Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf mimoparlamentnej SMK na Slovensku J. Menyhárt to povedal v diskusii letnej univerzity v Rumunsku, za účasti zástupcov maďarských menšín z ďalších štátov.
Autor TASR
,aktualizované Baile Tušnad/Budapešť 21. júla (TASR) - Strana maďarskej komunity (SMK) by mala na úrovni samospráv dosiahnuť uplatňovanie jazykových práv a súčasne povzbudiť občanov maďarskej národnosti, aby tieto práva využívali. Počas pódiovej diskusie konanej v rámci tradičnej letnej univerzity v kúpeľnom meste Baile Tušnad v rumunskej župe Harghita to dnes uviedol predseda tejto slovenskej mimoparlamentnej strany József Menyhárt.
Informovala o tom tlačová agentúra MTI, podľa ktorej predseda SMK ďalej uviedol, že v mnohých Maďaroch na Slovensku blednú spoločné spomienky a neformuje sa spoločný plán do budúcnosti. Súčasne poznamenal, že práve spoločné spomienky a spoločné plány tvoria národ.
Menyhárt sa podľa vlastných slov domnieva, že strana Most-Híd nevyžadovala v dostatočnej miere cenu za svoje pôsobenie vo vláde, takže do vládneho programu sa dostalo iba málo položiek dôležitých z menšinového hľadiska. Na Slovensku nestačí zakotviť práva v zákone, pretože slovenský štát systematicky sabotuje uplatňovanie zákonov, tvrdí líder SMK.
Z pódiovej diskusie vyplynulo, že situácia národnostných menšín je spomedzi susedov Maďarska najlepšia v Srbsku, konkrétne vo Vojvodine, napísala MTI.
Predseda Zväzu Maďarov vo Vojvodine István Pásztor informoval, že Srbsko otvorilo v pondelok ďalšie dve kapitoly prístupových rokovaní s Európskou úniou, pričom súčasťou jednej z nich je aj menšinový akčný plán. Na jeho vypracovaní sa podieľa i ním vedená organizácia, dodal. Za prielom označil predstaviteľ vojvodinských Maďarov fakt, že súčasťou dokumentu je i článok o pomernom zamestnávaní príslušníkov národnostných menšín vo verejnej sfére.
Tajomníčka Maďarského kultúrneho zväzu na Zakarpatskej Ukrajine Karolina Darcsiová uviedla, že tam nemožno hovoriť o požiadavkách v oblasti menšinových práv, pretože Ukrajina nie je právny štát.
Predstaviteľ Sekulskej národnej rady (SZNT) pre zahraničnú politiku Attila Dabis kritizoval postup rumunských orgánov a metódy daňového úradu i polície prirovnal k spôsobom kedysi obávanej komunistickej tajnej služby Securitate.
Riaditeľ Inštitútu pre ochranu menšinových práv György Csóti, ktorý diskusiu moderoval, povedal, že hoci to mnohí neuznávajú, v strednej Európe existuje maďarská otázka. V krajinách regiónu zavládne spoločenský pokoj, politická stabilita a hospodárska prosperita, ak tamojšie maďarské spoločenstvá dostanú kolektívne práva, ktoré im patria.
Informovala o tom tlačová agentúra MTI, podľa ktorej predseda SMK ďalej uviedol, že v mnohých Maďaroch na Slovensku blednú spoločné spomienky a neformuje sa spoločný plán do budúcnosti. Súčasne poznamenal, že práve spoločné spomienky a spoločné plány tvoria národ.
Menyhárt sa podľa vlastných slov domnieva, že strana Most-Híd nevyžadovala v dostatočnej miere cenu za svoje pôsobenie vo vláde, takže do vládneho programu sa dostalo iba málo položiek dôležitých z menšinového hľadiska. Na Slovensku nestačí zakotviť práva v zákone, pretože slovenský štát systematicky sabotuje uplatňovanie zákonov, tvrdí líder SMK.
Z pódiovej diskusie vyplynulo, že situácia národnostných menšín je spomedzi susedov Maďarska najlepšia v Srbsku, konkrétne vo Vojvodine, napísala MTI.
Predseda Zväzu Maďarov vo Vojvodine István Pásztor informoval, že Srbsko otvorilo v pondelok ďalšie dve kapitoly prístupových rokovaní s Európskou úniou, pričom súčasťou jednej z nich je aj menšinový akčný plán. Na jeho vypracovaní sa podieľa i ním vedená organizácia, dodal. Za prielom označil predstaviteľ vojvodinských Maďarov fakt, že súčasťou dokumentu je i článok o pomernom zamestnávaní príslušníkov národnostných menšín vo verejnej sfére.
Tajomníčka Maďarského kultúrneho zväzu na Zakarpatskej Ukrajine Karolina Darcsiová uviedla, že tam nemožno hovoriť o požiadavkách v oblasti menšinových práv, pretože Ukrajina nie je právny štát.
Predstaviteľ Sekulskej národnej rady (SZNT) pre zahraničnú politiku Attila Dabis kritizoval postup rumunských orgánov a metódy daňového úradu i polície prirovnal k spôsobom kedysi obávanej komunistickej tajnej služby Securitate.
Riaditeľ Inštitútu pre ochranu menšinových práv György Csóti, ktorý diskusiu moderoval, povedal, že hoci to mnohí neuznávajú, v strednej Európe existuje maďarská otázka. V krajinách regiónu zavládne spoločenský pokoj, politická stabilita a hospodárska prosperita, ak tamojšie maďarské spoločenstvá dostanú kolektívne práva, ktoré im patria.
