TASR prináša výberovú chronológiu nehody poľského lietadla z 10. apríla 2010.

- 07.23 h - Štart lietadla z Varšavy.

- 08.56 h (10.56 h moskovského času) - Pád lietadla TU-154M neďaleko letiska pri ruskom Smolensku.

- Pred 09.00 h - Prvé neoficiálne informácie o katastrofe v Rusku.

- 09.23 h - Poľské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že lietadlo, v ktorom bol Lech Kaczynski s manželkou, malo tragickú nehodu.

- 09.36 h - Záchranári uhasili horiace trosky prezidentského tupoleva, pokúšali sa o záchranu pasažierov.

- 09.41 h - Ruská strana informovala, že nehoda si vyžiadala 87 obetí.

- 09.49 h - Podľa informácií z poľského Úradu vlády bol poľský premiér Donald Tusk na ceste z Gdanska do Varšavy.

- 09.54 h - Gubernátor smolenskej oblasti informoval, že tragédiu nikto neprežil.

- 10.08 h - Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí informoval, že s najväčšou pravdepodobnosťou haváriu lietadla nikto neprežil.

- 10.15 h - Ruský prezident Dmitrij Medvedev zvolal špeciálnu komisiu na vyšetrenie príčin nehody. Do jej čela menoval ruského premiéra Vladimíra Putina.

- 10.25 h - Predseda hornej komory poľského parlamentu Bronislav Komorowski smeroval do Varšavy.

- 10.36 h - "Všetko nasvedčuje tomu, že prezidentský pár nežije," informoval hovorca poľského rezortu diplomacie.

- 10.41 h - Zdroj z Generálnej prokuratúry Ruskej federácie informoval, že na palube poľského TU-154M bolo až 132 osôb.

- 10.55 h - Ruské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že letecké nešťastie nikto neprežil.

- 11.06 h - Poľské ministerstvo zahraničných vecí oficiálne potvrdilo, že neprežil nikto z pasažierov prezidentského lietadla.

- 12.10 h - Najnovšia bilancia podľa správ ruskej strany - 96 mŕtvych.

- 12.12 h - Poľsko zrušilo všetky športové a kultúrne podujatia.

- 12.43 h - Agentúra ITAR TASS vydala správu, že posádku poľského lietadla bieloruskí leteckí dispečeri informovali o nevyhovujúcich podmienkach v Smolensku a dostala odporúčanie pristáť v Moskve alebo v Minsku.

- 12.45 h - Trosky lietadla prehľadávalo 134 záchranárov.

- 13.00 h - Uskutočnilo sa mimoriadne zasadanie poľskej vlády.

- 13.24 h - Na mieste nehody našli podľa agentúry Interfax prvú čiernu skrinku.

- 13.42 h - Poľsko vyhlásilo týždňový štátny smútok, ktorý sa začal v deň tragédie od 18.00 h.

- 14.30 h - Putin odletel do Smolenska, kde sa stretol s poľským premiérom Tuskom.

- 15.50 h - Ruský prezident Medvedev vyhlásil na 12. apríla v krajine štátny smútok.

- 15.58 h - Zverejnili zoznam členov posádky: Arkadiusz Protasiuk (kapitán), členovia - Robert Grzywna, Andrzej Michalak, Artur Ziętek, letušky - Barbara Maciejczyková, Natalia Januszková, Justyna Moniuszková.

- 16.14 h - Záchranné tímy identifikovali telo poľského prezidenta Lecha Kaczynského.

TASR prináša výberovú chronológiu vyšetrovania pádu poľského vládneho lietadla.

- 10. apríla 2010 - V Rusku neďaleko smolenského letiska havaroval poľský vládny špeciál. Pri páde zahynulo všetkých 96 osôb na palube, medzi nimi aj poľský prezident Lech Kaczynski a ďalších 94 osôb, prevažne členov poľskej vládnej delegácie. Na vyšetrenie príčin nešťastia vymenoval vtedy ruský prezident Dmitrij Medvedev vládnu komisiu na čele s premiérom Vladimirom Putinom.

- 11. apríla 2010 - Ruskí vyšetrovatelia vylúčili ako príčinu havárie technickú poruchu lietadle.

- 13. apríla 2010 - Nemecký denník Bild vo svojom internetovom vydaní s odvolaním sa na zdroje z prostredia vyšetrovateľov informoval, že vinníkom havárie by mal byť 36-ročný pilot Arkadiusz Protasiuk.

