Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Putin očakáva, že s Trumpom nájdu kompromis, pokiaľ ide o záujmy oboch štátov.
Autor TASR
Sia-men 5. septembra (TASR) - Vojenská hystéria v súvislosti so Severnou Kóreou môže viesť k planetárnej katastrofe, varoval dnes ruský prezident Vladimir Putin na záver dvojdňového summitu BRICS v čínskom meste Sia-men.
Podľa šéfa Kremľa sa Severná Kórea nevzdá svojho vojenského programu pod tlakom sankcií a vojenských hrozieb, pretože na príkladoch Iraku a Líbye sa presvedčila, že ju môže ochrániť len jadrové zastrašovanie.
"Zvyšovanie vojenskej hystérie v takýchto podmienkach je nezmyselné; je to slepá ulička. Môže to viesť ku globálnej, planetárnej katastrofe a k veľkým stratách na ľudských životoch. Neexistuje iný spôsob riešenia severokórejskej jadrovej otázky ako mierový dialóg," citovala Putina televízia RT.
Televízia pripomenula, že Američanmi vedená invázia do Iraku v roku 2003 a intervencia NATO v Líbyi v roku 2011 sa odohrali po tom, ako sa vodcovia týchto krajín podvolili medzinárodnému tlaku a vzdali sa svojich programov na vývoj zbraní hromadného ničenia výmenou na zmiernenie sankcií. Severná Kórea si však vybrala cestu konfrontácie s medzinárodným spoločenstvom a vyvinula jadrové zbrane a rakety.
"Ako som včera povedal svojim kolegom, budú jesť trávu, ale nezastavia svoj program, pokiaľ sa nebudú cítiť bezpečne. Čo im môže vrátiť bezpečnosť? Obnova medzinárodného práva," uviedol Putin na summite BRICS - spoločného hospodárskeho zoskupenia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. Zdôraznil, že Rusko odsudzuje provokatívne testy Severnej Kórey.
Putin sa vyjadril k mnohým otázkam vrátane vzťahov so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Podľa agentúry TASS Putin očakáva, že s Trumpom nájdu kompromis, pokiaľ ide o záujmy oboch štátov. Otázku, či sa v Trumpovi nesklamal, označil za "naivnú". Trump "nie je moja nevesta a ja nie som jeho nevesta ani ženích," poznamenal Putin podľa agentúry RIA Novosti.
K situácii v Sýrii ruský prezident povedal, že sa radikálne mení v prospech vládnych síl, hoci je príliš skoro hovoriť o tom, že krajina sa zbavila teroristov.
K nariadeniu Moskvy, aby USA znížili počet svojich pracovníkov diplomatickej misie v Rusku na 455, povedal, že Moskva má právo aj na ďalšie zníženie. V USA je teraz 455 pracovníkov ruskej diplomatickej misie, z toho však 155 pracuje pre OSN. Takže aj v Rusku by malo byť podľa Putina o 155 menej pracovníkov americkej misie. Moskva sa však nateraz nechystá znižovať tento počet, "budeme sledovať, ako sa situácia ďalej vyvinie", dodal šéf Kremľa ohľadne diplomatickej roztržky.
Americké ministerstvo zahraničných vecí nariadilo Rusku, aby do 2. septembra uzavrelo svoj generálny konzulát v San Franciscu, kanceláriu misie vo Washingtone a konzulárnu kanceláriu v New Yorku. Išlo o reakciu na predošlý pokyn Kremľa, aby USA znížili do 1. septembra počet pracovníkov svojich diplomatických zastupiteľstiev v Rusku. Stalo sa tak po tom, čo americký Kongres schválil sankcie proti Rusku za údajné zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2016 a za jeho kroky na Ukrajine a v Sýrii.
Podľa šéfa Kremľa sa Severná Kórea nevzdá svojho vojenského programu pod tlakom sankcií a vojenských hrozieb, pretože na príkladoch Iraku a Líbye sa presvedčila, že ju môže ochrániť len jadrové zastrašovanie.
"Zvyšovanie vojenskej hystérie v takýchto podmienkach je nezmyselné; je to slepá ulička. Môže to viesť ku globálnej, planetárnej katastrofe a k veľkým stratách na ľudských životoch. Neexistuje iný spôsob riešenia severokórejskej jadrovej otázky ako mierový dialóg," citovala Putina televízia RT.
Televízia pripomenula, že Američanmi vedená invázia do Iraku v roku 2003 a intervencia NATO v Líbyi v roku 2011 sa odohrali po tom, ako sa vodcovia týchto krajín podvolili medzinárodnému tlaku a vzdali sa svojich programov na vývoj zbraní hromadného ničenia výmenou na zmiernenie sankcií. Severná Kórea si však vybrala cestu konfrontácie s medzinárodným spoločenstvom a vyvinula jadrové zbrane a rakety.
"Ako som včera povedal svojim kolegom, budú jesť trávu, ale nezastavia svoj program, pokiaľ sa nebudú cítiť bezpečne. Čo im môže vrátiť bezpečnosť? Obnova medzinárodného práva," uviedol Putin na summite BRICS - spoločného hospodárskeho zoskupenia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. Zdôraznil, že Rusko odsudzuje provokatívne testy Severnej Kórey.
Putin sa vyjadril k mnohým otázkam vrátane vzťahov so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Podľa agentúry TASS Putin očakáva, že s Trumpom nájdu kompromis, pokiaľ ide o záujmy oboch štátov. Otázku, či sa v Trumpovi nesklamal, označil za "naivnú". Trump "nie je moja nevesta a ja nie som jeho nevesta ani ženích," poznamenal Putin podľa agentúry RIA Novosti.
K situácii v Sýrii ruský prezident povedal, že sa radikálne mení v prospech vládnych síl, hoci je príliš skoro hovoriť o tom, že krajina sa zbavila teroristov.
K nariadeniu Moskvy, aby USA znížili počet svojich pracovníkov diplomatickej misie v Rusku na 455, povedal, že Moskva má právo aj na ďalšie zníženie. V USA je teraz 455 pracovníkov ruskej diplomatickej misie, z toho však 155 pracuje pre OSN. Takže aj v Rusku by malo byť podľa Putina o 155 menej pracovníkov americkej misie. Moskva sa však nateraz nechystá znižovať tento počet, "budeme sledovať, ako sa situácia ďalej vyvinie", dodal šéf Kremľa ohľadne diplomatickej roztržky.
Americké ministerstvo zahraničných vecí nariadilo Rusku, aby do 2. septembra uzavrelo svoj generálny konzulát v San Franciscu, kanceláriu misie vo Washingtone a konzulárnu kanceláriu v New Yorku. Išlo o reakciu na predošlý pokyn Kremľa, aby USA znížili do 1. septembra počet pracovníkov svojich diplomatických zastupiteľstiev v Rusku. Stalo sa tak po tom, čo americký Kongres schválil sankcie proti Rusku za údajné zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2016 a za jeho kroky na Ukrajine a v Sýrii.
