Vyhrážanie sa Maďarsku z Bruselu siedmym článkom Lisabonskej zmluvy je vlastne odkazom aj pre ďalšie krajiny - najmä pre Poľsko , povedal v rozhovore pre TASR politológ Zoltán Kiszelly.

Reagoval tak na stredajšie uznesenie Európskeho parlamentu (EP), ktoré z dôvodu systematického ohrozovania právneho štátu navrhlo spustiť voči Maďarsku proces právneho konania podľa článku č. 7 Lisabonskej zmluvy.

"Poľsko a Maďarsko migrantov neprijali, pričom Rakúsko prijímanie migrantov na základe kvót na rok pozastavilo - čo teraz ale odmieta obnoviť. Rakúsko chce prijať 50 maloletých, čo zďaleka nezodpovedá rámcu, ktorý pre túto krajinu určili. Z tohto pohľadu sa domnievam, že vyhrážanie sa 7. článkom je odkazom najmä pre Poľsko, pretože pre tamojší súdny systém a reorganizáciu ústavného súdu je možné očakávať voči Varšave podobné kroky Bruselu, aké teraz spravil voči Budapešti," povedal Kiszelly vo štvrtkovom rozhovore.



Ako spresnil, Brusel, ak pokarhá Maďarsko, dúfa, že aj Poľsko pochopí, že ani Varšave nebudú tolerovať všetko.

"Medzi Maďarmi a Poliakmi však existuje 1000-ročné 'spojenectvo vzdoru' - vždy sme si pomáhali. Keď sa Brusel vyhrážal 7. článkom Poľsku, tak premiér Viktor Orbán verejne deklaroval, že Maďarsko bude takýto návrh v Európskej rade vetovať. Podobný krok možno očakávať aj zo strany Poľska v terajšom prípade voči Maďarsku," konštatoval politológ.

Podľa jeho slov ide o precedens podobne, ako aj v prípade kauzy pred Súdnym dvorom Európskej únie v Luxemburgu, na ktorý sa so žiadosťou o zrušenie kvót obrátilo Maďarsko, Slovensko i Poľsko.

"O kardinálnej otázke tohto sporu, ktorou je prerozdeľovanie migrantov, rozhodla rada ministrov väčšinou hlasov. Kardinálnou otázkou je, s kým budeme my, naše deti a naše vnúčatá v budúcnosti spolu žiť. Ak európsky súd dá za pravdu Bruselu, že v takejto zásadnej záležitosti môže rozhodovať rada ministrov väčšinou hlasov namiesto hláv štátov a predsedov vlád, tak rozhodovaním na nižšom stupni sa môžu presadiť aj záležitosti, akými sú geneticky manipulované produkty, záchrana eura, grécke dlhy, taliansky štátny dlh, konsolidácia talianskych bánk a ďalšie," zdôraznil expert s poznámkou, že v hre nie je iba Maďarsko, pretože takýto precedens by sa mohol v istých záležitostiach dotknúť viacerých krajín.

Kiszelly podotkol, že čl. 7 Lisabonskej zmluvy je vo všeobecnosti vnímaný ako atómová bomba, ktorá je zvyčajne iba prostriedkom vyhrážania sa.

"Je možné, že aj aktivovanie tohto článku jednoducho skrachuje v bermudskom trojuholníku Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie. Avšak aj v prípade, že bude aktivovaný, treba rátať s veľmi dlhým procesom," zdôraznil maďarský politológ.

Cieľom uznesenia Európskeho parlamentu je podľa vládneho bloku Fidesz-Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) nanútiť krajine ilegálnych prisťahovalcov. Europoslanci vládneho bloku vo vyhlásení uviedli, že odmietajú "najnovší politický útok voči Maďarsku". Deklarovali, že v Bruseli budú aj naďalej reprezentovať záujmy Maďarov, a preto ilegálnu migráciu nepripustia.

Podľa poslanca EP za opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Tibora Szanyiho je toto uznesenie morálnym i politickým prelomovým bodom z hľadiska odhalenia charakteru Orbánovej politiky, ktorá spôsobila Maďarsku izoláciu v rámci Európy.