- 28. apríla 2010 - Novým šéfom poľskej komisie vyšetrujúcej príčiny havárie sa stal minister vnútra Jerzy Miller.

- 29. apríla 2010 - Generálna a vrchná vojenská prokuratúra vo Varšave zverejnili po prvý raz štyri možné príčiny havárie. Prvou zo skúmaných možností boli technické problémy stroja vrátane konštrukčných nedostatkov lietadla typu TU-154M, druhou zlyhanie posádky, treťou zlá organizácia a zabezpečenie letu vrátane chýb dispečerov, štvrtou zásah tretej osoby.

- 4. mája 2010 - Ruskí a poľskí vyšetrovatelia odcestovali do USA, aby spoločne s americkými expertmi z Národnej komisie pre bezpečnosť dopravy (NTSB) preskúmali systém varovania pred nebezpečným priblížením sa k zemi (TAWS) a systém satelitnej navigácie (GNSS) z havarovaného stroja, a to priamo u ich amerických výrobcov.

- 6. mája 2010 - V Moskve sa stretol generálny prokurátor Poľska Andrzej Seremet so svojím ruským kolegom Jurijom Čajkom. Ruská prokuratúra vylúčila technické zlyhanie alebo použitie zbraní na palube vládneho špeciálu.

- 25. mája 2010 - Oficiálne miesta vo Varšave potvrdili, že v pilotnej kabíne sa v čase havárie nachádzal aj veliteľ poľských vzdušných síl Andrzej Eugeniusz Blasik.

- 9. júna 2010 - Ruská prokuratúra oznámila, že sa po prvý raz obrátila na poľskú stranu so žiadosťou o právnu pomoc pri vyšetrovaní príčin havárie. Ruskí vyšetrovatelia sa zaujímali o všetky osoby, ktoré sa podieľali na organizácii tragického letu, ako aj o technický personál na varšavskom letisku, ktorý stroj vládnej letky kontroloval, či názory pilotov vládnej letky.

- 7. júla 2010 - Vrchná vojenská prokuratúra vo Varšave potvrdila, že Poľsko sa obrátilo na USA so žiadosťou o právnu pomoc v súvislosti s nehodou.

- 12. decembra 2010 - Vyšetrovateľ Edmund Klich oznámil, že haváriu poľského prezidentského špeciálu zapríčinilo dovedna 12 faktorov. Podľa poľského vyšetrovateľa bolo v čase nehody príliš nepriaznivé počasie a posádka nemala šancu bezpečne pristáť.

- 12. januára 2011 - V Moskve publikovali správu ruských vyšetrovateľov o príčinách havárie. Podľa výsledkov vyšetrovania bola posádka lietadla nútená pokúsiť sa pristáť pod tlakom zo strany veliteľa poľských vzdušných síl, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Vinu za haváriu nesie teda podľa správy poľská strana.

- 12. januára 2011 - Ostrý nesúhlas s oficiálnou správou ruských vyšetrovateľov vyjadril brat zosnulého poľského prezidenta, líder opozičnej poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski. Zostavovateľom správy vyčítal, že je jednostranná a neopodstatnene obvinila zo zavinenia tragédie poľských pilotov a poľskú stranu.

- 17. januára 2011 - Marcin Dubienecki, zať zosnulého prezidenta Lecha Kaczynského, vyjadril podozrenie, že príčinou havárie mohol byť aj atentát. Za možné motívy atentátu, ktorý mohla iniciovať Moskva, označil prípadnú výhru Lecha Kaczynského v blížiacich sa voľbách, pomstu za jeho postoj v rusko-gruzínskom spore, ale aj jeho politiku v Európskej únii.

- 19. januára 2011 - Vtedajší poľský premiér Donald Tusk informoval poslancov Sejmu o výsledkoch vyšetrovania. Uviedol, že poľská dokumentácia udalostí sa javí komplexnejšia a úplnejšia než ruská. Svoju nespokojnosť so správou ruskej Medzištátnej leteckej komisie (MAK) o príčinách havárie pri Smolensku vyjadril poľský prezident Bronislaw Komorowski.

- 4. marca 2011 - Piloti havarovaného špeciálu mali už pred štartom z Varšavy aktuálnu predpoveď počasia o zhoršujúcich sa podmienkach v oblasti plánovaného pristátia. Vyplynulo to zo záznamov meteorologickej kancelárie poľského letectva na varšavskom letisku.

