Londýn 24. septembra (TASR) - Pozastavenie činnosti britského parlamentu, iniciované premiérom Borisom Johnsonom krátko pred vystúpením Británie z EÚ, bolo nezákonné. K tomuto záveru dospel britský Najvyšší súd, ktorý zverejnil svoje rozhodnutie v utorok.

Informovala o tom spravodajská stanica Sky News a svetové tlačové agentúry.

Predsedníčka Najvyššieho súdu Brenda Haleyová povedala, že 11-členný senát jednomyseľne rozhodol o nezákonnosti a neplatnosti Johnsonovho postupu. Predĺžená prestávka v činnosti zákonodarného zboru, ktorá bola stanovená od 10. septembra do 14. októbra, tak z právneho hľadiska neprebieha.

Podľa Haleyovej musí teraz o ďalších krokoch rozhodnúť predseda Dolnej snemovne parlamentu John Bercow. Ten bezprostredne po oznámení rozhodnutia vyhlásil, že Dolná snemovňa musí "urýchlene zasadnúť".

Najvyšší súd rozhodoval o žalobách dvoch skupín odporcov odstavenia parlamentu pred tzv. brexitom, čím chcel podľa nich Johnson znemožniť súvisiacu rozpravu. Johnsonovi právnici trvali na tom, že ide o zákonný postup, bežne označovaný ako prorogácia.

Sudkyňa Haleová však konštatovala, že "súdu nebolo nijako vysvetlené, prečo je potrebné pozastaviť činnosť parlamentu na päť týždňov". "Sme nútení dospieť k záveru, že toto rozhodnutie bolo nezákonné," vyhlásila podľa Sky News.

"Nebola to normálna prorogácia. Zabránila parlamentu plniť svoju normálnu úlohu," citovala z odôvodnenia agentúra DPA.

Johnson požiadal ešte v auguste kráľovnú Alžbetu II. o predĺženú prestávku v činnosti parlamentu pred novou schôdzou až do 14. októbra, keď budú zostávať do plánovaného odchodu Británie z EÚ už len dva týždne. Tento postup vyvolal odsúdenie zo strany opozície i časti konzervatívnych zákonodarcov, protesty v uliciach, žaloby i petíciu. Podľa kritikov si Johnson parlamentnú prestávku vynútil preto, aby mu poslanci nebránili uskutočniť brexit bez dohody.

Britský premiér trvá na tom, že Británia musí opustiť EÚ 31. októbra, či už s dohodou, alebo bez nej.

Podnet skupiny na čele s aktivistkou Ginou Millerovou, ktorým sa zaoberal Najvyšší súd, zamietol 6. septembra londýnsky vrchný súd, ktorý však umožnil odvolacie konanie. Samostatné súdne konania v danej veci prebiehali aj v Severnom Írsku a Škótsku. Zatiaľ čo severoírsky súd žalobu zamietol, najvyšší civilný súd Škótska konštatoval nezákonnosť Johnsonovho postupu a snahu "mariť" prácu zákonodarcov, konečné rozhodnutie o neplatnosti však prenechal takisto Najvyššiemu súdu v Londýne.

Samotná Millerová označila utorkový verdikt za víťazstvo pre parlamentnú suverenitu. "Dnešný rozsudok potvrdzuje, že sme krajina riadiaca sa zásadami právneho štátu," povedala podľa Sky News pred budovou súdu. Dodala, že Johnson musí už "zajtra otvoriť brány parlamentu".

J. Bercow: Dolná snemovňa musí urýchlene zasadnúť

Predseda Dolnej snemovne britského parlamentu John Bercow vyhlásil, že dolná komora musí "urýchlene zasadnúť". Reagoval tak na utorkový verdikt britského Najvyššieho súdu, podľa ktorého bolo pozastavenie činnosti britského parlamentu, iniciované premiérom Borisom Johnsonom krátko pred vystúpením Británie z EÚ, nezákonné. Informovali o tom agentúra AP a spravodajská stanica Sky News.

Foto: TASR/AP

"Sudcovia odmietli tvrdenie vlády, že pozastavenie činnosti britského parlamentu na päť týždňov bolo len štandardným postupom s cieľom umožniť uskutočnenie nového príhovoru kráľovnej," vyhlásil Bercow.

Podľa predsedu Dolnej snemovne rozhodnutie súdu "potvrdilo právo a povinnosť parlamentu" zasadať v týchto kľúčových chvíľach, aby mohol kontrolovať prácu výkonnej moci a ministrov.

"Ako stelesnenie parlamentnej demokracie musí Dolná snemovňa urýchlene zasadnúť. Okamžite preto oslovím lídrov jednotlivých strán," dodal Bercow.

Líder opozičných labouristov Jeremy Corbyn sa domnieva, že Johnson by mal v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu "zvážiť zotrvanie vo svojej funkcii", pretože sa previnil "opovrhovaním demokraciou" a "zneužitím moci".

Jo Swinsonová, predsedníčka opozičných Liberálnych demokratov, v súvislosti s najnovším vývojom situácie uviedla, že Johnson nie je na základe verdiktu "kompetentný na to, aby zastával funkciu premiéra".

"Uviedol do omylu kráľovnú a nezákonným spôsobom umlčal zástupcov ľudu," napísala na adresu šéfa britského kabinetu Swinsonová s tým, že sa vracia k svojim "poslaneckým povinnostiam a úplnému zastaveniu brexitu".

Ku kritike Johnsona sa pridal aj líder britskej Strany brexitu Nigel Farage, podľa ktorého bolo pozastavenie činnosti parlamentu "najhorším politickým rozhodnutím v dejinách".

G. Verhofstadt: Britská demokracia sa má k svetu

Britská demokracia sa má podľa slov koordinátora Európskeho parlamentu (EP) pre brexit Guya Verhofstadta "k svetu". Verhofstadt to uviedol po tom, ako britský Najvyšší súd v utorok rozhodol, že pozastavenie činnosti britského parlamentu, iniciované premiérom Borisom Johnsonom krátko pred vystúpením Británie z EÚ, bolo nezákonné. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News.

Foto: TASR/AP

"Parlamenty by v skutočne demokratickom zriadení nemali byť umlčiavané," vyhlásil Verhofstadt s tým, že už nechce v živote od "Borisa Johnsona alebo iného podporovateľa brexitu počuť, že EÚ je nedemokratická".

Na verdikt súdu už reagovala prostredníctvom svojej hovorkyne Joanny Cherryovej aj Škótska národná strana (SNP), podľa ktorej je "pozícia Borisa Johnsona neudržateľná a mal by mať guráž na to, aby odstúpil".

"Boris Johnson nebol (do úradu) nikdy zvolený ľudom. Teraz by mal urobiť čestné rozhodnutie a rezignovať," uviedol v tejto súvislosti líder poslaneckého klubu SNP v britskom parlamente Ian Blackford.