FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Na parlamentných voľbách sa zúčastnilo 47,81 percent voličov.
Autor TASR
,aktualizované Moskva 19. septembra (TASR) - Prokremeľská strana Jednotné Rusko (JR) bude mať v Štátnej dume, dolnej komore Federálneho zhromaždenia, dvojtretinovú väčšinu. Vyplýva to z výsledkov sčítania takmer všetkých hlasov odovzdaných vo voľbách, informovala dnes agentúra AP.
Ústredná volebná komisia (ÚVK) po sčítaní vyše 90 percent odovzdaných hlasov uviedla, že Jednotnému Rusku pripadne 54 percent z 225 poslaneckých mandátov volených podľa straníckych kandidátskych listín. Jednotné Rusko by malo mať aj najviac spomedzi 225 poslancov zvolených v jednomandátových volebných obvodoch.
Ak sa tento trend potvrdí, Jednotné Rusko bude mať v dolnej komore parlamentu dvojtretinovú väčšinu, čo znamená dostatok hlasov na vykonanie prípadných zmien v ústave.
Do parlamentu sa dostali ešte tri ďalšie politické strany: Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF), nacionalistická Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) a Spravodlivé Rusko (SR). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu neprekonala žiadna ďalšia politická strana.
Agentúra RIA Novosti na základe sčítania 93,1 percenta protokolov spresnila, že JR by malo mať v Štátnej dume 343 mandátov, KPRF bude zastupovať 42 poslancov, LDPR 39 poslancov a SR 23 poslancov.
Na parlamentných voľbách sa zúčastnilo 47,81 percent voličov.
Jednotné Rusko vyhralo aj na Kryme a v Sevastopole
Prokremeľská strana Jednotné Rusko a jej kandidát v Sevastopole Dmitrij Belik sú favoritmi na víťazstvo vo voľbách do Štátnej dumy na Krymskom polostrove, kde je zatiaľ sčítaných 59 percent hlasov.
Voľby do Štátnej dumy sa na Kryme v nedeľu konali prvýkrát. Do jari roku 2014 patrilo totiž toto územie pod správu Ukrajiny. Subjektom Ruskej federácie sa Krymský polostrov a Sevastopol stali na základe referenda, ktorého výsledky však vláda v Kyjeve ani Západ neuznávajú.
Agentúra RIA Novosti spresnila, že na Krymskom polostrove boli vytvorené štyri jednomandátové volebné obvody - tri na polostrove a jeden v Sevastopole.
Päťpercentný prah pre vstup do Štátnej dumy vo voľbách na Kryme prekonali štyri strany - okrem Jednotného Ruska aj Komunistická strana Ruskej federácie, Liberálnodemokratická strana a Spravodlivé Rusko. Výsledky hlasovania na Kryme tak kopírujú trend v celoštátnom meradle.
Pokiaľ ide o hlasovanie v jednomandátových obvodoch, prvé miesto zatiaľ patrí Dmitrijovi Belikovi, ktorý kandidoval za Jednotné Rusko. Na druhom mieste je Oleg Nikolajev zo Strany rastu a na treťom mieste kandidát komunistov Vladimir Komojedov.
Agentúra Ukrinform vo svojom spravodajstve pripomenula, že ukrajinský parlament - Najvyššia rada - prijal 8. septembra uznesenie, v ktorom vyzval parlamenty celého sveta, aby neuznali voľby do Štátnej dumy na Krymskom polostrove za právoplatné.
Európsky parlament podľa Ukrinform označil voľby do Dumy na Kryme za "ďalšie cynické podkopanie územnej celistvosti Ukrajiny" a zdôraznil, že neuzná štyroch poslancov, ktorí vzídu z hlasovania podľa väčšinového systému vo volebných obvodoch na Kryme a v Sevastopole.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko na margo ruských volieb na Kryme vyhlásil, že "tí (kandidáti), ktorých zvolia do ruskej Dumy na Kryme, si tým kupujú preukaz člena sankčného klubu".
Ukrajinské vedenie vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo za legitímne nielen voľby do Štátnej dumy na území Krymského polostrova, ale ani zloženie samotnej novej Dumy.