- 18. marca 2011 - Poľský denník Rzeczpospolita informoval, že poľským vyšetrovateľom sa napriek opakovaným žiadostiam nedarilo získať od ruskej strany čierne skrinky havarovaného lietadla. Bez nich nie je možné ukončiť práce na expertíze.

- 6. apríla 2011 - Ruská generálna prokuratúra odovzdala poľskej strane 14 zväzkov spisov o vyšetrovaní príčin havárie. Predstaviteľ ruskej prokuratúry Saak Karapetian informoval, že súčasťou spisov sú aj odpovede dispečerov letovej prevádzky, ktorí boli v kontakte s posádkou havarovaného stroja. Podľa jeho slov poskytla Moskva poľským partnerom všetky dokumenty, o ktoré Varšava žiadala v rámci právnej pomoci.

- 18. apríla 2011 - Výsluchy poľských svedkov za účasti ruských vyšetrovateľov sa začali vo Varšave.

- 20. apríla 2011 - Poľský generálny prokurátor Andrzej Seremet využil stretnutie s poľským premiérom Donaldom Tuskom, aby ho požiadal o pomoc pri získaní niektorých dokumentov požadovaných od Ruska v súvislosti s vyšetrovaním havárie. Ruská prokuratúra nedodala poľskej strane viacero dokumentov, medzi ktorými boli aj dôležité materiály, týkajúce sa napríklad štatútu letiska v Smolensku. Tieto materiály mali z hľadiska poľského vyšetrovania okolností mimoriadny význam.

- 27. júna 2011 - Záverečnú správu poľských vyšetrovateľov dostal do rúk predseda poľskej vlády Donald Tusk.

- 29. júla 2011 - Zlé osvetlenie pristávacej dráhy na letisku v ruskom Smolensku a nesprávne pokyny ruských letových dispečerov prispeli k havárii lietadla. Vyplynulo to z vyšetrovacej správy poľskej vládnej komisie, ktorú zverejnili vo Varšave. Dlho očakávaná správa poukázala - v protiklade s januárovou ruskou správou - na nedostatky ruskej strany, no tiež chyby poľskej strany. Poľský minister obrany Bogdan Klich po zverejnení vládnej správy odstúpil.

- 2. augusta 2011 - Ruskí vyšetrovatelia nehody odmietli správu poľských vyšetrovateľov. Alexej Morozov, vedúci medzištátnej komisie, ktorá nehodu vyšetrovala, vyhlásil, že dispečeri dali posádke presné pokyny. Tiež povedal, že letiskový radar a osvetlenie dráhy fungovali normálne. Morozov zopakoval závery svojich vyšetrovateľov, podľa ktorých nehodu zapríčinila posádka. Piloti podľa ruskej strany pri pokuse o pristátie v hmle klesli pod bezpečnú výšku. Tlak na posádku podľa Morozova zvýšila aj prítomnosť šéfa poľského letectva v kokpite.

- 4. augusta 2011 - Poľská vojenská letka využívaná na dopravu štátnych predstaviteľov bude rozpustená. Oznámil to premiér Donald Tusk. Oficiálni predstavitelia budú cestovať civilnými letmi na základe dohody s národnými aerolíniami LOT, konštatoval Tusk.

- 22. augusta 2011 - Dvoch dôstojníkov špeciálneho útvaru poľských leteckých síl, ktorí v ňom v roku 2010 zastávali významné posty, obvinila Vrchná vojenská prokuratúra vo Varšave zo zanedbania služobných povinností pri organizácií osudového letu prezidentského špeciálu z 10. apríla 2010. Išlo konkrétne o chyby pri výbere a príprave posádky stroja. Vôbec prvé obvinenia v kauze padli po 16 mesiacoch vyšetrovania príčin tragickej havárie.

- 25. októbra 2011 - Poľský úrad pre ochranu ústavných činiteľov (BOR) si pri príprave návštevy premiéra Donalda Tuska (7. apríla 2010) a prezidenta Lecha Kaczynského (10. apríla 2010) v Katyni zrejme nesplnil povinnosti. K tomuto podozreniu dospela obvodná prokuratúra vo Varšave, ktorá vyšetrovala okolnosti, vedúce v druhom z týchto prípadov k havárii prezidentského špeciálu.

