V decembri miera potenciálnych voličov Jobbiku podľa prieskumu Századvégu klesla až na 11 percent, pričom Maďarská socialistická strana (MSZP) mierne posilnila a dosiahla desaťpercentné preferencie.
Autor TASR
Budapešť 4. januára (TASR) - Maďarská ultrapravicová strana Jobbik, ktorá má v parlamentných voľbách 2018 ambície byť vyzývateľom vládneho Fideszu, v roku 2016 namiesto posilnenia zaznamenala oslabenie svojho voličského tábora. Podľa dnešnej správy spravodajského servera origo.hu to vyplýva z analýzy inštitútu Századvég.
V decembri miera potenciálnych voličov Jobbiku podľa prieskumu Századvégu klesla až na 11 percent, pričom Maďarská socialistická strana (MSZP) mierne posilnila a dosiahla desaťpercentné preferencie. V kategórii rozhodnutých voličov v poslednom mesiaci vlaňajška získal Jobbik 19 percent a MSZP 16 percent.
Vládny Fidesz v decembri si udržal svoje vedenie na úrovni 32 percent.
Rozvoju bránil Jobbiku práve Fidesz, tvrdí analýza Századvégu, ktorý sa všeobecne považuje za inštitút blízky práve vládnej strane.
"Fidesz v riešení migračnej krízy, ktorá ovplyvnila politiku celej Európy, zaujal markantnejší a úspešnejší postoj než radikálna strana (Jobbik)," tvrdí Századvég, podľa ktorého druhým dôvodom straty Jobbiku bol proces zmeny jeho identity.
Predseda Jobbiku Gábor Vona totiž začal transformáciu svojho politického subjektu na ľudovú stranu a programom "stavby mosta" oslovil ľavicových voličov, čím sa podľa Századvégu začala táto ultrapravicová strana posúvať v politickom spektre doľava.
V decembri miera potenciálnych voličov Jobbiku podľa prieskumu Századvégu klesla až na 11 percent, pričom Maďarská socialistická strana (MSZP) mierne posilnila a dosiahla desaťpercentné preferencie. V kategórii rozhodnutých voličov v poslednom mesiaci vlaňajška získal Jobbik 19 percent a MSZP 16 percent.
Vládny Fidesz v decembri si udržal svoje vedenie na úrovni 32 percent.
Rozvoju bránil Jobbiku práve Fidesz, tvrdí analýza Századvégu, ktorý sa všeobecne považuje za inštitút blízky práve vládnej strane.
"Fidesz v riešení migračnej krízy, ktorá ovplyvnila politiku celej Európy, zaujal markantnejší a úspešnejší postoj než radikálna strana (Jobbik)," tvrdí Századvég, podľa ktorého druhým dôvodom straty Jobbiku bol proces zmeny jeho identity.
Predseda Jobbiku Gábor Vona totiž začal transformáciu svojho politického subjektu na ľudovú stranu a programom "stavby mosta" oslovil ľavicových voličov, čím sa podľa Századvégu začala táto ultrapravicová strana posúvať v politickom spektre doľava.