Profil pápeža Benedikta XVI.

Pápež Benedikt XVI. odstúpi z funkcie hlavy katolíckej cirkvi 28. februára, informovala dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vatikánskeho hovorcu.

Biografia

Pápež Benedikt XVI., občianskym menom Joseph Ratzinger, sa narodil 16. apríla 1927. Kolégium kardinálov ho 19. apríla 2005 zvolilo za 265. pápeža v dejinách katolíckej cirkvi. Nástupcu zosnulého Jána Pavla II. inaugurovali 24. apríla 2005. Kardinál Ratzinger prijal pápežské meno Benedikt XVI.       

Už pred zvolením nového pápeža v roku 2005 sa vedelo, že ak by vtedajší, striktne konzervatívny, prefekt vatikánskej Kongregácie pre doktrínu viery Joseph Ratzinger po smrti pápeža Jána Pavla II. uspel pri voľbe za hlavu katolíckej cirkvi, znamenalo by to aj rozhodnutie o ďalšom smerovaní cirkvi.

Benedikt XVI. bol vždy známy ako silný obranca katolíckej cirkvi. Má povesť rozhodného teológa a filozofa a pri jeho zvolení sa očakávalo, že bude brániť tradičné hodnoty cirkvi. Odmieta zmenu postoja cirkvi k homosexualite, manželstvám osôb rovnakého pohlavia, eutanázii a umelým potratom. Odsudzuje náboženskú ľahostajnosť a silnejúce protikresťanské nálady, ktoré podľa neho charakterizujú súčasný svet. Vyzýva kresťanov, aby prostredníctvom dialógu prekonali vzájomné rozpory a zjednotili sa, aby mohli ovplyvniť spoločenskú diskusiu o dôležitých etických otázkach, ako sú problematika interrupcií, eutanázie a limitov vedy a technológie. Varoval členov cirkevného súdu pred príliš častými rozhodnutiami o anulovaní manželstiev. Podľa pápežových slov treba naopak zintenzívniť snahy smerujúce k záchrane manželských zväzkov. Pápež obhajuje celibát kňazov s tým, že je to "znak úplnej oddanosti" katolíckej cirkvi.

Foto: TASR/AP

Joseph Ratzinger sa narodil v bavorskom mestečku Marktl am Inn. Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München-Bogenhausen vo farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi. V rokoch 1952-54 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. V roku 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventurovi v odbore fundamentálnej teológie. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne. V rokoch 1962-65 bol oficiálnym koncilovým teológom (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v roku 1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969-77 na univerzite v Regensburgu. Tam sa v roku 1976 stal viceprezidentom. Dňa 27. júna 1977 pápež Pavol VI. vymenoval Josepha Ratzingera za kardinála, v roku 1981 ho Svätý otec Ján Pavol II. vymenoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery v Ríme, za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie. V rokoch 1986-92 viedol Ratzinger Pápežskú komisiu pre zostavenie katechizmu katolíckej cirkvi.

Začiatkom apríla 1993 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála-biskupa diecézy Velletri-Segni; 9. novembra 1998 Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v roku 2002 sa Ratzinger stal dekanom kolégia kardinálov.

Foto: TASR/AP Photo/Eduardo Verdugo

Benedikt XVI. počas svojho pontifikátu od roku 2005 vydal tri encykliky: Deus caritas est (Boh je Láska. O kresťanskej láske -  2005), Spe salvi (Spasení v nádeji. O kresťanskej láske 2007) a Caritas in veritate (Láska v pravde 2009). Tú poslednú Vatikán zverejnil 29. júna a prezentoval ju 7. júla 2009. Tak ako predchádzajúce, aj túto encykliku ihneď trnavský Spolok sv. Vojtecha vydal v slovenskom preklade.

Z mnohých titulov ďalších diel pápeža Benedikta XVI. vyšli na Slovensku v posledných troch rokoch v slovenčine ešte ďalšie tituly, napríklad Duch liturgie (2005), Z môjho života. Autobiografia (2005), Zasiahnutí neviditeľným (2006), Úvod do kresťanstva (2007), Ježiš Nazaretský (2007), Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista (2008). Pápež Benedikt XVI. dokončil v roku 2012 svoju knižnú trilógiu o živote Ježiša Krista dielom s názvom "Ježiš Nazaretský: Príbehy z detstva.

Pápež Benedikt XVI. sa listom z 20. marca 2010 ospravedlnil obetiam sexuálneho zneužívania írskymi duchovnými a napísal írskym katolíkom, že pociťuje hanbu a ľútosť. V januári 2013 morálne podporil manifestáciu proti interrupciám, ktorá sa konala vo Washingtone (USA).

TASR prináša výberový prehľad zaujímavostí týkajúcich sa pápežov a ich voľby:

- PRVÝ PÁPEŽ: apoštol Peter (30-67)



- NAJDLHŠÍ PONTIFIKÁT: Traduje sa, že najdlhšie vo funkcii bol prvý pápež, apoštol Peter, hoci neexistujú oficiálne záznamy. Peter bol tiež prvým mučeníkom z radov pápežov.



