Maďarskí analytici však výsledok neplatného referenda o kvótach vnímajú odlišne. Inštitút Political Capital považuje hlasovanie za úplnú prehru, pretože je nevhodné na vyvíjanie nátlaku na Brusel.
Autor TASR/Tablet.TV
,aktualizované Budapešť 3. októbra (TASR/Tablet.TV) - Nedeľňajšie referendum o prerozdeľovaní utečencov na základe kvót splnilo svoj cieľ, povedal dnes v úvode plenárnej schôdze maďarského parlamentu predseda vlády Viktor Orbán.
"Cieľom bolo naliať čistej vody do pohára, vyjasniť si, čo chcú Maďari v otázke masovej migrácie," zdôraznil Orbán s poznámkou, že prisťahovanie utečencov odmietlo vyše 3,282 milióna ľudí.
Nedeľňajšie referendum o utečeneckých kvótach v Maďarsku bolo neplatné vzhľadom na nízku účasť, hoci drvivá väčšina zo zúčastnených voličov sa vyslovila proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov v Európskej únii. Ukazujú to takmer úplné výsledky sčítania, ktoré v noci nadnes zverejnila volebná komisia.
Z výsledkov sčítania 99,98 percenta odovzdaných hlasov vyplýva, že stanovisko maďarskej vlády proti kvótam podporilo viac ako 3,2 milióna voličov, teda 98,3 percenta tých, ktorí odovzdali platné hlasy.
Účasť na referende však bola len 43,9-percentná.
Parlamentná frakcia maďarskej vládnej strany Fidesz podporuje návrh premiéra Viktora Orbána, aby parlament po nedeľňajšom referende o prisťahovaleckých kvótach EÚ upravil ústavu. Podľa agentúry MTI to dnes oznámil v Budapešti predseda frakcie Fideszu Lajos Kósa.
Orbán v nedeľu po referende vyhlásil, že navrhne novelu ústavy, v ktorej bude zakotvená vôľa občanov vyplývajúca z plebiscitu.
"Na presnom znení návrhu sa už pracuje, očakávame, že novela bude smerovať k tomu, aby aj ústava vylúčila povinnú relokáciu nemaďarských občanov do Maďarska bez opýtania sa maďarského parlamentu a maďarskej vlády," spresnil Kósa, podľa ktorého si táto novela vyžiada podporu opozície.
V súvislosti s požiadavkou, aby Orbán rezignoval kvôli tomu, že referendum bolo neplatné, predseda frakcie povedal, že ten, kto niečo takéto žiada, politike vôbec nerozumie. Premiér predsa nemôže nechať napospas 3,3 milióna ľudí, ktorí s ním vyjadrili súhlas.
Maďarskí analytici vnímajú odlišne výsledok nedeľňajšieho referenda o prerozdeľovaní utečencov na základe kvót, ktoré bolo napokon pre nižšiu účasť neplatné. Kým inštitút Nézöpont označil za jednoznačný úspech skutočnosť, že kvóty odmietli vyše tri milióny Maďarov, inštitút Political Capital považuje ľudové hlasovanie za úplnú prehru, pretože neplatné hlasovanie je nevhodné na vyvíjanie nátlaku na Brusel.
Nézöpont v analýze, ktorú poskytol agentúre MTI, pripomína, že v roku 2003 dovedna 84 percent voličov, ktorí hlasovali, podporilo vstup Maďarska do Európskej únie, pričom v nedeľňajšom referende bol pomer odmietajúcich kvóty až 98-percentný.
Podľa Nézöpontu plebiscit určite nezostane bez následkov. V nadchádzajúcich týždňoch sa vplyv hlasovania ukáže v maďarskom parlamente a v nadchádzajúcich mesiacoch môže odmietnutie relokácie utečencov Maďarmi zarezonovať aj pri voľbách v európskych krajinách.
Maďarské referendum je možné podľa tohto inštitútu vnímať i ako začiatok procesu európskej obnovy. Nézöpont podotýka, že jednou z kľúčových tém nadchádzajúcich volieb v Rakúsku, Holandsku, Francúzsku a Nemecku bude popri prisťahovaleckej politike práve vzťah k EÚ.
Riaditeľ inštitútu Political Capital Attila Juhász však zdôraznil, že ani najdrahšia politická kampaň všetkých čias v Maďarsku nestačila na to, aby referendum bolo platné. Vládnuca strana Fidesz tak utrpela na vnútropolitickej scéne chvíľkovú porážku. Aj keď je totiž ľudové hlasovanie neplatné, zdrvujúci pomer hlasov odmietajúcich kvóty umožňuje, aby Fidesz tento neúspech interpretoval ako víťazstvo.
