Brusel 13. decembra (TASR) - Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ nedosiahli dnes v Bruseli potrebný jednomyseľný konsenzus ohľadne prístupových rokovaní s Tureckom. Rakúsky šéf diplomacie Sebastian Kurz dosiahol dočasné zmrazenie rokovaní s touto kandidátskou krajinou.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ktorý dnes naposledy predsedal Rade EÚ pre všeobecné záležitosti, potvrdil, že všetky členské štáty EÚ s výnimkou jedného boli za pokračovanie dialógu s Tureckom. Zároveň upozornil, že stav prístupových rokovaní medzi Bruselom a Ankarou nebude predmetom rokovaní národných lídrov na štvrtkovom summite EÚ v Bruseli. Túto záležitosť už prekonzultoval aj s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.



Rokovania s Tureckom o pristúpení k EÚ sa oficiálne začali v roku 2005, ale doteraz bol zaznamenaný len mierny pokrok. K predošlým sporom, týkajúcim sa etnicky rozdeleného Cypru alebo dodržiavania ľudských práv, v posledných mesiacoch pribudla vlna európskej kritiky na adresu tureckých orgánov kvôli ich tvrdým zákrokom proti novinárom, menšinám, opozičným politikom a štátnym zamestnancom po júlovom nevydarenom vojenskom prevrate.

Inštitúcie EÚ opakovane zdôrazňujú svoje obavy o stav ľudských práv a právny štát v poprevratovom Turecku. Rakúsko ako jediná krajina EÚ otvorene hovorí o potrebe zmraziť prístupové rokovania s Tureckom, na čom rakúsky šéf diplomacie trval aj dnes. Svoj postoj odôvodňuje pozíciou rakúskeho parlamentu k tejto záležitosti.

Eurokomisár zodpovedný za susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn v tejto súvislosti novinárom pripomenul, že stav, keď sa rokovania s Ankarou ocitli "v slepej uličke" - čo podľa neho môže trvať aj niekoľko mesiacov -, by nemal mať žiadny konkrétny vplyv na celkový proces rokovaní s Tureckom o jeho členstve v EÚ.

Slovinský prezident navštívi Turecko, dialóg s Ankarou musí pokračovať

Slovinský prezident Borut Pahor potvrdil dnes na tlačovej konferencii v Ľubľani, že po "dôkladnom zvážení" absolvuje ešte v tomto týždni dvojdňovú návštevu Turecka, ktorá by, ako formuloval, mala prispieť k posilneniu oslabenej dôvery medzi Európskou úniou (EÚ) a krajinou polmesiaca.

Borut Pahor považuje napriek citlivosti a kontroverznosti súčasného obdobia zachovanie dialógu za dôležité pre všetky zainteresované strany.

"EÚ potrebuje pre bezpečnú a mierovú budúcnosť Turecko a Turecko potrebuje EÚ," zdôraznil najvyšší slovinský predstaviteľ, ktorý sa jednoznačne vyslovil proti prerušeniu prístupových rokovaní Bruselu s Ankarou, ako to požadovala rakúska strana.

Foto: TASR/AP Photo

Únia si vzhľadom na početné konflikty v regióne nemôže zo strategického hľadiska dovoliť bez "celkom jasných dôvodov" a iba kvôli narušenej dôvere prerušiť dialóg a prístupové rokovania, vyhlásil Borut Pahor.

Slovinský prezident súčasne konštatoval, že si uvedomuje obavy niektorých krajín, ale súčasne položil rečnícku otázku: Čo je však alternatíva? Ak sa dialóg preruší, Turecko sa geostrategicky i svetonázorovo odkloní od Európy, čoho priamym dôsledkom by bola nová vlna utečencov smerujúcich na starý kontinent. Slovinsko ležiace na balkánskej migračnej trase má preto eminentný záujem na pokračovaní rozhovorov medzi EÚ a Tureckom.

Borut Pahor však nešetril ani kritikou tureckej strany. "Pokus o štátny prevrat nemôže byť výhovorkou pre opustenie demokratickej cesty," podčiarkol. Súčasne však vyjadril nádej, že Turecko zozbiera sily pre zmierenie na vnútropolitickej scéne, pre návrat k demokratickým procesom a európskej ceste.