- DRUHÝ NAJDLHŠÍ PONTIFIKÁT: Pius IX. (1846-1878), takmer 32 rokov. Tretím v poradí je Ján Pavol II. (1978-2005).



- NAJKRATŠÍ PONTIFIKÁT: Dvanásť dní, Urban VII. (1590). Počas voľby sa nakazil maláriou a nestačili ho korunovať. Hoci bol Ján Pavol I. v roku 1978 na Petrovom stolci len 33 dní, nedostal sa ani do prvej desiatky najkratších pontifikátov.



- PRVÝ A SÚČASNE POSLEDNÝ PÁPEŽ, KTORÝ PRIAMO NAHRADIL SVOJHO OTCA: Inocent I., ktorý bol synom Anastázia I. (401). Trinásť rokov po smrti pápeža Hormisdasa, sa stal pápežom jeho syn Silverius (536). Pápež Ján XI. bol údajne nemanželským synom Sergia III., ktorý sa za pápeža vyhlásil sám v roku 931.



- PRVÝ A POSLEDNÝ PÁPEŽ, KTORÝ ÚDAJNE NARIADIL VRAŽDU SVOJHO PREDCHODCU: Sergius III. (904 alebo 905)



- PRVÝ PÁPEŽ ZAVRAŽDENÝ VO FUNKCII: Žiaden z pápežov nezomrel za svoju vieru okrem prvých storočí existencie cirkvi. Jána VIII. v roku 882 otrávili a ubili na smrť, čím sa stal prvým z asi ôsmich pápežov zabitých v úrade.



- PRVÝ PÁPEŽ, KTORÝ REZIGNOVAL: Poncián v roku 235, keď ho uväznili počas prenasledovania kresťanov v Ríme.



- POSLEDNÝ PÁPEŽ, KTORÝ REZIGNOVAL: Gregor XII. na základe dohody medzi rivalmi, ktorá ukončila veľkú schizmu (1415).



- PRVÝ PÁPEŽ, KTORÝ SI ZMENIL MENO: Ján II. (553), pretože jeho pôvodné meno bolo Mercurius, čo bol antický pohanský boh. Posledným pápežom, ktorý si ponechal svoje meno, bol Marcel II. (1555).



- PRVÝ A POSLEDNÝ PÁPEŽ ZVOLENÝ NAPRIEK TOMU, ŽE HO PREDCHÁDZAJÚCI PÁPEŽ SUSPENDOVAL: Bonifác VI. (896), suspendovaný dva razy za nemorálnosť.



- PRVÝ A POSLEDNÝ TÍNEDŽERSKÝ PÁPEŽ: Roztopašný Ján XII. zvolený vo veku 18 rokov (955).



- PRVÝ PRÁVNIK ZVOLENÝ ZA PÁPEŽA: Lev VIII. (963) Pred nástupom do funkcie ho museli vysvätiť za biskupa.



- PRVÝ A POSLEDNÝ PUSTOVNÍK ZVOLENÝ ZA PÁPEŽA: Celestín V. v roku 1294. Nevzdelaný a nekompetentný, onedlho rezignoval.



- POSLEDNÝ ZVOLENÝ PÁPEŽ, KTORÝ NEBOL KARDINÁLOM: Urban VI. (1378). Jeho nedobrá vláda viedla k veľkej schizme.



- POSLEDNÝ ZVOLENÝ PÁPEŽ, KTORÝ NEBOL BISKUPOM PRI ZAČATÍ KONKLÁVE: Mních Gregor XVI. (1831)



- POSLEDNÝ KORUNOVANÝ PÁPEŽ: Pavol VI. (1963). Ján Pavol I. od tohto ceremoniálu upustil.



- POSLEDNÝ NETALIANSKY PÁPEŽ: Ján Pavol II. (1978) od čias Hadriána VI. z Holandska (1522) a prvý slovanský pápež vôbec.



- PRIEMERNÁ DĹŽKA KONKLÁVE V 20. STOROČÍ: Tri dni. V uplynulom storočí sa uskutočnilo osem konkláve. Trvali od dvoch dní (1939 a 1978) do piatich (1922).



- PRIEMERNÝ POČET HLASOVANÍ V 20. STOROČÍ: Osem kôl. Počet hlasovaní potrebných na zvolenie nového pápeža sa pohyboval od troch v roku 1939 až po 14 v roku 1922. Presný počet kôl je pritom niekedy predmetom dohadov, pretože oficiálne záznamy sú zapečatené v obálke v pápežskom archíve.



- POSLEDNÝ PÁPEŽ: Pápež Benedikt XVI. - Josepha Ratzingera zvolili v roku 2005 kardináli po mnohých hlasovaniach počas druhého dňa prvého konkláve v treťom tisícročí.

Výberový prehľad pápežov od roku 1800.

