Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 11. apríl 2025Meniny má Július
< sekcia Zahraničie

Reakcie na odchod USA z Rady OSN pre ľudské práva

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zeid Raád al Husajn. Foto: TASR/AP

Šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová zareagovala vyjadrením, že rozhodnutie USA vystúpiť z rady je riskantné, lebo poškodí medzinárodné postavenie USA.

Ženeva/Brusel 20. júna (TASR) - Rozhodnutie Spojených štátov vystúpiť z Rady OSN pre ľudské práva je "sklamaním, ak nie vyslovene prekvapením". V utorok v Ženeve to uviedol odchádzajúci vysoký komisár OSN pre ľudské práva, jordánsky diplomat Zajd Raad Husajn.

"Vzhľadom na stav ľudských práv v dnešnom svete by mali Spojené štáty viac vystupovať v popredí, a nie odstupovať," napísal vysoký komisár Zajd na sociálnej sieti Twitter.

Predseda rady (UNHRC), Vojislav Šuc zo Slovinska, bránil tento orgán. Varoval, že "multilateralizmus a ľudské práva sú napádané každý deň". Rada je podľa neho "jednotným priestorom", kde sa diskutuje o najzúfalejších situáciách a hľadajú sa východiská z problémov.

"Jej činy vedú k zmysluplným výsledkom pre nespočetné obete porušovania ľudských práv po celom svete, a týmto obetiam rada slúži," dodal podľa agentúry AP Šuc, ktorý na rok zastáva rotujúcu funkciu predsedu rady.

Šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová zareagovala vyjadrením, že rozhodnutie USA vystúpiť z rady je riskantné, lebo poškodí medzinárodné postavenie USA.

"USA stáli vždy v popredí pri ochrane ľudských práv po celom svete a mnoho rokov boli silným partnerom Európskej únie v Rade OSN pre ľudské práva," uviedla Mogheriniovej hovorkyňa Maja Kocijančičová vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra DPA.

"Dnešné rozhodnutie oslabí rolu USA ako zástancu a podporovateľa demokracie na svetovej scéne," dodala hovorkyňa Mogheriniovej.

Vystúpenie USA z Rady OSN pre ľudské práva oznámila v utorok americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová a vyhlásila, že rada "nie je hodná svojho mena". Zároveň obvinila tento medzinárodný orgán z ochraňovania porušovateľov ľudských práv, z pokrytectva a "chronickej zaujatosti voči Izraelu".

Rada OSN pre ľudské práva, so sídlom vo švajčiarskej Ženeve, je jedným z najvýznamnejších orgánov OSN. Má 47 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na tri roky. Rada dohliada na dodržiavanie ľudských práv vo svete a predkladá o situácii v jednotlivých krajinách správy. Zameriava sa okrem iného na slobodu zhromažďovania, slobodu slova, slobodu vyznania, práva žien, práva sexuálnych menšín a práva rasových a etnických menšín.

Ruská misia pri OSN kritizuje odchod USA z Rady OSN pre ľudské práva



Stála misia Ruska pri OSN označila argumenty Spojených štátov pre ich vystúpenie z Rady OSN pre ľudské práva za cynické.

Ruskí diplomati podľa agentúry TASS vo svojej reakcii uviedli, že Rada OSN pre ľudské práva je kľúčovým medzinárodným fórom pre spoluprácu v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a jej poslaním - podobne ako aj celého systému OSN - je slúžiť všetkým členským štátom, nielen jednej krajine či jednému zoskupeniu. "Žiaľ, naši kolegovia z Washingtonu to nechápu alebo neakceptujú," uvádza sa vo vyhlásení.

Pripomenuli, že reakcia medzinárodného spoločenstva na pokusy Spojených štátov o reformu OSN "zjavne ukázali, že (USA) sú v tejto veci osamotené".

Ruská misia v OSN vo svojom vyhlásení uviedla predpoklad, že USA chceli "zmeniť Radu (OSN pre ľudské práva) na poslušný nástroj na presadzovanie svojich záujmov a trestanie neposlušných krajín".