- 9. januára 2012 - Poľský vojenský prokurátor Mikolaj Przybyl sa počas prestávky na tlačovej konferencii v Poznani postrelil. Plukovník Przybyl sa strelil do hlavy po tom, ako obhajoval prácu vojenských prokurátorov a protestoval voči plánom, aby prešli pod civilnú správu.

- 16. januára 2012 - Poľskí vyšetrovatelia nehody prezidentského špeciálu spochybnili tvrdenia ruských kolegov, že generál poľského letectva nútil pilotov k riskantnému pristátiu v hmle na letisku pri Smolensku.

- 9. februára 2012 - Poľský minister dopravy Slawomir Nowak uvoľnil z funkcie predsedu Štátnej komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd Edmunda Klicha. S iniciatívou na jeho odvolanie prišli práve v súvislosti s jeho postojmi v ruskom grémiu a nezlučiteľnými stanoviskami všetci ostávajúci členovia komisie, takže šéf rezortu dopravy musel v záujme zachovania jej funkčnosti konať. Hlavnou príčinou nespokojnosti s Klichom, ktorá sa už predtým prejavila aj na iných úrovniach, bolo jeho údajne nedostatočné presadenie názorov poľskej strany pri koncipovaní záverov MAK o príčinách havárie poľského prezidentského špeciálu.

-9. marca 2012 - Lety najvyšších poľských ústavných činiteľov, pri ktorých boli využívané armádne stroje, sa v rokoch 2005-2010 organizovali spôsobom, nezaručujúcim adekvátnu úroveň bezpečnosti. Osudný let prezidentského špeciálu do Smolenska sa nikdy nemal uskutočniť. Tento záver vyplynul zo správy poľského Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú zverejnili vo Varšave.

- 20. marca 2012 - Poľské úrady exhumovali telesné pozostatky Janusza Kurtyku, ktorý zomrel pri havárii prezidentského špeciálu. Dôvodom exhumácie už tretej obete havárie pri Smolensku boli pochybnosti o ruskej pitve zo strany pozostalých. Kurtyka bol riaditeľom Inštitútu národnej pamäti, ktorý vyšetroval nacistické a komunistické zločiny spáchané na Poliakoch. Pre podobné pochybnosti o presnosti ruskej pitvy, vykonanej tesne po havárii, v marci 2012 vo Varšave exhumovali politika Przemyslawa Gosiewského. V auguste 2012 exhumovali telo poslanca Zbigniewa Wassermanna. Poľskí experti zistili, že pri pitve v Rusku došlo k pochybeniam, ktoré však neovplyvnili celkový výsledok jej vyšetrovania.

- 18. septembra 2012 - Podozrenia, že telá obetí katastrofy mohli byť zamenené, viedli vo Varšave k exhumácii telesných pozostatkov ďalšej z nich, podpredsedníčky jednej nadácie Teresy Walewskej-Przyjalkowskej. Už 17. septembra 2012 exhumovali v Gdansku telesné pozostatky niekdajšej poprednej predstaviteľky Solidarity Anny Walentynowiczovej. Celkove tak exhumovali v Poľsku päť obetí leteckého nešťastia, pri ktorých aj poľskí experti objavili príbuznými avizované pochybenia ruskej strany, nie však v najdôležitejších otázkach.

- 28. septembra 2012 - Po druhý raz v Gdansku pochovali bývalú poprednú predstaviteľku hnutia Solidarita Annu Walentynowiczovú, ktorú pochovali v cudzom hrobe. Testy DNA po exhumácii potvrdili podozrenie, že telo bolo zamenené s telom ďalšej ženskej obete havárie. Hlavný poľský prokurátor Andrzej Seremet povedal, že k zámene telesných pozostatkov Walentynowiczovej s ďalšou ženou došlo preto, že rodiny ich nesprávne identifikovali. Tie to však ostro odmietli. Prokurátori nariadili exhumáciu a testy DNA u oboch žien po tom, syn a vnuk bývalej predstaviteľky Solidarity vyjadrili pochybnosti nad dokumentmi z Ruska, ktoré dostali tento rok.

- 17. októbra 2012 - Poľské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ruského veľvyslanca vo Varšave Alexandra Alexejeva na konzultácie. Dôvodom bolo zverejnenie fotografií tiel obetí havárie lietadla. Niekoľko ruských webových stránok zverejnilo fotografie údajne zachytávajúce Lecha Kaczynskeho a časti pozostatkov ďalších ľudí. Ministerstvo po stretnutí v stanovisku uviedlo, že Rusko podniklo kroky, aby zablokovalo niektoré ruské stránky, ktoré zverejnili fotografie.

