Budapešť 23. októbra (TASR) - Maďarsko si pripomína v utorok začiatok tamojšej revolúcie a boja za slobodu spred 62 rokov.

Seriál spomienkových podujatí v krajine, ktorý sa začal už v pondelok, vyvrcholil v utorok popoludní pri Dome teroru ústrednými oslavami, na ktorých vystúpil s prejavom maďarský premiér Viktor Orbán.

Podľa jeho slov Maďari nie sú gamblermi, nie sú ľuďmi, ktorí hazardujú s vlasťou, neradi sa púšťajú do dobrodružstiev s otáznym vyvrcholením. Ak je však treba, vedia bojovať aj bez nádeje na úspech, avšak uprednostňujú, ak je na ich strane tak hrdinstvo, ako aj zdravý rozum.

Bojovníci za slobodu z roku 1956 prijali podľa Orbánových slov racionálne rozhodnutie. Kým sa Sovieti sťahovali z Rakúska a maďarskí komunisti sa vzájomne napádali, slobodný západný svet povzbudzoval Maďarov a sľuboval im pomoc. Na jednej strane bola beznádej istého zmaru, na strane druhej posledná možnosť, ktorá sa už nevráti. Bolo sa treba pokúsiť, a to aj urobili. Tak, ako to vieme iba my, Maďari. S odvahou opovrhujúcou smrťou, v plnej jednote a s čistým srdcom hádžuc za seba zlé spory," formuloval v slávnostný výročný deň začiatku napokon krvavo potlačenej revolúcie podľa tlačovej agentúry MTI Viktor Orbán.

Podľa slov maďarského premiéra za veľkosťou, silou a slávou starého kontinentu stáli národné štáty, ktoré medzi sebou súčasne súťažili a spolupracovali.

Národy vzájomne rešpektovali svoje práva, chránili záujmy občanov, dobre dokázali spolupracovať a spoločne profitovali z mieru, rastu a bezpečnosti. "Európa je iná ako ostatné kontinenty, Európa je vlasťou národov, a nie taviaci tégeľ," povedal Orbán.

Na bludné cesty sa Európa nedostala vďaka sebavedomým národom, ale pokusom o budovanie impérií. Tieto pokusy a osoby za nimi sú zodpovedné za strašné vojny XX. storočia, za more trpenia a za opakované spustošenie prekvitajúcej Európy, konštatoval predseda maďarskej vlády.

Brusel ovládajú v súčasnosti tí, ktorí si želajú namiesto únie slobodných národov európsku ríšu, ktorú nepovedú národmi zvolení lídri, ale bruselskí byrokrati, formuloval podľa MTI Viktor Orbán. Všetci spomínaní sú stúpencami prisťahovalectva, konštatoval a dodal, že kritériom európanstva sa pre nich stalo vpúšťanie migrantov. Očakávajú, že každá krajina a národ by sa mali neodkladne transformovať na multikultúrne. Zámerne nevyužili obrovskú policajnú a vojenskú silu, zámerne neobránili Európu pred masami migrantov. "Ak sme to my dokázali, aj oni by to boli dokázali. Nechýbala však schopnosť, ale vôľa," dodal Viktor Orbán.

Voľby do Európskeho parlamentu v máji budúceho roka rozhodnú o ďalšom smerovaní starého kontinentu a európske národy by mali voliť budúcnosť, zdôraznil maďarský premiér.

Ani Maďari nemôžu zostať ticho, mienil rečník a podčiarkol, že treba uprednostniť nezávislosť a spoluprácu národov pred globálnym vládnutím a kontrolou. "Odmietnime ideológiu globalizmu a podporme namiesto nej kultúru vlastenectva," vyhlásil Viktor Orbán.

Šéfka múzea Dom teroru Mária Schmidtová v prejave pred premiérovým vystúpením konštatovala, že komunisti potrebovali násilie, teror, okupáciu, pretože bez toho by neboli mali šancu panovať. Maďari neboli a podľa rečníčkinej nádeje ani nikdy nebudú politicky korektní, pretože to zabíja slobodu, bez ktorej Maďari nie sú schopní žiť. Nadišiel čas, aby sme povedali nahlas, že udalosti z roku 1989 boli protikomunistickou revolúciou, ktorá sa nemusela zmeniť na krvavý boj za slobodu, vyhlásila Schmidtová.

Streľba na neozbrojených účastníkov protestnej demonštrácie v Budapešti z 23. októbra 1956 vyvolala už o niekoľko hodín vypuknutie ozbrojeného povstania proti vtedajším mocným, čo viedlo k pádu vlády, stiahnutiu a začiatku demokratizácie v krajine. V prvých novembrových dňoch nová maďarská vláda začala rokovania o úplnom odchode sovietskych vojsk z krajiny a nielen o vystúpení z bývalej Varšavskej zmluvy, ale o vyhlásení neutrality Maďarska.

Sovietske vedenie sa však napokon rozhodlo zakročiť vojenskou silou, čo sa stalo bez vyhlásenia vojny 4. novembra. Urputné boje trvajúce niekoľko dní si podľa oficiálnych zdrojov vyžiadali životy 2652 maďarských a 720 sovietskych občanov. Z krajiny emigrovalo podľa rôznych zdrojov až do 250.000 občanov.

Od januára 1957 sa začala perzekúcia účastníkov revolúcie, ktorých v masovej miere uväznili a viacerých z nich aj popravili.

Od roku 1991 je 23. októbrový deň na základe vyhlásenia parlamentu štátnym sviatkom, pričom to potvrdila aj novelizovaná ústava z roku 2012.