256. Pius VII. (*1742) 1800-1823 (Luigi Barnaba, gróf Chiaramonti)



257. Lev XII. (*1760) 1823-1829 (Annibale, gróf della Genga)



258. Pius VIII. (*1761) 1829-1830 (Francesco Saverino Castiglioni)



259. Gregor XVI. (*1765) 1831-1846 (Bartolomeo Alberto Capellari)



260. Pius IX. (*1792) 1846-1878 (Giovanni, gróf Maista-Ferretti)



261. Lev XIII. (*1810) 1878-1903 (Vincenzo Gioacchino, gróf Pecci)



262. Pius X. (*1835) 1903-1914 (Giuseppe Sarto)



263. Benedikt XV. (*1851) 1914-1922 (Giacomo Marchese della Chiesa)



264. Pius XI. (*1857) 1922-1939 (Achille Ratti)



265. Pius XII. (*1876) 1939-1958 (Eugenio Pacelli)



266. Jan XXIII. (*1881) 1958-1963 (Angelo Giuseppe Roncalli)



267. Pavol VI. (*1897) 1963-1978 (Giovanni Batista Montini)



268. Jan Pavol I. (*1912) 1978 (Albino Luciani)



269. (oficiálne uznaný 264. - keď neakceptujeme pápežov Avignonu) Jan Pavol II. (*1920) 1978-2005 (Karol Wojtyla)



270. (oficiálne uznaný 265. - keď neakceptujeme pápežov Avignonu) Benedikt XVI. (*1927) 2005- (Joseph Ratzinger)

Chronologický prehľad pápežov s menom Benedikt:

Benedikt I. (575-579)



Benedikt II. (684-685) - Bol zvolený za pápeža už v roku 683, vtedajší východorímsky cisár Konštantín IV. ho potvrdil za hlavu katolíckej cirkvi až o rok neskôr.



Benedikt III. ((855-958) - Proti jeho osobe sa nepresadil cisársky protipápež Anastasius Bibliothecarius.



Benedikt IV. (900-903) korunoval Ľudovíta III. z Niederburgundu za cisára.



Benedikt V. (964) - Riman; zomrel pravdepodobne v roku 966 v Hamburgu v zajatí arcibiskupa Adaldaga von Hamburg.



Benedikt VI. (973-974) - Zavraždili ho v Ríme vo väzení. Bol zvolený s podporou cisára Ota I.



Benedikt VII. (974-983) - Riman, pôvodne biskup zo Sutri. Zvolený s podporou cisára Ota II.; podporoval jeho politiku.



Benedikt VIII. (1012-1024) - Pôvodným menom Theophylactus. Zvolený za podpory neskoršieho cisára Henricha II. Bol úspešný v reformách.



Benedikt IX. (1032-1045) - Pôvodným menom tiež Theophylactus. Vyhnali ho Rimania koncom roku 1044, no nakoniec sa presadil voči protipápežovi Silvestrovi III. Napokon 1. mája za značnú sumu peňazí prenechal pápežský stolec novému pápežovi Gregorovi VI. Po smrti ďalšieho pápeža Klementa II. úradoval opätovne bez právneho základu, čím sa vystavil útokom cisára Leva IX..



Benedikt X. (1058-1059) - Pôvodným menom Johannes. Riman, zomrel v kláštornom väzení Gregora VII. (1073-85). Bol pôvodne biskupom z Velletri. Jeho voľba Rimanmi neprebiehala korektne.



Benedikt XI. (1303-1304) - Pôvodným menom Nikolaus Bocassini. Bol dominikánskym hodnostárom od roku 1296.



Benedikt XII. (1334-1342) - Predtým Jacques Fournier. Zomrel vo francúzskom Avignone 25. apríla 1342. Vysoko vzdelaný, reformoval cirkev a zaslúžil sa o daňové reformy. Začal s budovaním pápežského paláca v Avignone.



Benedikt XIII. (1394-1423) - Predtým Pedro de Luna, zomrel v aragónskom Peniscole 23. mája 1423. Od roku 1375 bol kardinálom. Právne bol však protipápežom.



Benedikt XIII. (1724-1730) - Pôvodným menom Pietro Francesco Orsini. V roku 1686 sa stal arcibiskupom z Beneventuna.



Benedikt XIV. (1740-1758) - Pôvodným menom Prospero Lambertini, narodený v Bologni a zomrel 3. mája 1758, stal sa kardinálom v roku 1726. Bol uznávaný za svoju toleranciu pruským kráľom Fridrichom a dokonca francúzskym mysliteľom Voltairom.



Benedikt XV. (1914-1922) - Predtým Giacomo della Chiesa. Zomrel v Ríme 22. januára 1922. Bol arcibiskupom z Bologne. Bol proti politike pápeža Pia X. Stal sa jeho nástupcom na počiatku prvej svetovej vojny. Zároveň bol zástancom neutrálnej politiky v čase vojny a jeho snahy o mierové rokovania však stroskotali. Jeho meno je spájané so zverejnením kódexu kanonického práva Codex Iuri Canonici.



Benedikt XVI. (2005-) - Predtým nemecký kardinál Joseph Ratzinger, ktorý sa stal nástupcom pápeža Jána Pavla II., ten ho vymenoval v roku 1981 za šéfa Kongregácie pre doktrínu viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii hodnostárov Vatikánu.