Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 15. máj 2025Meniny má Žofia
< sekcia Zahraničie

Názory slovenských europoslancov na maďarské referendum sa rôznia

Na snímke europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (v žltom). Foto: TASR/Vladimír Benko

Vyplýva to z vyjadrení europoslancov na otázku TASR, ako vnímajú výsledky plebiscitu o migračných kvótach.

Štrasburg 4. októbra (TASR) - Názory slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) na víkendové referendum v Maďarsku sa líšia. Vyplýva to z vyjadrení europoslancov na otázku TASR, ako vnímajú výsledky plebiscitu o migračných kvótach.

Výsledky referenda treba rešpektovať, myslí si europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO-NOVA). Volebná účasť vo výške 43 percent ukazuje, že pre veľkú časť voličov je otázka migrácie dôležitá, dodal Škripek.

Opačný názor zastáva europoslanec Boris Zala (Smer-SD). Podľa neho z výsledku referenda vyplýva, že väčšina Maďarov z migrantov strach nemá. Hlasovanie označil za jasnú prehru premiéra Viktora Orbána.

Ivan Štefanec (KDH) považuje za absurdné, že na základe neplatného referenda chce maďarský premiér novelizovať ústavu. Okrem toho ho znepokojuje narastajúci nacionalizmus v krajine a vytrvalý odpor proti spoločným európskym riešeniam.

Europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) si myslí, že Orbán zneužil svoju moc a zbytočne minul peniaze na všeľudové hlasovanie, ktoré malo vopred jasný výsledok.

Jej stranícka kolegyňa Monika Flašíková Beňová považuje referendum za dôkaz autoritatívneho vládnutia Viktora Orbána. Je presvedčená, že Orbán si vytvoril z migrantov imaginárneho nepriateľa a v skutočnosti o migráciu v hlasovaní vôbec nešlo – cieľom bola mobilizácia voličov vládnej strany Fidesz.

Naopak, práve schopnosť mobilizovať 43 percent voličov, z ktorých takmer všetci podporili názor vlády, je podľa Miroslava Mikolášika (KDH) úspechom Viktora Orbána a jasným odkazom, že Maďari povinné kvóty nechcú.

Flašíková Beňová sa zhodla s europoslankyňou Annou Záborskou (KDH) v tom, že referendum sprevádzala kampaň založená na strachu a nenávisti. Výsledok referenda podľa oboch poslankýň oslabí pozíciu Maďarska pri ďalších rokovaniach na európskej úrovni.

Záborská je napriek tomu presvedčená, že tri milióny hlasov maďarských voličov by mala Európska komisia vziať do úvahy a ustúpiť od trvalého mechanizmu prerozdeľovania žiadateľov o azyl.

Väčšina európskych inštitúcií a lídrov členských štátov už zistila, že povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov nie sú riešením, myslí si Vladimír Maňka (Smer-SD). Privítal by hľadanie skutočného riešenia, ale bez vyvolávania zbytočného napätia.

Premiér: Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády

Vláda je podľa jeho slov pripravená o transakčnej dani ďalej diskutovať, hľadať technické riešenia, ak niekde spôsobuje ťažkosti.

- Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády. Uviedol to okrem iného na štvrtkovom zhromaždení delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

- Polícii sa podarilo objasniť sériu krádeží v obci Iňačovce v okrese Michalovce. Štyroch mužov, ktorí opakovane od decembra 2024 do januára 2025 kradli v jednom z rodinných domov, obvinili.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po príchode do Ankary označil ruskú delegáciu v Istanbule, ktorá má rokovať s delegáciou Ukrajiny, ako „atrapu“ s nejasným mandátom. Povedal to pred rokovaním s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

- Štúdium zubného lekárstva sa na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach skráti na päť rokov.

- Prestávky medzi jednotlivými tretinami na prebiehajúcich MS v hokeji predĺžia od štvrtkových duelov z 15 na 17 minút. Rozhodla tak Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) po tom, ako v dejisku B-skupiny v dánskom Herningu dochádzalo k nepríjemným situáciám.

- Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok dopoludnia potvrdilo, že rokovania s ukrajinskou delegáciou v Istanbule sa na žiadosť Turecka uskutočnia až v „druhej polovici dňa“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

- Vodiči sa vo štvrtok predpoludním pre nehodu dvoch kamiónov zdržia asi hodinu na ceste I/18 v Strečnianskej úžine medzi Žilinou a Martinom.

- Neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovaniach s ukrajinskou stranou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok v Istanbule, svedčí podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského o zbabelosti šéfa Kremľa.

- Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR vo veci zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

- V stredu zahynulo najmenej 21 ľudí pri hromadnej zrážke nákladného auta, autobusu a dodávky na diaľnici spájajúcej mexické štáty Oaxaca a Puebla.

- Diplomata, ktorého v pondelok zadržali švédske orgány pre podozrenia zo špionáže, v stredu prepustili z väzby, avšak naďalej zostáva podozrivým.

- Najmenej traja ľudia v stredu zahynuli pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti Facebook.

- Ruský prezident Vladimir Putin nie je uvedený v oficiálnom zozname členov delegácie, ktorá má vo štvrtok rokovať s ukrajinskými predstaviteľmi v tureckom Istanbule.

- Ukrajinská colná správa v stredu oznámila, že v piatok 16. mája na niekoľko hodín uzavrie priechod Užhorod - Vyšné Nemecké na hranici so Slovenskom.

- Estónska armáda v stredu uviedla, že ruská stíhačka narušila vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ i NATO.

- Slovensko sa po takmer 15 rokoch oficiálne stalo 33. krajinou, ktorej vojaci sa zapájajú do mierovej misie vedenej NATO v Kosove (KFOR).

- Čína oznámila, že pozastavila platnosť niektorých necolných protiopatrení voči americkým firmám, ktoré prijala ako odvetu za uvalenie vysokých dovozných ciel zo strany americkej administratívy.

- Predsedovia štyroch slovenských samosprávnych krajov sa v stredu v Bruseli stretli s výkonným podpredsedom Európskej komisie (EK) zodpovedným za regionálny rozvoj a eurofondy Raffaelom Fittom.

- Americký prezident Donald Trump a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání v stredu v Dauhe podpísali dohody, ktoré majú priniesť hospodársku výmenu medzi ich krajinami v hodnote najmenej 1,2 bilióna dolárov.