80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Gréci majú v nedeľu 5. júla v referende rozhodnúť, či akceptujú reformy a úsporné opatrenia výmenou za finančnú pomoc.
Autor TASR
Luxemburg 3. júla (TASR) - Odpoveď NIE v nedeľnom (5.7.) referende v Grécku dramaticky oslabí jeho pozíciu pri vyjednávaniach s veriteľmi. Upozornil dnes predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý však odmietol odpovedať na otázku, či veritelia v tomto prípade otvoria znova rokovania s Gréckom. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Ak si Gréci zvolia Nie, pozícia Grécka sa dramaticky zhorší," povedal Juncker na tlačovej konferencii v Luxembursku, ktoré dnes prevzalo na pol roka rotujúce predsedníctvo Európskej únie (EÚ).
"Ale dokonca aj v prípade, že si zvolia Áno, budeme musieť čeliť veľmi náročným rokovaniam," dodal.
Luxemburský premiér Xavier Bettel v tejto súvislosti uviedol, že EÚ potrebuje vybudovať mosty s Gréckom a Britániou, ktorá zas plánuje referendum o členstve v únii.
Výsledok gréckeho referenda ovplyvní program ELA
Európska centrálna banka (ECB) by mohla zvýšiť financovanie gréckych bánk, ak voliči v referende povedia ÁNO podmienkam záchranného programu. Naznačil to dnes viceprezident ECB Vitor Constancio. Informovala o tom agentúra Reuters.
Gréci majú v nedeľu 5. júla v referende rozhodnúť, či akceptujú reformy a úsporné opatrenia výmenou za finančnú pomoc. Vláda odporúča ľuďom, aby hlasovali NIE, teda, aby podmienky záchranného balíka odmietli. Tvrdí, že to posilní jej pozíciu pri rokovaniach s veriteľmi.
Ale Constancio upozorňuje Grékov, že ak podmienky finančnej pomoci odmietnu, ťažko sa im potom bude rokovať s veriteľmi o novom záchrannom úvere. A dodal, že to ovplyvní aj analýzy a rozhodnutia ECB.
A naopak, ak povedia v referende ÁNO reformám, ľahšie dosiahnu dohodu s veriteľmi.
Aj člen Rady guvernérov ECB Josef Bonnici už vo štvrtok (2.7.) upozornil, že centrálna banka bude brať do úvahy výsledky referenda, keď bude najbližšie rozhodovať o núdzovej likvidite pre grécke banky, ktorá ich udržuje pri živote.
Constancio ale zároveň dodal, že sa nemôže zaručiť za to, ako budú po referende hlasovať jednotliví členovia Rady guvernérov čo sa týka zvýšenia núdzového financovania pre grécke banky. ECB zatiaľ ponechala ELA v platnosti, ale nezvyšuje ho a drží ho na úrovni 89 miliárd eur.
"Ak si Gréci zvolia Nie, pozícia Grécka sa dramaticky zhorší," povedal Juncker na tlačovej konferencii v Luxembursku, ktoré dnes prevzalo na pol roka rotujúce predsedníctvo Európskej únie (EÚ).
"Ale dokonca aj v prípade, že si zvolia Áno, budeme musieť čeliť veľmi náročným rokovaniam," dodal.
Luxemburský premiér Xavier Bettel v tejto súvislosti uviedol, že EÚ potrebuje vybudovať mosty s Gréckom a Britániou, ktorá zas plánuje referendum o členstve v únii.
Výsledok gréckeho referenda ovplyvní program ELA
Európska centrálna banka (ECB) by mohla zvýšiť financovanie gréckych bánk, ak voliči v referende povedia ÁNO podmienkam záchranného programu. Naznačil to dnes viceprezident ECB Vitor Constancio. Informovala o tom agentúra Reuters.
Gréci majú v nedeľu 5. júla v referende rozhodnúť, či akceptujú reformy a úsporné opatrenia výmenou za finančnú pomoc. Vláda odporúča ľuďom, aby hlasovali NIE, teda, aby podmienky záchranného balíka odmietli. Tvrdí, že to posilní jej pozíciu pri rokovaniach s veriteľmi.
Ale Constancio upozorňuje Grékov, že ak podmienky finančnej pomoci odmietnu, ťažko sa im potom bude rokovať s veriteľmi o novom záchrannom úvere. A dodal, že to ovplyvní aj analýzy a rozhodnutia ECB.
A naopak, ak povedia v referende ÁNO reformám, ľahšie dosiahnu dohodu s veriteľmi.
Aj člen Rady guvernérov ECB Josef Bonnici už vo štvrtok (2.7.) upozornil, že centrálna banka bude brať do úvahy výsledky referenda, keď bude najbližšie rozhodovať o núdzovej likvidite pre grécke banky, ktorá ich udržuje pri živote.
Constancio ale zároveň dodal, že sa nemôže zaručiť za to, ako budú po referende hlasovať jednotliví členovia Rady guvernérov čo sa týka zvýšenia núdzového financovania pre grécke banky. ECB zatiaľ ponechala ELA v platnosti, ale nezvyšuje ho a drží ho na úrovni 89 miliárd eur.