Lajčák: Pre SR je úspech, že Srbsko za pol roka otvorilo 4 prístupové kapitoly

Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa podarilo otvoriť ďalšie štyri kapitoly v prístupových rokovaniach so Srbskom a jednu z nich už aj uzavrieť. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák to uviedol dnes večer po skončení medzivládnej konferencie EÚ-Srbsko v Bruseli.

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa v rámci dnešného zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti venovali aj politike rozširovania a pokroku krajín ašpirujúcich na členstvo, ktorými sú Turecko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko a Kosovo.

Slovenské predsedníctvo sa netajilo ambíciami otvoriť za šesť mesiacov svojho pôsobenia čo najviac kapitol v rokovaniach s kandidátskymi krajinami. Začiatok predsedníctva SR v júli bol v znamení otvorenia dvoch nových kapitol v rokovaniach so Srbskom - kapitoly č. 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitoly č. 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť).

Dnes bolo na programe otvorenie ďalších troch kapitol, čím by sa celkový počet zvýšil na sedem, podarilo sa však otvoriť iba dve. Kapitola č. 26 (kultúra a vzdelávanie) zostala pripravená na budúcu medzivládnu konferenciu EÚ-Srbsko v roku 2017. Otvorené boli kapitoly č. 5 (verejné obstarávanie) a č. 25 (veda a výskum), pričom posledná menovaná bola hneď vzápätí predbežne uzavretá ako prvá z celkove 35 kapitol.

Lajčák pre TASR zdôraznil, že z pohľadu nášho predsedníctva dnešné otvorenie menšieho počtu kapitol v rokovaniach so Srbskom nie je neúspechom.

"Z pohľadu slovenského predsedníctva môžeme byť veľmi spokojní s tým, že sa podarilo otvoriť štyri kapitoly. S nikým iným sa taký počet kapitol nepodarilo otvoriť," zhodnotil Lajčák spätne polročné šéfovanie v Rade EÚ. Spresnil, že v prístupovom procese je vždy dôležitejšia kvalita uzavretých kapitol ako kvantita tých otvorených, a dodal, že až uzavretie niektorej z kapitol znamená, že kandidát splnil požadované európske štandardy.

Lajčák odmietol prezradiť, ktoré z členských krajín EÚ boli proti otvoreniu kapitoly č. 26 v prístupových rokovaniach so Srbskom, keďže sa domnieva, že "veci z vnútornej európskej kuchyne sa nepatrí vynášať". Už v pondelok však svoj nesúhlas vyjadrilo Chorvátsko, ktoré požaduje zlepšenie postavenia chorvátskej menšiny v susednom Srbsku. Dnes sa k tomuto postoju údajne pridalo aj Bulharsko a Rumunsko, ktoré chcú záruky ohľadne používania cirkevného jazyka pre svoje menšiny žijúce na území Srbska.

Srbský premiér Aleksandar Vučič sa na dnešnom ceremoniáli otvárania nových kapitol nezúčastnil. Eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn uviedol, že nejde o neštandardný prístup, zatiaľ čo Lajčák pripomenul, že išlo ministerskú, a nie premiérsku konferenciu.

Srbská ministerka zodpovedná za vyjednávanie s EÚ Jadranka Joksimovičová zdôraznila, že jej krajina si chce udržať súčasnú dynamiku prístupového procesu. "Nie preto, aby sme uspokojili požiadavky Bruselu, ale aby sme pokračovali v národnom záujme reformovať našu spoločnosť a krajinu," uviedla.

Joksimovičová tiež priznala, že srbská delegácia očakávala dnes otvorenie troch nových kapitol. Dodala, že môže hovoriť o rozčarovaní, ale Srbsko bude pokračovať na svojej európskej ceste. Zároveň odmietla menovať "vinníkov" tejto situácie, ale zdôraznila, že na dobrú regionálnu spoluprácu treba mať partnerov.

Krátko po predstavení integračného pokroku Srbska nasledovala aj medzivládna konferencia EÚ-Čierna Hora. Lajčák pri tejto príležitosti oznámil otvorenie dvoch nových kapitol v prístupových rokovaniach - kapitoly č. 11 (poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) a kapitoly č. 19 (telekomunikácie a informačné technológie). Dodnes mala Čierna Hora otvorených 26 prístupových kapitol a uzavreté dve.