Očakáva sa, že sobotňajšie prezidentské voľby budú najtesnejšie, odkedy sa v roku 1999 skončila v Nigérii vláda vojenskej junty.
Autor TASR
Abuja 25. marca (TASR) - Nigéria od dnešnej polnoci uzavrie svoje pozemné a námorné hranice, aby zaručila bezpečnosť pred sobotňajšími ostro sledovanými prezidentskými a parlamentnými voľbami. Uzavreté zostanú až do sobotňajšej polnoci (28. marca), informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na nigérijské ministerstvo zahraničných vecí.
"Prezident Goodluck Jonathan schválil uzavretie všetkých pozemných a námorných hraníc Nigérie..., aby umožnil pokojný priebeh nadchádzajúcich národných volieb," uviedol vo vyhlásení stály tajomník ministerstva Abubakar Magaji.
Očakáva sa, že sobotňajšie prezidentské voľby budú najtesnejšie, odkedy sa v roku 1999 skončila v Nigérii vláda vojenskej junty.
Terajšia hlava štátu, kresťan z juhu krajiny Goodluck Jonathan v nich čelí silnému súperovi, ktorým je bývalý vojenský vládca krajiny, moslim zo severu Muhammadu Buhari. Bývalý generálmajor vládol v Nigérii po vojenskom puči od decembra 1983 do augusta 1985.
Terajší prezident Jonathan je vo funkcii od roku 2010, predtým bol od roku 2007 viceprezidentom.
Nigérijský súd dnes zablokoval snahy zabrániť hlavnému opozičnému kandidátovi Buharimu kandidovať vo voľbách. Jeho odporcovia ho obvinili zo sfalšovania stredoškolského vysvedčenia, súd však prípad odložil na 22. apríla s vyjadrením, že ide o ohováračskú kampaň.
V inom prípade federálny súd v Lagose zakázal tento týždeň armáde rozmiestniť vojakov pri volebných strediskách. Opozícia sa obávala, že by mohli falšovať výsledky.
"Vyzývam všetkých lídrov a kandidátov, aby svojim stúpencom objasnili, že násilie nemá miesto v demokratických voľbách," vyzval v pondelok Nigérijčanov americký prezident Barack Obama. "Je na zodpovednosti všetkých občanov, aby zachovali mier bez ohľadu na to, kto zvíťazí," dodal.
Po minulých prezidentských voľbách v roku 2011, v ktorých Jonathan porazil Buhariho, vypukli v Nigérii násilnosti, v ktorých za tri dni zahynulo 800 ľudí a 65.000 zostalo bez strechy nad hlavou.
Nigéria okrem toho bojuje s povstaním na svojom severovýchode. Regionálne ozbrojené sily dobýjajú už šesť týždňov späť územie, ktorého sa zmocnili islamistickí povstalci zo skupiny Boko Haram, ktorí podnikajú cezhraničné útoky aj do Kamerunu, Nigeru a Čadu. Terajšie voľby Boko Haram označilo za neislamské.
V troch nigérijských zväzových štátoch - Borno, Yobe a Adamawa - na severovýchode krajiny, kde má Boko Haram najväčšiu moc, je v platnosti výnimočný stav, dodala BBC.
"Prezident Goodluck Jonathan schválil uzavretie všetkých pozemných a námorných hraníc Nigérie..., aby umožnil pokojný priebeh nadchádzajúcich národných volieb," uviedol vo vyhlásení stály tajomník ministerstva Abubakar Magaji.
Očakáva sa, že sobotňajšie prezidentské voľby budú najtesnejšie, odkedy sa v roku 1999 skončila v Nigérii vláda vojenskej junty.
Terajšia hlava štátu, kresťan z juhu krajiny Goodluck Jonathan v nich čelí silnému súperovi, ktorým je bývalý vojenský vládca krajiny, moslim zo severu Muhammadu Buhari. Bývalý generálmajor vládol v Nigérii po vojenskom puči od decembra 1983 do augusta 1985.
Terajší prezident Jonathan je vo funkcii od roku 2010, predtým bol od roku 2007 viceprezidentom.
Nigérijský súd dnes zablokoval snahy zabrániť hlavnému opozičnému kandidátovi Buharimu kandidovať vo voľbách. Jeho odporcovia ho obvinili zo sfalšovania stredoškolského vysvedčenia, súd však prípad odložil na 22. apríla s vyjadrením, že ide o ohováračskú kampaň.
V inom prípade federálny súd v Lagose zakázal tento týždeň armáde rozmiestniť vojakov pri volebných strediskách. Opozícia sa obávala, že by mohli falšovať výsledky.
"Vyzývam všetkých lídrov a kandidátov, aby svojim stúpencom objasnili, že násilie nemá miesto v demokratických voľbách," vyzval v pondelok Nigérijčanov americký prezident Barack Obama. "Je na zodpovednosti všetkých občanov, aby zachovali mier bez ohľadu na to, kto zvíťazí," dodal.
Po minulých prezidentských voľbách v roku 2011, v ktorých Jonathan porazil Buhariho, vypukli v Nigérii násilnosti, v ktorých za tri dni zahynulo 800 ľudí a 65.000 zostalo bez strechy nad hlavou.
Nigéria okrem toho bojuje s povstaním na svojom severovýchode. Regionálne ozbrojené sily dobýjajú už šesť týždňov späť územie, ktorého sa zmocnili islamistickí povstalci zo skupiny Boko Haram, ktorí podnikajú cezhraničné útoky aj do Kamerunu, Nigeru a Čadu. Terajšie voľby Boko Haram označilo za neislamské.
V troch nigérijských zväzových štátoch - Borno, Yobe a Adamawa - na severovýchode krajiny, kde má Boko Haram najväčšiu moc, je v platnosti výnimočný stav, dodala BBC.