Juhász dodal, že opozičné strany sa zdajú byť slabé na to, aby uvedenú interpretáciu negovali.
Podľa jeho slov na medzinárodnom poli je neplatné referendum pre Orbána prehrou. "Právne by ani platné referendum členskej krajiny nemalo žiadnu moc napadnúť rozhodnutia prijaté v EÚ, avšak neplatné hlasovanie nie je vhodné ani na vyvíjanie politického nátlaku," konštatoval analytik Political Capitalu, podľa ktorého to ale neznamená, že v únii treba rátať s prijatím povinných kvót na prerozdelenie utečencov.
Nezávisle na maďarskom referende povinnú relokáciu nepodporujú už ani západné členské krajiny EÚ. Ak by k tomu na jar vzniklo nejaké rozhodnutie, zrejme bude založené na dobrovoľnom princípe, uzavrel Juhász.
Európska komisia (EK) si ctí demokratickú vôľu Maďarov, tých čo volili, a aj tých, čo nevolili, reagoval dnes v Bruseli na neplatný nedeľňajší maďarský plebiscit o utečeneckých kvótach hovorca EK Margaritis Schinas.
Podľa agentúry MTI na pravidelnej poludňajšej tlačovej konferencii Schinas konštatoval, že to, akým spôsobom sa bude narábať s výsledkom ľudového hlasovania, je v kompetencii maďarskej vlády. V ponímaní EK sa však nedeľňajšie referendum týkalo budúcich rozhodnutí.
V reakcii na vyhlásenie premiéra Viktora Orbána, že čoskoro sa chce stretnúť s predsedom komisie Jeanom-Claudeom Junckerom, hovorca povedal, že dvere Junckerovej kancelárie sú otvorené prezidentom a premiérom každej členskej krajiny.
K migračnej otázke Schinas dodal, že tá má viacero riešení. Kvôli tomu, že ide o zložitý problém, je potrebná snaha o ucelené riešenie. Jej súčasťou - nie však jediným prvkom - je podľa jeho slov dohoda týkajúca sa relokácie utečencov. Podčiarkol však, že pravidlá schválené v právnom poriadku spoločenstva musia aplikovať všetci, a že maďarské referendum nemení proces rozhodovania, ktorý je zakotvený v únijnej zmluve.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na sociálnej sieti odkázal, že maďarskí občania nereagovali na Orbánovu výzvu. "Európska únia potrebuje teraz dialóg na hľadanie riešenia, a nie umelé vyvolávanie napätia," napísal sociálny demokrat.
"Cieľom bolo naliať čistej vody do pohára, vyjasniť si, čo chcú Maďari v otázke masovej migrácie," zdôraznil Orbán s poznámkou, že prisťahovanie utečencov odmietlo vyše 3,282 milióna ľudí.
Nedeľňajšie referendum o utečeneckých kvótach v Maďarsku bolo neplatné vzhľadom na nízku účasť, hoci drvivá väčšina zo zúčastnených voličov sa vyslovila proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov v Európskej únii. Ukazujú to takmer úplné výsledky sčítania, ktoré v noci nadnes zverejnila volebná komisia.
Z výsledkov sčítania 99,98 percenta odovzdaných hlasov vyplýva, že stanovisko maďarskej vlády proti kvótam podporilo viac ako 3,2 milióna voličov, teda 98,3 percenta tých, ktorí odovzdali platné hlasy.
Účasť na referende však bola len 43,9-percentná.
Fidesz podporuje úpravu ústavy, na jej znení sa už pracuje
Parlamentná frakcia maďarskej vládnej strany Fidesz podporuje návrh premiéra Viktora Orbána, aby parlament po nedeľňajšom referende o prisťahovaleckých kvótach EÚ upravil ústavu. Podľa agentúry MTI to dnes oznámil v Budapešti predseda frakcie Fideszu Lajos Kósa.
Orbán v nedeľu po referende vyhlásil, že navrhne novelu ústavy, v ktorej bude zakotvená vôľa občanov vyplývajúca z plebiscitu.
"Na presnom znení návrhu sa už pracuje, očakávame, že novela bude smerovať k tomu, aby aj ústava vylúčila povinnú relokáciu nemaďarských občanov do Maďarska bez opýtania sa maďarského parlamentu a maďarskej vlády," spresnil Kósa, podľa ktorého si táto novela vyžiada podporu opozície.
V súvislosti s požiadavkou, aby Orbán rezignoval kvôli tomu, že referendum bolo neplatné, predseda frakcie povedal, že ten, kto niečo takéto žiada, politike vôbec nerozumie. Premiér predsa nemôže nechať napospas 3,3 milióna ľudí, ktorí s ním vyjadrili súhlas.