Ukrinform v tejto súvislosti uviedol, že podľa politológov by sa uznanie nového ruského parlamentu, dokonca aj bez toho, aby sa brali do úvahy poslanci zvolení za Krym, mohlo interpretovať "ako formálne akceptovanie okupácie ukrajinského Krymu Ruskom".
Javlinskij bude kandidovať za prezidenta
Ruský opozičný politik Grigorij Javlinskij, ktorého meno bolo prvé na kandidátskej listine strany Jabloko v nedeľných parlamentných voľbách, dnes v Moskve pripustil, že bude kandidovať v najbližších voľbách prezidenta Ruskej federácie. Informovala o tom dnes rozhlasová stanica Echo Moskvy.
Uviedol, že Jabloko sa aktívne zapojí do "toho, čo sa bude označovať za prezidentské voľby. Možno aj so mnou ako kandidátom". Spresnil, že "to je teraz taká moja povinnosť - byť kandidátom". Najbližšie prezidentské voľby sa v Rusku majú konať v roku 2018
Podľa zatiaľ neoficiálnych predbežných výsledkov sa strane Jabloko nepodarilo preklenúť päťpercentnú hranicu na vstup do Štátnej dumy. Svoj hlas jej totiž odovzdalo len 1,4 percenta voličov. Podobný výsledok zaznamenali aj ďalšie politické strany a hnutia, ktoré sú veľkými kritikmi súčasnej politiky Kremľa.
Strana Jabloko bola neúspešná aj vo voľbách v jednomandátových volebných obvodoch, keď jej jediný kandidát na miesto v Štátnej dume v Petrohrade neuspel.
Pozorovatelia: Voľby boli transparentné a konkurenčné
Vedúci pozorovateľskej misie Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) označil nedeľné voľby do ruskej Štátnej dumy, dolnej komory Federálneho zhromaždenia, za transparentné a v súlade s pravidlami volebného boja.
Vo svojom hodnotení pred novinármi v Moskve Vladimir Garkun priznal, že počas hlasovania boli zaznamenané prípady porušenia zákona o voľbách, nemali však "masový charakter" a "nemohli tak ovplyvniť výsledky hlasovania".
Garkun podľa agentúry TASS uviedol, že ústredná volebná komisia ako aj ďalšie úrady v Rusku zabezpečili právo občanov na slobodné vyjadrenie svojho názoru. "Voľby boli v súlade s demokratickými princípmi, boli otvorené a konkurenčné," konštatoval Garkun.
Ocenil aj podmienky, ktoré boli počas volieb vytvorené pre pozorovateľov, ktorí "nikde nezažívali obmedzovanie".
"Mali sme prístup všade, kde sme mohli byť, kontaktovať, koho sme chceli," vysvetlil.
Podľa Kasianova neboli voľby slobodné a nová Duma bude nelegitímna
Ruská opozičná Strana ľudovej slobody (PARNAS) nepovažuje nedeľné voľby do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, za legitímne. Podľa agentúry Interfax to dnes uviedol líder PARNAS-u Michail Kasianov.
Vysvetlil, že "z konštatovania, že voľby neboli slobodné, neboli čestné, výsledky sú nehodnoverné", možno dospieť "len k jedinému záveru: voľby neboli legitímne a Štátna duma vytvorená na základe ich výsledkov nebude legitímnym orgánom moci".
Vysvetlil, že strana PARNAS dostala v deň volieb informáciu a falošnom vhadzovaní hlasovacích lístkov do volebných urien, ako aj o prípadoch, keď na nich bola vyškrtávaná kolónka PARNAS-u.
Kasianov sa domnieva, že po voľbách do Štátnej dumy "prudko poklesli šance na ústavnú pokojnú zmenu moci" v Rusku.
Zo sčítania viac ako 90 percent hlasov odovzdaných v nedeľných voľbách vyplýva, že strana PARNAS neprekročila päťpercentný prah pre vstup do parlamentu - podporilo ju totiž len 0,7 percenta voličov. Interfax v tejto súvislosti pripomenula, že PARNAS tak stratil aj nárok na štátny príspevok na činnosť, ktorý získajú len parlamentné strany - tie budú štyri: Jednotné Rusko, Komunistická strana Ruskej federácie, Liberálnodemokratická strana Ruska a Spravodlivé Rusko.
