Akadémia TASR
Všetky správy
Časť výsledkov, ktoré dosiahol, však jeho nástupca Trump mieni prehodnotiť: ide napríklad aj o vzťahy s Izraelom či zákon o ochrane pacientov a dostupnej zdravotnej starostlivosti Obamacare.
Autor TASR
Washington 16. januára (TASR) - Barack Obama v noci nadnes - vo svojom zrejme poslednom televíznom interview vo funkcii prezidenta USA - bránil svoju zahraničnú politiku a naznačil svoje plány po odchode z Bieleho domu, kde ho 20. januára vystrieda republikán Donald Trump.
Obama sa v rozhovore pre reláciu 60 Minutes, vysielanom televíziou CBS, vyjadril aj k politike svojej vlády voči Sýrii. Vrátil sa i k svojmu výroku z roku 2012, keď na tlačovej konferencii hovoril o vytýčení 'červenej čiary', ktorou "sme dali Asadovmu režimu jasne najavo", že "použitie chemických zbraní by malo obrovské dôsledky".
V rozhovore pre CBS Obama uviedol, že slovné spojenie "červená čiara" v texte svojho prejavu ani nemal a že improvizoval.
K zásahu nakoniec nedošlo, pretože USA s Ruskom sprostredkovali dohodu, v rámci ktorej sýrsky prezident Bašár Asad sľúbil odovzdať zvyšné sýrske chemické zbrane.
Toto pozdržanie intervencie proti Asadovi je analytikmi považované za "jedno z najkontroverznejších zahraničnopolitických rozhodnutí prezidenta Obamu". K ozbrojenej akcii sa však vtedy odmietli pripojiť aj vplyvní americkí spojenci Nemecko a Británia.
Obama v rozhovore trval na svojom názore, že Spojené štáty nie sú svetovým policajtom. "Ak jediná vec, ktorú môžeme urobiť v Sýrii a znova aj v Iraku, je vyslať tam 200.000 mužov, a naším cieľom je byť nielen policajtom, ale guvernérom tohto regiónu, ak znova urobíme túto chybu, hanba nám!" vyhlásil Obama.
Pre CBS sa Obama vyjadril aj politike USA voči Izraelu. Podľa neho rozširovanie výstavby židovských osád nabralo také rozmery, že to bráni možnosti vytvorenia palestínskeho štátu.
Súčasne odmietol tvrdenia o "veľkej roztržke" vo vzťahoch medzi USA a Izraelom v dôsledku decembrovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, keď sa USA zdržali pri hlasovaní o rezolúcii odsudzujúcej izraelskú osídľovaciu politiku.
"Vzhľadom na naše investície v tom regióne a náš hlboký záujem o Izrael si myslím, že máme legitímne právo priateľovi povedať, že to (osídľovanie) je problém," uviedol Obama. Dodal, že takáto izraelská politika "by mohla mať dlhodobé dôsledky pre mier a bezpečnosť v regióne i pre Spojené štáty."
Odchádzajúci prezident v rozhovore hodnotil osem rokov svojho pôsobenia v Bielom dome. Časť výsledkov, ktoré Obama dosiahol, však jeho nástupca Donald Trump mieni prehodnotiť: ide napríklad aj o vzťahy s Izraelom či zákon o ochrane pacientov a dostupnej zdravotnej starostlivosti, známy ako Obamacare.
Obama priznal, že ide o nezvyčajné odovzdanie moci, a poznamenal, že s týmto jeho výrokom by zrejme súhlasil aj Trump. Obama apeloval na republikánov v Kongrese a Trumpových priaznivcov v krajine, aby zaistili zachovanie "určitých noriem a inštitucionálnych tradícií", ktoré "neslobodno rušiť, pretože majú svoje opodstatnenie". V tejto súvislosti sa zmienil o demokracii a súdržnosti.
OBHAJOBA POLITIKY V SÝRII
Obama sa v rozhovore pre reláciu 60 Minutes, vysielanom televíziou CBS, vyjadril aj k politike svojej vlády voči Sýrii. Vrátil sa i k svojmu výroku z roku 2012, keď na tlačovej konferencii hovoril o vytýčení 'červenej čiary', ktorou "sme dali Asadovmu režimu jasne najavo", že "použitie chemických zbraní by malo obrovské dôsledky".
V rozhovore pre CBS Obama uviedol, že slovné spojenie "červená čiara" v texte svojho prejavu ani nemal a že improvizoval.
K zásahu nakoniec nedošlo, pretože USA s Ruskom sprostredkovali dohodu, v rámci ktorej sýrsky prezident Bašár Asad sľúbil odovzdať zvyšné sýrske chemické zbrane.
Toto pozdržanie intervencie proti Asadovi je analytikmi považované za "jedno z najkontroverznejších zahraničnopolitických rozhodnutí prezidenta Obamu". K ozbrojenej akcii sa však vtedy odmietli pripojiť aj vplyvní americkí spojenci Nemecko a Británia.
OBAMA TRVÁ NA TOM, ŽE USA NIE SÚ SVETOVÝM POLICAJTOM
Obama v rozhovore trval na svojom názore, že Spojené štáty nie sú svetovým policajtom. "Ak jediná vec, ktorú môžeme urobiť v Sýrii a znova aj v Iraku, je vyslať tam 200.000 mužov, a naším cieľom je byť nielen policajtom, ale guvernérom tohto regiónu, ak znova urobíme túto chybu, hanba nám!" vyhlásil Obama.
OBAMA O VZŤAHOCH S IZRAELOM
Pre CBS sa Obama vyjadril aj politike USA voči Izraelu. Podľa neho rozširovanie výstavby židovských osád nabralo také rozmery, že to bráni možnosti vytvorenia palestínskeho štátu.
Súčasne odmietol tvrdenia o "veľkej roztržke" vo vzťahoch medzi USA a Izraelom v dôsledku decembrovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, keď sa USA zdržali pri hlasovaní o rezolúcii odsudzujúcej izraelskú osídľovaciu politiku.
"Vzhľadom na naše investície v tom regióne a náš hlboký záujem o Izrael si myslím, že máme legitímne právo priateľovi povedať, že to (osídľovanie) je problém," uviedol Obama. Dodal, že takáto izraelská politika "by mohla mať dlhodobé dôsledky pre mier a bezpečnosť v regióne i pre Spojené štáty."
OBAMA O TRUMPOVOM NÁSTUPNÍCTVE
Odchádzajúci prezident v rozhovore hodnotil osem rokov svojho pôsobenia v Bielom dome. Časť výsledkov, ktoré Obama dosiahol, však jeho nástupca Donald Trump mieni prehodnotiť: ide napríklad aj o vzťahy s Izraelom či zákon o ochrane pacientov a dostupnej zdravotnej starostlivosti, známy ako Obamacare.
Obama priznal, že ide o nezvyčajné odovzdanie moci, a poznamenal, že s týmto jeho výrokom by zrejme súhlasil aj Trump. Obama apeloval na republikánov v Kongrese a Trumpových priaznivcov v krajine, aby zaistili zachovanie "určitých noriem a inštitucionálnych tradícií", ktoré "neslobodno rušiť, pretože majú svoje opodstatnenie". V tejto súvislosti sa zmienil o demokracii a súdržnosti.
