Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napriek dohode o prímerí strety medzi vládnymi vojakmi a proruskými separatistami neutíchajú, pričom obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z porušovania dohody o zastavení paľby
Autor TASR
Moskva 1. mája (TASR) - Moskovský Kremeľ dnes oficiálne poprel vyhlásenie Kyjeva, že Rusko údajne súhlasí s prítomnosťou mierových zborov v oblasti ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny. Informoval o tom dnes v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ako vysvetlil, Moskva sa domnieva, že kým nie sú splnené všetky minské protokoly a ich konkrétne body, "je absolútne nesprávne" prichádzať s akýmikoľvek ďalšími otázkami "vrátane tej o mierových zboroch".
Uviedol, že Rusko "nikdy nevystupovalo proti návrhu ohľadom mierotvorcov", ale upozornil, že súhlas s ich misiou na východe Ukrajiny nemôže dávať ani Rusko ani žiadne iné krajiny, ale "v prvom rade to musia urobiť zainteresované strany - Kyjev a Donbas". Peskov dodal, že v súčasnosti musí svoju misiu splniť Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Peskov reagoval na informáciu, ktorú vo štvrtok zverejnila kancelária ukrajinského prezidenta. Podľa nej ruský prezident Vladimir Putin počas štvrtkového telefonického rozhovoru v tzv. normandskom formáte údajne pripustil možnosť rozmiestnenia mierotvornej misie v Donbase.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko opakovane poukazuje na nutnosť vyslať na východ Ukrajiny medzinárodné mierové sily. Predstavitelia samozvaných republík v Donbase však jeho návrh odmietajú.
Kremeľ dnes informoval, že počas štvrtkového telefonátu sa Porošenko s Putinom a ich francúzskym kolegom Francoisom Hollandom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zhodli, že pri presadzovaní prímeria na východe Ukrajiny bol dosiahnutý "určitý pokrok". Konštatovali tiež, že je nutné pokračovať v odsune ťažkých zbraní z demarkačnej čiary.
Napriek dohode o prímerí strety medzi vládnymi vojakmi a proruskými separatistami neutíchajú, pričom obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z porušovania dohody o zastavení paľby. Za posledných 24 hodín si tieto incidenty vyžiadali životy dvoch vládnych vojakov a dvoch zranených. Situácia v oblasti je podľa vládnej armády nepokojná, ale pod kontrolou.
Konflikt na východe Ukrajiny vypukol vlani na jar a odvtedy si vyžiadal vyše 6000 obetí.
Ako vysvetlil, Moskva sa domnieva, že kým nie sú splnené všetky minské protokoly a ich konkrétne body, "je absolútne nesprávne" prichádzať s akýmikoľvek ďalšími otázkami "vrátane tej o mierových zboroch".
Uviedol, že Rusko "nikdy nevystupovalo proti návrhu ohľadom mierotvorcov", ale upozornil, že súhlas s ich misiou na východe Ukrajiny nemôže dávať ani Rusko ani žiadne iné krajiny, ale "v prvom rade to musia urobiť zainteresované strany - Kyjev a Donbas". Peskov dodal, že v súčasnosti musí svoju misiu splniť Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Peskov reagoval na informáciu, ktorú vo štvrtok zverejnila kancelária ukrajinského prezidenta. Podľa nej ruský prezident Vladimir Putin počas štvrtkového telefonického rozhovoru v tzv. normandskom formáte údajne pripustil možnosť rozmiestnenia mierotvornej misie v Donbase.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko opakovane poukazuje na nutnosť vyslať na východ Ukrajiny medzinárodné mierové sily. Predstavitelia samozvaných republík v Donbase však jeho návrh odmietajú.
Kremeľ dnes informoval, že počas štvrtkového telefonátu sa Porošenko s Putinom a ich francúzskym kolegom Francoisom Hollandom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zhodli, že pri presadzovaní prímeria na východe Ukrajiny bol dosiahnutý "určitý pokrok". Konštatovali tiež, že je nutné pokračovať v odsune ťažkých zbraní z demarkačnej čiary.
Napriek dohode o prímerí strety medzi vládnymi vojakmi a proruskými separatistami neutíchajú, pričom obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z porušovania dohody o zastavení paľby. Za posledných 24 hodín si tieto incidenty vyžiadali životy dvoch vládnych vojakov a dvoch zranených. Situácia v oblasti je podľa vládnej armády nepokojná, ale pod kontrolou.
Konflikt na východe Ukrajiny vypukol vlani na jar a odvtedy si vyžiadal vyše 6000 obetí.