V súvislosti s neúspechom svojej strany vo voľbách Kasianov oznámil, že sa nemieni vzdať funkcie jej predsedu. Zdôraznil tiež, že PARNAS nemá v úmysle prerušiť alebo ukončiť svoju činnosť. Dodal, že o prípadnej účasti strany PARNAS v prezidentských voľbách v roku 2018 sa rozhodne neskôr.
Uviedol tiež, že PARNAS je aj naďalej otvorený pre rokovania a bude pokračovať v dialógu s opozičnou stranou Jabloko i s aktivistom a blogerom Alexejom Navaľným.
Spolupredsedom strany PARNAS bol aj Boris Nemcov, ktorý sa vlani v noci na 28. februára stal obeťou vraždy v centre Moskvy, neďaleko kremeľských hradieb a Červeného námestia.
Peskov: Ľudia vyjadrili dôveru Putinovi
Víťazstvo strany Jednotné Rusko (JR) vo voľbách do Štátnej dumy je pôsobivým vyjadrením dôvery prezidentovi Vladimirovi Putinovi, vyhlásil dnes v Moskve jeho hovorca Dmitrij Peskov.
Z predbežného sčítania hlasov odovzdaných v nedeľných voľbách do dolnej komory ruského parlamentu vyplýva, že prokremeľské JR získalo v parlamente ústavnú väčšinu: bude ho zastupovať 140 poslancov zvolených z federálnej kandidátskej listiny a ďalších 203 poslancov, ktorí zvíťazili v jednomandátových volebných obvodoch.
Vzhľadom na to, že Putin sa pred časom vyjadril, že sa ešte nerozhodol, či sa v roku 2018 bude uchádzať o znovuzvolenie do funkcie prezidenta Ruskej federácie, novinári sa v Kremli zaujímali, či výsledok JR bude mať vplyv na jeho rozhodovanie.
Peskov uviedol, že sa k tomu nemôže vyjadriť. Dodal však, že "je očividné, že drvivá väčšina hlasujúcich de facto vyslovila prezidentovi podporu". Túto podporu označil Peskov za "impozantnú".
Začiatkom septembra Putin pred novinármi vyhlásil, že je ešte priskoro hovoriť o prezidentskej kampani pre voľby v roku 2018 a jeho účasti v nej. Povedal vtedy, že treba počkať na výsledky parlamentných volieb, "pozrieť sa na výsledok".
Ústredná volebná komisia (ÚVK) po sčítaní vyše 90 percent odovzdaných hlasov uviedla, že Jednotnému Rusku pripadne 54 percent z 225 poslaneckých mandátov volených podľa straníckych kandidátskych listín. Jednotné Rusko by malo mať aj najviac spomedzi 225 poslancov zvolených v jednomandátových volebných obvodoch.
Ak sa tento trend potvrdí, Jednotné Rusko bude mať v dolnej komore parlamentu dvojtretinovú väčšinu, čo znamená dostatok hlasov na vykonanie prípadných zmien v ústave.
Do parlamentu sa dostali ešte tri ďalšie politické strany: Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF), nacionalistická Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) a Spravodlivé Rusko (SR). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu neprekonala žiadna ďalšia politická strana.
Agentúra RIA Novosti na základe sčítania 93,1 percenta protokolov spresnila, že JR by malo mať v Štátnej dume 343 mandátov, KPRF bude zastupovať 42 poslancov, LDPR 39 poslancov a SR 23 poslancov.
Na parlamentných voľbách sa zúčastnilo 47,81 percent voličov.
Jednotné Rusko vyhralo aj na Kryme a v Sevastopole
Prokremeľská strana Jednotné Rusko a jej kandidát v Sevastopole Dmitrij Belik sú favoritmi na víťazstvo vo voľbách do Štátnej dumy na Krymskom polostrove, kde je zatiaľ sčítaných 59 percent hlasov.
Voľby do Štátnej dumy sa na Kryme v nedeľu konali prvýkrát. Do jari roku 2014 patrilo totiž toto územie pod správu Ukrajiny. Subjektom Ruskej federácie sa Krymský polostrov a Sevastopol stali na základe referenda, ktorého výsledky však vláda v Kyjeve ani Západ neuznávajú.
