Delegácie zo 60 krajín sveta sa dnes v arménskom hlavnom meste Jerevan zúčastnili na pietnych obradoch v súvislosti so stým výročím masakry približne 1,5 milióna Arménov osmanskými Turkami.
Autor TASR
Jerevan 24. apríla (TASR) - Delegácie zo 60 krajín sveta sa dnes v arménskom hlavnom meste Jerevan zúčastnili na pietnych obradoch v súvislosti so stým výročím masakry približne 1,5 milióna Arménov osmanskými Turkami.
Arménsky prezident Serž Sarkisjan v prejave vyjadril nádej, že posledné kroky smerom k uznaniu masakry za genocídu pomôžu "rozptýliť 100 rokov temnoty popierania".
Hlavné podujatie sa konalo pri Pamätníku obetí genocídy Cicernakaberd, kde postupne každý zo štátnikov a hostí oficiálneho obradu vložil žltú ružu do stredu veľkého venca v tvare kvietka nezábudky, ktorá je symbolom tohtoročnej spomienky na obete masového zabíjania.
Nezábudka sa ako ústredným motív stého výročia objavuje na plagátoch, tričkách, nálepkách či odznakoch, a to aj mimo Arménska.
Medzi účastníkmi pietnej spomienky bol aj ruský prezident Vladimir Putin a francúzsky prezident Francois Hollande, ako aj ich kolegovia z Cypru a Srbska Nikos Anastasiadis a Tomislav Nikolič.
Ako informovali francúzske médiá, členmi francúzskej delegácie na podujatiach v Jerevane bol aj šansoniér Charles Aznavour, hudobník André Manoukian, filmár Robert Guédiguian a ďalší predstavitelia arménskej diaspóry vo Francúzsku.
Pamätník obetí arménskej genocídy sa rozprestiera na vrchu Cicernakaberd (Lastovičia pevnosť) týčiacom sa nad Jerevanom. Pamätník postavili v roku 1967 a jeho dominantou je 44 metrov vysoká stéla, ktorá symbolizuje prežitie a obrodu arménskeho národa. Večný oheň obklopuje ďalších 12 menších stél, ktoré predstavujú smútiacich ľudí.
Okrem Jerevanu sa dnes spomienkové podujatia uskutočnia nielen v ďalších mestách a obciach Arménska, ale aj v diaspóre, napríklad v Los Angeles, v Štokholme, Paríži či Bejrúte.
Ako v prejave uviedol arménsky prezident, pietne zhromaždenie sa dnes z iniciatívy Arménov žijúcich v Turecku uskutoční aj v Istanbule na námestí Taksim. Sarkisjan vyzdvihol organizátorov ako "silných ľudí, ktorí robia veľkú vec pre svoju vlasť".
Turecká vláda vo štvrtok informovala, že minister pre záležitosti EÚ a hlavný vyjednávač na rokovaniach s EÚ Volkan Bozkir sa dnes zúčastní na bohoslužbe za obete tragických udalostí z roku 1915, ktorú bude v Chráme Panny Márie v Istanbule celebrovať patriarcha arménskej apoštolskej cirkvi.
Moslimské Turecko uznáva, že mnoho kresťanských Arménov zahynulo v bojoch s osmanskými vojakmi v roku 1915, keď bolo Arménsko súčasťou Osmanskej ríše riadenej z Istanbulu. Odmieta však tvrdenie o tom, že počet týchto obetí dosiahol státisíce či milióny, a nesúhlasí ani s termínom genocída - podľa Ankary ide o obete prvej svetovej vojny alebo povstaní.
Arménsky prezident Serž Sarkisjan v prejave vyjadril nádej, že posledné kroky smerom k uznaniu masakry za genocídu pomôžu "rozptýliť 100 rokov temnoty popierania".
Hlavné podujatie sa konalo pri Pamätníku obetí genocídy Cicernakaberd, kde postupne každý zo štátnikov a hostí oficiálneho obradu vložil žltú ružu do stredu veľkého venca v tvare kvietka nezábudky, ktorá je symbolom tohtoročnej spomienky na obete masového zabíjania.
Nezábudka sa ako ústredným motív stého výročia objavuje na plagátoch, tričkách, nálepkách či odznakoch, a to aj mimo Arménska.
Medzi účastníkmi pietnej spomienky bol aj ruský prezident Vladimir Putin a francúzsky prezident Francois Hollande, ako aj ich kolegovia z Cypru a Srbska Nikos Anastasiadis a Tomislav Nikolič.
Ako informovali francúzske médiá, členmi francúzskej delegácie na podujatiach v Jerevane bol aj šansoniér Charles Aznavour, hudobník André Manoukian, filmár Robert Guédiguian a ďalší predstavitelia arménskej diaspóry vo Francúzsku.
Pamätník obetí arménskej genocídy sa rozprestiera na vrchu Cicernakaberd (Lastovičia pevnosť) týčiacom sa nad Jerevanom. Pamätník postavili v roku 1967 a jeho dominantou je 44 metrov vysoká stéla, ktorá symbolizuje prežitie a obrodu arménskeho národa. Večný oheň obklopuje ďalších 12 menších stél, ktoré predstavujú smútiacich ľudí.
Okrem Jerevanu sa dnes spomienkové podujatia uskutočnia nielen v ďalších mestách a obciach Arménska, ale aj v diaspóre, napríklad v Los Angeles, v Štokholme, Paríži či Bejrúte.
Ako v prejave uviedol arménsky prezident, pietne zhromaždenie sa dnes z iniciatívy Arménov žijúcich v Turecku uskutoční aj v Istanbule na námestí Taksim. Sarkisjan vyzdvihol organizátorov ako "silných ľudí, ktorí robia veľkú vec pre svoju vlasť".
Turecká vláda vo štvrtok informovala, že minister pre záležitosti EÚ a hlavný vyjednávač na rokovaniach s EÚ Volkan Bozkir sa dnes zúčastní na bohoslužbe za obete tragických udalostí z roku 1915, ktorú bude v Chráme Panny Márie v Istanbule celebrovať patriarcha arménskej apoštolskej cirkvi.
Moslimské Turecko uznáva, že mnoho kresťanských Arménov zahynulo v bojoch s osmanskými vojakmi v roku 1915, keď bolo Arménsko súčasťou Osmanskej ríše riadenej z Istanbulu. Odmieta však tvrdenie o tom, že počet týchto obetí dosiahol státisíce či milióny, a nesúhlasí ani s termínom genocída - podľa Ankary ide o obete prvej svetovej vojny alebo povstaní.