Maďarskí analytici výsledok referenda o kvótach vnímajú odlišne
Maďarskí analytici vnímajú odlišne výsledok nedeľňajšieho referenda o prerozdeľovaní utečencov na základe kvót, ktoré bolo napokon pre nižšiu účasť neplatné. Kým inštitút Nézöpont označil za jednoznačný úspech skutočnosť, že kvóty odmietli vyše tri milióny Maďarov, inštitút Political Capital považuje ľudové hlasovanie za úplnú prehru, pretože neplatné hlasovanie je nevhodné na vyvíjanie nátlaku na Brusel.
Nézöpont v analýze, ktorú poskytol agentúre MTI, pripomína, že v roku 2003 dovedna 84 percent voličov, ktorí hlasovali, podporilo vstup Maďarska do Európskej únie, pričom v nedeľňajšom referende bol pomer odmietajúcich kvóty až 98-percentný.
Podľa Nézöpontu plebiscit určite nezostane bez následkov. V nadchádzajúcich týždňoch sa vplyv hlasovania ukáže v maďarskom parlamente a v nadchádzajúcich mesiacoch môže odmietnutie relokácie utečencov Maďarmi zarezonovať aj pri voľbách v európskych krajinách.
Maďarské referendum je možné podľa tohto inštitútu vnímať i ako začiatok procesu európskej obnovy. Nézöpont podotýka, že jednou z kľúčových tém nadchádzajúcich volieb v Rakúsku, Holandsku, Francúzsku a Nemecku bude popri prisťahovaleckej politike práve vzťah k EÚ.
Riaditeľ inštitútu Political Capital Attila Juhász však zdôraznil, že ani najdrahšia politická kampaň všetkých čias v Maďarsku nestačila na to, aby referendum bolo platné. Vládnuca strana Fidesz tak utrpela na vnútropolitickej scéne chvíľkovú porážku. Aj keď je totiž ľudové hlasovanie neplatné, zdrvujúci pomer hlasov odmietajúcich kvóty umožňuje, aby Fidesz tento neúspech interpretoval ako víťazstvo.
Juhász dodal, že opozičné strany sa zdajú byť slabé na to, aby uvedenú interpretáciu negovali.
Podľa jeho slov na medzinárodnom poli je neplatné referendum pre Orbána prehrou. "Právne by ani platné referendum členskej krajiny nemalo žiadnu moc napadnúť rozhodnutia prijaté v EÚ, avšak neplatné hlasovanie nie je vhodné ani na vyvíjanie politického nátlaku," konštatoval analytik Political Capitalu, podľa ktorého to ale neznamená, že v únii treba rátať s prijatím povinných kvót na prerozdelenie utečencov.
Nezávisle na maďarskom referende povinnú relokáciu nepodporujú už ani západné členské krajiny EÚ. Ak by k tomu na jar vzniklo nejaké rozhodnutie, zrejme bude založené na dobrovoľnom princípe, uzavrel Juhász.
Brusel si ctí demokratickú vôľu Maďarov, ktorí volili, a aj tých, ktorí nevolili
Európska komisia (EK) si ctí demokratickú vôľu Maďarov, tých čo volili, a aj tých, čo nevolili, reagoval dnes v Bruseli na neplatný nedeľňajší maďarský plebiscit o utečeneckých kvótach hovorca EK Margaritis Schinas.
Podľa agentúry MTI na pravidelnej poludňajšej tlačovej konferencii Schinas konštatoval, že to, akým spôsobom sa bude narábať s výsledkom ľudového hlasovania, je v kompetencii maďarskej vlády. V ponímaní EK sa však nedeľňajšie referendum týkalo budúcich rozhodnutí.
V reakcii na vyhlásenie premiéra Viktora Orbána, že čoskoro sa chce stretnúť s predsedom komisie Jeanom-Claudeom Junckerom, hovorca povedal, že dvere Junckerovej kancelárie sú otvorené prezidentom a premiérom každej členskej krajiny.
K migračnej otázke Schinas dodal, že tá má viacero riešení. Kvôli tomu, že ide o zložitý problém, je potrebná snaha o ucelené riešenie. Jej súčasťou - nie však jediným prvkom - je podľa jeho slov dohoda týkajúca sa relokácie utečencov. Podčiarkol však, že pravidlá schválené v právnom poriadku spoločenstva musia aplikovať všetci, a že maďarské referendum nemení proces rozhodovania, ktorý je zakotvený v únijnej zmluve.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na sociálnej sieti odkázal, že maďarskí občania nereagovali na Orbánovu výzvu. "Európska únia potrebuje teraz dialóg na hľadanie riešenia, a nie umelé vyvolávanie napätia," napísal sociálny demokrat.