Agentúra RIA Novosti spresnila, že na Krymskom polostrove boli vytvorené štyri jednomandátové volebné obvody - tri na polostrove a jeden v Sevastopole.
Päťpercentný prah pre vstup do Štátnej dumy vo voľbách na Kryme prekonali štyri strany - okrem Jednotného Ruska aj Komunistická strana Ruskej federácie, Liberálnodemokratická strana a Spravodlivé Rusko. Výsledky hlasovania na Kryme tak kopírujú trend v celoštátnom meradle.
Pokiaľ ide o hlasovanie v jednomandátových obvodoch, prvé miesto zatiaľ patrí Dmitrijovi Belikovi, ktorý kandidoval za Jednotné Rusko. Na druhom mieste je Oleg Nikolajev zo Strany rastu a na treťom mieste kandidát komunistov Vladimir Komojedov.
Agentúra Ukrinform vo svojom spravodajstve pripomenula, že ukrajinský parlament - Najvyššia rada - prijal 8. septembra uznesenie, v ktorom vyzval parlamenty celého sveta, aby neuznali voľby do Štátnej dumy na Krymskom polostrove za právoplatné.
Európsky parlament podľa Ukrinform označil voľby do Dumy na Kryme za "ďalšie cynické podkopanie územnej celistvosti Ukrajiny" a zdôraznil, že neuzná štyroch poslancov, ktorí vzídu z hlasovania podľa väčšinového systému vo volebných obvodoch na Kryme a v Sevastopole.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko na margo ruských volieb na Kryme vyhlásil, že "tí (kandidáti), ktorých zvolia do ruskej Dumy na Kryme, si tým kupujú preukaz člena sankčného klubu".
Ukrajinské vedenie vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo za legitímne nielen voľby do Štátnej dumy na území Krymského polostrova, ale ani zloženie samotnej novej Dumy.
Ukrinform v tejto súvislosti uviedol, že podľa politológov by sa uznanie nového ruského parlamentu, dokonca aj bez toho, aby sa brali do úvahy poslanci zvolení za Krym, mohlo interpretovať "ako formálne akceptovanie okupácie ukrajinského Krymu Ruskom".
Javlinskij bude kandidovať za prezidenta
Ruský opozičný politik Grigorij Javlinskij, ktorého meno bolo prvé na kandidátskej listine strany Jabloko v nedeľných parlamentných voľbách, dnes v Moskve pripustil, že bude kandidovať v najbližších voľbách prezidenta Ruskej federácie. Informovala o tom dnes rozhlasová stanica Echo Moskvy.
Uviedol, že Jabloko sa aktívne zapojí do "toho, čo sa bude označovať za prezidentské voľby. Možno aj so mnou ako kandidátom". Spresnil, že "to je teraz taká moja povinnosť - byť kandidátom". Najbližšie prezidentské voľby sa v Rusku majú konať v roku 2018
Podľa zatiaľ neoficiálnych predbežných výsledkov sa strane Jabloko nepodarilo preklenúť päťpercentnú hranicu na vstup do Štátnej dumy. Svoj hlas jej totiž odovzdalo len 1,4 percenta voličov. Podobný výsledok zaznamenali aj ďalšie politické strany a hnutia, ktoré sú veľkými kritikmi súčasnej politiky Kremľa.
Strana Jabloko bola neúspešná aj vo voľbách v jednomandátových volebných obvodoch, keď jej jediný kandidát na miesto v Štátnej dume v Petrohrade neuspel.
Pozorovatelia: Voľby boli transparentné a konkurenčné
Vedúci pozorovateľskej misie Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) označil nedeľné voľby do ruskej Štátnej dumy, dolnej komory Federálneho zhromaždenia, za transparentné a v súlade s pravidlami volebného boja.
Vo svojom hodnotení pred novinármi v Moskve Vladimir Garkun priznal, že počas hlasovania boli zaznamenané prípady porušenia zákona o voľbách, nemali však "masový charakter" a "nemohli tak ovplyvniť výsledky hlasovania".
Garkun podľa agentúry TASS uviedol, že ústredná volebná komisia ako aj ďalšie úrady v Rusku zabezpečili právo občanov na slobodné vyjadrenie svojho názoru. "Voľby boli v súlade s demokratickými princípmi, boli otvorené a konkurenčné," konštatoval Garkun.