- 27. októbra 2012 - Jedného z kľúčových svedkov leteckej havárie, palubného inžiniera lietadla JAK-40, ktorý pristál na letisku v Smolensku hodinu pred poľským špeciálom, našli večer obeseného v pivnici jeho domu neďaleko Varšavy. Polícia ani prokuratúra nemali podozrenie, že by smrť 42-ročného Remigiusza Musa zavinila druhá osoba. Mus bol v čase katastrofy v kabíne lietadla JAK-40 a počul komunikáciu medzi letiskovým dispečingom a posádkou lietadla TU-154M. Mus vďaka tomu prostredníctvom vysielačiek zachytil, že letový dispečer na smolenskom letisku povolil pilotom TU-154M zníženie letovej hladiny na 50 metrov bez ohľadu na to, že v oblasti letiska bola hustá hmla. Podľa oficiálnej verzie vyšetrovania dispečer povolil let vo výške 100 metrov. Mus vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že aj JAK-40 dostal podobný pokyn - letieť vo výške 50 metrov. Vedúci poľskej parlamentnej komisie na vyšetrenie príčin havárie prezidentského lietadla Antoni Macierewicz považoval Muśa za jedného z dvoch kľúčových svedkov udalostí. Druhým je pilot lietadla JAK-40 Artur Wosztyl.

- 30. októbra 2012 – Poľský denník Rzeczpospolita informoval, že poľskí vyšetrovatelia našli vo vraku vládneho lietadla zvyšky výbušnín.

- 2. novembra 2012 - Šéfredaktor denníka Rzeczpospolita Tomasz Wrobelewski odstúpil z funkcie. V odkaze na webovej stránke denníka oznámil, že odstupuje, aby ochránil "dobré meno" novín. Ani jedno z oboch vyšetrovaní neobjavilo žiaden náznak, že pri havárii hrali úlohu výbušniny.

- 3. novembra 2012 - V Chráme Božej prozreteľnosti vo Varšave opätovne pochovali telesné pozostatky posledného poľského exilového prezidenta Ryszarda Kaczorowského (1989-1990), ktorý bol v apríli 2010 jednou z 96 obetí leteckého nešťastia pri Smolensku. Z dôvodu nesprávnej identifikácie ležalo jeho telo 2,5 roka v hrobe inej obete havárie. O koho išlo, sa verejnosť nedozvedela. Obe telá exhumovali 22. októbra 2012.

- 21. novembra 2012 - Exhumácie telesných pozostatkov ďalších dvoch obetí tragickej havárie poľského prezidentského špeciálu, ktoré sa uskutočnili vo Varšave, potvrdili podozrenie zo zámeny tiel.

- 7. marca 2013 - Po ukončení skúmania rusko-poľskej skupiny expertov informoval hovorca Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Vladimír Markin, že na vraku ani na mieste havárie poľského prezidentského špeciálu pri Smolensku sa nenašli žiadne stopy, naznačujúce explóziu.

- 8. augusta 2013 - Poľskí vyšetrovatelia ukončili ďalšiu misiu v západoruskom Smolensku, pri ktorej odobrali viac ako 300 vzoriek z havarovaného vraku prezidentského špeciálu, osobitne zo sedadiel TU-154M, a odišli s nimi do vlasti. Do Poľska smerovala aj fotodokumentácia a videozáznam z ich tamojších prác. Všetky vzorky sa po návrate do Poľska dostali do ústredného kriminalistického laboratória polície.

- 7. apríla 2014 - Ani ďalšie analýzy vzoriek priamo z dejiska havárie nepriniesli žiadne indície naznačujúce, že by na palube bolo došlo k explózii. O tejto skutočnosti vo Varšave informoval v zastúpení vyšetrujúcej vojenskej prokuratúry jej vedúci predstaviteľ Ireneusz Szelag.

- 7. apríla 2015 - Tesne pred haváriou poľského vládneho špeciálu členovia prezidentského sprievodu nútili pilotov pristáť napriek hustej hmle, pričom konzumovali alkohol. Vyplynulo to z prepisu palubnej konverzácie, ktorá sa dostala na verejnosť.VIAC TU.