Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z vyjadrení europoslancov na otázku TASR, ako vnímajú výsledky plebiscitu o migračných kvótach.
Autor TASR
Štrasburg 4. októbra (TASR) - Názory slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) na víkendové referendum v Maďarsku sa líšia. Vyplýva to z vyjadrení europoslancov na otázku TASR, ako vnímajú výsledky plebiscitu o migračných kvótach.
Výsledky referenda treba rešpektovať, myslí si europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO-NOVA). Volebná účasť vo výške 43 percent ukazuje, že pre veľkú časť voličov je otázka migrácie dôležitá, dodal Škripek.
Opačný názor zastáva europoslanec Boris Zala (Smer-SD). Podľa neho z výsledku referenda vyplýva, že väčšina Maďarov z migrantov strach nemá. Hlasovanie označil za jasnú prehru premiéra Viktora Orbána.
Ivan Štefanec (KDH) považuje za absurdné, že na základe neplatného referenda chce maďarský premiér novelizovať ústavu. Okrem toho ho znepokojuje narastajúci nacionalizmus v krajine a vytrvalý odpor proti spoločným európskym riešeniam.
Europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) si myslí, že Orbán zneužil svoju moc a zbytočne minul peniaze na všeľudové hlasovanie, ktoré malo vopred jasný výsledok.
Jej stranícka kolegyňa Monika Flašíková Beňová považuje referendum za dôkaz autoritatívneho vládnutia Viktora Orbána. Je presvedčená, že Orbán si vytvoril z migrantov imaginárneho nepriateľa a v skutočnosti o migráciu v hlasovaní vôbec nešlo – cieľom bola mobilizácia voličov vládnej strany Fidesz.
Naopak, práve schopnosť mobilizovať 43 percent voličov, z ktorých takmer všetci podporili názor vlády, je podľa Miroslava Mikolášika (KDH) úspechom Viktora Orbána a jasným odkazom, že Maďari povinné kvóty nechcú.
Flašíková Beňová sa zhodla s europoslankyňou Annou Záborskou (KDH) v tom, že referendum sprevádzala kampaň založená na strachu a nenávisti. Výsledok referenda podľa oboch poslankýň oslabí pozíciu Maďarska pri ďalších rokovaniach na európskej úrovni.
Záborská je napriek tomu presvedčená, že tri milióny hlasov maďarských voličov by mala Európska komisia vziať do úvahy a ustúpiť od trvalého mechanizmu prerozdeľovania žiadateľov o azyl.
Väčšina európskych inštitúcií a lídrov členských štátov už zistila, že povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov nie sú riešením, myslí si Vladimír Maňka (Smer-SD). Privítal by hľadanie skutočného riešenia, ale bez vyvolávania zbytočného napätia.
Výsledky referenda treba rešpektovať, myslí si europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO-NOVA). Volebná účasť vo výške 43 percent ukazuje, že pre veľkú časť voličov je otázka migrácie dôležitá, dodal Škripek.
Opačný názor zastáva europoslanec Boris Zala (Smer-SD). Podľa neho z výsledku referenda vyplýva, že väčšina Maďarov z migrantov strach nemá. Hlasovanie označil za jasnú prehru premiéra Viktora Orbána.
Ivan Štefanec (KDH) považuje za absurdné, že na základe neplatného referenda chce maďarský premiér novelizovať ústavu. Okrem toho ho znepokojuje narastajúci nacionalizmus v krajine a vytrvalý odpor proti spoločným európskym riešeniam.
Europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) si myslí, že Orbán zneužil svoju moc a zbytočne minul peniaze na všeľudové hlasovanie, ktoré malo vopred jasný výsledok.
Jej stranícka kolegyňa Monika Flašíková Beňová považuje referendum za dôkaz autoritatívneho vládnutia Viktora Orbána. Je presvedčená, že Orbán si vytvoril z migrantov imaginárneho nepriateľa a v skutočnosti o migráciu v hlasovaní vôbec nešlo – cieľom bola mobilizácia voličov vládnej strany Fidesz.
Naopak, práve schopnosť mobilizovať 43 percent voličov, z ktorých takmer všetci podporili názor vlády, je podľa Miroslava Mikolášika (KDH) úspechom Viktora Orbána a jasným odkazom, že Maďari povinné kvóty nechcú.
Flašíková Beňová sa zhodla s europoslankyňou Annou Záborskou (KDH) v tom, že referendum sprevádzala kampaň založená na strachu a nenávisti. Výsledok referenda podľa oboch poslankýň oslabí pozíciu Maďarska pri ďalších rokovaniach na európskej úrovni.
Záborská je napriek tomu presvedčená, že tri milióny hlasov maďarských voličov by mala Európska komisia vziať do úvahy a ustúpiť od trvalého mechanizmu prerozdeľovania žiadateľov o azyl.
Väčšina európskych inštitúcií a lídrov členských štátov už zistila, že povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov nie sú riešením, myslí si Vladimír Maňka (Smer-SD). Privítal by hľadanie skutočného riešenia, ale bez vyvolávania zbytočného napätia.