Ocenil aj podmienky, ktoré boli počas volieb vytvorené pre pozorovateľov, ktorí "nikde nezažívali obmedzovanie".
"Mali sme prístup všade, kde sme mohli byť, kontaktovať, koho sme chceli," vysvetlil.
Podľa Kasianova neboli voľby slobodné a nová Duma bude nelegitímna
Ruská opozičná Strana ľudovej slobody (PARNAS) nepovažuje nedeľné voľby do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, za legitímne. Podľa agentúry Interfax to dnes uviedol líder PARNAS-u Michail Kasianov.
Vysvetlil, že "z konštatovania, že voľby neboli slobodné, neboli čestné, výsledky sú nehodnoverné", možno dospieť "len k jedinému záveru: voľby neboli legitímne a Štátna duma vytvorená na základe ich výsledkov nebude legitímnym orgánom moci".
Vysvetlil, že strana PARNAS dostala v deň volieb informáciu a falošnom vhadzovaní hlasovacích lístkov do volebných urien, ako aj o prípadoch, keď na nich bola vyškrtávaná kolónka PARNAS-u.
Kasianov sa domnieva, že po voľbách do Štátnej dumy "prudko poklesli šance na ústavnú pokojnú zmenu moci" v Rusku.
Zo sčítania viac ako 90 percent hlasov odovzdaných v nedeľných voľbách vyplýva, že strana PARNAS neprekročila päťpercentný prah pre vstup do parlamentu - podporilo ju totiž len 0,7 percenta voličov. Interfax v tejto súvislosti pripomenula, že PARNAS tak stratil aj nárok na štátny príspevok na činnosť, ktorý získajú len parlamentné strany - tie budú štyri: Jednotné Rusko, Komunistická strana Ruskej federácie, Liberálnodemokratická strana Ruska a Spravodlivé Rusko.
V súvislosti s neúspechom svojej strany vo voľbách Kasianov oznámil, že sa nemieni vzdať funkcie jej predsedu. Zdôraznil tiež, že PARNAS nemá v úmysle prerušiť alebo ukončiť svoju činnosť. Dodal, že o prípadnej účasti strany PARNAS v prezidentských voľbách v roku 2018 sa rozhodne neskôr.
Uviedol tiež, že PARNAS je aj naďalej otvorený pre rokovania a bude pokračovať v dialógu s opozičnou stranou Jabloko i s aktivistom a blogerom Alexejom Navaľným.
Spolupredsedom strany PARNAS bol aj Boris Nemcov, ktorý sa vlani v noci na 28. februára stal obeťou vraždy v centre Moskvy, neďaleko kremeľských hradieb a Červeného námestia.
Peskov: Ľudia vyjadrili dôveru Putinovi
Víťazstvo strany Jednotné Rusko (JR) vo voľbách do Štátnej dumy je pôsobivým vyjadrením dôvery prezidentovi Vladimirovi Putinovi, vyhlásil dnes v Moskve jeho hovorca Dmitrij Peskov.
Z predbežného sčítania hlasov odovzdaných v nedeľných voľbách do dolnej komory ruského parlamentu vyplýva, že prokremeľské JR získalo v parlamente ústavnú väčšinu: bude ho zastupovať 140 poslancov zvolených z federálnej kandidátskej listiny a ďalších 203 poslancov, ktorí zvíťazili v jednomandátových volebných obvodoch.
Vzhľadom na to, že Putin sa pred časom vyjadril, že sa ešte nerozhodol, či sa v roku 2018 bude uchádzať o znovuzvolenie do funkcie prezidenta Ruskej federácie, novinári sa v Kremli zaujímali, či výsledok JR bude mať vplyv na jeho rozhodovanie.
Peskov uviedol, že sa k tomu nemôže vyjadriť. Dodal však, že "je očividné, že drvivá väčšina hlasujúcich de facto vyslovila prezidentovi podporu". Túto podporu označil Peskov za "impozantnú".
Začiatkom septembra Putin pred novinármi vyhlásil, že je ešte priskoro hovoriť o prezidentskej kampani pre voľby v roku 2018 a jeho účasti v nej. Povedal vtedy, že treba počkať na výsledky parlamentných volieb, "pozrieť sa na výsledok".
