte Mariupolu, strategicky významného prístavu na pobreží Azovského mora, ktoré kontroluje ukrajinská armáda.

K útokom došlo niekoľko hodín predtým, ako východoukrajinskí povstalci ohlásili začiatok ofenzívy voči Mariupolu.

Ako obyčajne nie je možné overiť, kto je za ostreľovanie zodpovedný. Vláda v Kyjeve tvrdí, že obete spôsobili rakety typu Grad odpálené separatistami, čo však oni popierajú a vinu za ostreľovanie pripisujú ukrajinskej armáde.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko v reakcii na ostreľovanie Mariupolu zvolal krízové zasadnutie svojho bezpečnostného kabinetu a predčasne odišiel zo Saudskej Arábie, kam si prišiel uctiť pamiatku zosnulého kráľa Abdalláha. Raketový útok na obytné štvrte označil za teroristický čin a zločin proti ľudskosti.

Rakety dopadli do obytných štvrtí na východných predmestiach Mariupolu, od ktorých sú pozície separatistov vzdialené zhruba desať kilometrov.

Strely v troch fázach zasiahli viacero civilných budov, vrátane trhu, dvoch škôl, obchodov a bytových domov. Na fotografiách z miesta útoku bolo vidieť horiace budovy a autá.

Podľa administratívy ukrajinskej Doneckej oblasti pri ostreľovaní zahynulo 30 ľudí, vrátane dvoch detí. Ďalších 93 utrpelo zranenia, uviedla agentúra TASS. Iné správy hovoria o približne 100 zranených.

O život prišiel aj jeden vojak na kontrolnom stanovišti ukrajinskej armády.

Mestská rada vyzvala obyvateľov mesta, aby nepodliehali panike a ignorovali fámy, podľa ktorých sa ukrajinské vládne sily chystajú na odsun z mesta.

"Všetky jednotky sú naopak v plnej bojovej pohotovosti a v meste boli posilnené bezpečnostné opatrenia," uvádza sa vo vyhlásení mestskej rady, ktoré citovala agentúra AP. V okolí mesta zatiaľ neboli spozorované približujúce sa jednotky separatistov.

Mariupol leží v strategickej oblasti juhovýchodnej Ukrajiny medzi Ruskom a ním anektovaným Krymským polostrovom. Obnovenie bojov v oblasti vzbudzuje obavy z toho, že by sa separatistické sily mohli pokúsiť vybojovať pozemný koridor medzi Ruskom a Krymom.