Na základe tohto konštatovania ruskí diplomati považujú za cynické, že Spojené štáty sa snažia obviniť prakticky celý svet - vrátane svojich tradičných spojencov - zo spolitizovania práce Rady OSN pre ľudské práva.

Ruská misia vo svojom vyhlásení priznáva, že v práci Rady OSN pre ľudské práva sa môžu vyskytovať nedostatky, ale "v uplynulom období preukázala svoju životaschopnosť".

Členstvo USA v tomto orgáne OSN sa končí k 31. decembru 2019.

Prezidentka Murmúová si na UKF prevzala titul doctor honoris causa

Čestný titul jej bol udelený za výnimočný prínos k rozvoju inkluzívneho vzdelávania ako nástroja spoločenskej emancipácie a za posilňovanie demokratických hodnôt.

,aktualizované 

- Vo štvrtok sa v Argentíne začal 24-hodinový generálny štrajk na protest proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje vláda prezidenta Javiera Mileia.

- Slovenská hokejová reprezentácia viedla po úvodnej tretine štvrtkového prípravného zápasu vo švajčiarskom Herisau nad domácim výberom 1:0. Skóre stretnutia otvoril v štvrtej minúte útočník Matej Kašlík.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili vo štvrtok 11. rokovací deň aktuálnej 33. schôdze diskusiou o opozičnom návrhu na zmenu podmienok strategických investícií.

- V bytovom dome na Hagarovej ulici v Bratislave horí kotolňa. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a evakuuje ľudí z budovy. Na mieste sú aj hasiči. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

- Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom.

- Slovenskí futsalisti neuspeli vo štvrtkovom zápase 3. skupiny kvalifikácie o postup na ME 2026 v Litve a Lotyšsku, keď prehrali v Ciorescu s domácim Moldavskom 3:5. Stratili tak šancu prebojovať sa priamo na európsky šampionát.

- Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov.

- Pápež František vo štvrtok nečakane navštívil Baziliku svätého Petra vo Vatikáne s cieľom pozrieť sa na jej rekonštrukciu.

- Poľský veľvyslanec v Rusku vo štvrtok uviedol, že menšia skupina Rusov sa pokúsila narušiť spomienkové podujatie pri príležitosti 15. výročia leteckej tragédie, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších ľudí.

- Nórsko plánuje definovať znásilnenie na základe chýbajúceho súhlasu namiesto súčasného dôrazu na násilie, hrozby alebo zneužitie zraniteľnej osoby.

- Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií.

- Európska armáda by nebola adekvátnou náhradou za NATO, uviedol vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na návšteve armádneho veliteľstva v západonemeckom meste Koblenz.

- Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietlo opozičnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Stála za ňou poslankyňa Zora Jaurová (PS). Navrhovala v nej okrem iného presunúť právomoc rozhodovať o poskytovaní dotácií z rady na riaditeľa.

- Do systému štátom podporovaného nájomného bývania môžu byť v budúcnosti zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom či bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na bývanie.

- Za napadnutie účtu českého premiéra Petra Fialu na sociálnej sieti X hrozia páchateľovi až tri roky väzenia.

- Centrum sociálnych výskumov (CSV) má za cieľ prinášať presné a zrozumiteľné informácie o názoroch a pohľadoch slovenskej verejnosti na spoločenské problémy naprieč politickým spektrom.

- Experti v novej štúdii vydanej vo štvrtok v časopise The Cryosphere varujú, že rakúske ľadovce by sa mohli už v blízkej budúcnosti úplne roztopiť pre klimatickú zmenu.

- Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal ďalšie dve konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) v súvislosti s domom v Chorvátsku. Pre TASR to uviedla šéfka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

- Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) vo štvrtok ako prvá z troch strán budúcej nemeckej vlády schválila koaličnú dohodu s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a sociálnymi demokratmi (SPD).

- Koalícia sa pri pozmeňovacích návrhoch o transakčnej dani zachovala pokrytecky a zbabelo. Uviedli to vo štvrtok po parlamentnom hlasovaní predstavitelia opozičných strán hnutie Slovensko a Progresívne Slovensko (PS).