Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Situácia sa však môže kedykoľvek zhoršiť a na dohodu o migrantoch medzi EÚ a Tureckom sa nedá spoľahnúť, mieni rakúsky minister vnútra Hans-Peter Doskozil.
Autor TASR
,aktualizované Berlín/Viedeň 7. februára (TASR) - Takzvaná balkánska migračná trasa stále nie je uzavretá do takej miery, ako by to bolo potrebné. Viedeň chce preto posilniť spoluprácu v oblasti ochrany hraníc s krajinami ležiacimi na tejto trase, povedal pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt rakúsky sociálnodemokratický minister obrany Hans-Peter Doskozil.
Pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt sa vyjadril, že balkánska cesta "nie je taká zatvorená, ako by mala byť".
Nové opatrenia majú zabrániť migrantom dostať sa z Bulharska alebo Grécka ďalej na sever. "Nemyslíme si, že vonkajšie hranice EÚ boli doposiaľ dostatočne chránené. Rakúsko preto plánuje spoločne s ďalšími 15 krajinami ležiacimi na balkánskej trase a so štátmi Vyšehradskej štvorky úzku spoluprácu v rámci novej balkánskej ofenzívy na ochranu hraníc," vyhlásil Doskozil.
Na Balkáne podľa neho neutícha aktivita pašerákov ľudí a nachádza sa tam stále značný počet migrantov. V súčasnej dobe prichádza každý deň do Rakúska 500-1000 utečencov. Tento vývoj z veľkej časti kopíruje ich počty v Nemecku, kde v uplynulom období registrovali mesačne okolo 15.000 nových utečencov.
Situácia sa však môže kedykoľvek zhoršiť a na dohodu o migrantoch medzi EÚ a Tureckom sa nedá spoľahnúť. "Teraz sa musíme intenzívne pripraviť na to, že vláda v Ankare by mohla znovu otvoriť hranice, čím sa prezident Erdogan už opakovane vyhrážal. Erdogan nie je spoľahlivým partnerom EÚ," konštatoval Doskozil.
Rakúska vláda podľa Doskozila momentálne pracuje na legislatívnych zmenách, ktoré jej umožnia na bilaterálnej báze vyslať do krajín EÚ alebo mimo vojakov nej nielen z humanitárnych dôvodov, ale aj na ochranu ich hraníc - ak tieto krajiny o to požiadajú a Rakúsko na to bude mať kapacity.
Počet migrantov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú v EÚ, považuje Doskozil stále za "príliš vysoký", preto ich treba dôslednejšie deportovať. Za vhodné prostriedky na jeho zníženie považuje Doskozil repatriačné centrá, prísnejšie tresty za nerešpektovanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o azyl a masívne škrty prostriedkov pre nelegálnych migrantov.
Doskozil navrhuje zvolanie "summitu EÚ o repatriácii, na ktorom by sa prijali koordinované celoeurópske opatrenia". Bolo by tiež dobré vytvoriť funkciu splnomocnenca pre repatriáciu, ktorý by sa zhostil tejto dôležitej témy.
Tzv. balkánska cesta, ktorou sa v roku 2015 dostal na európsku pevninu takmer milión migrantov, je od marca 2016 uzavretá. Stovky migrantov sa však napriek tomu denne pokúšajú dostať do EÚ ilegálne.
Pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt sa vyjadril, že balkánska cesta "nie je taká zatvorená, ako by mala byť".
Nové opatrenia majú zabrániť migrantom dostať sa z Bulharska alebo Grécka ďalej na sever. "Nemyslíme si, že vonkajšie hranice EÚ boli doposiaľ dostatočne chránené. Rakúsko preto plánuje spoločne s ďalšími 15 krajinami ležiacimi na balkánskej trase a so štátmi Vyšehradskej štvorky úzku spoluprácu v rámci novej balkánskej ofenzívy na ochranu hraníc," vyhlásil Doskozil.
Na Balkáne podľa neho neutícha aktivita pašerákov ľudí a nachádza sa tam stále značný počet migrantov. V súčasnej dobe prichádza každý deň do Rakúska 500-1000 utečencov. Tento vývoj z veľkej časti kopíruje ich počty v Nemecku, kde v uplynulom období registrovali mesačne okolo 15.000 nových utečencov.
Situácia sa však môže kedykoľvek zhoršiť a na dohodu o migrantoch medzi EÚ a Tureckom sa nedá spoľahnúť. "Teraz sa musíme intenzívne pripraviť na to, že vláda v Ankare by mohla znovu otvoriť hranice, čím sa prezident Erdogan už opakovane vyhrážal. Erdogan nie je spoľahlivým partnerom EÚ," konštatoval Doskozil.
Rakúska vláda podľa Doskozila momentálne pracuje na legislatívnych zmenách, ktoré jej umožnia na bilaterálnej báze vyslať do krajín EÚ alebo mimo vojakov nej nielen z humanitárnych dôvodov, ale aj na ochranu ich hraníc - ak tieto krajiny o to požiadajú a Rakúsko na to bude mať kapacity.
Počet migrantov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú v EÚ, považuje Doskozil stále za "príliš vysoký", preto ich treba dôslednejšie deportovať. Za vhodné prostriedky na jeho zníženie považuje Doskozil repatriačné centrá, prísnejšie tresty za nerešpektovanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o azyl a masívne škrty prostriedkov pre nelegálnych migrantov.
Doskozil navrhuje zvolanie "summitu EÚ o repatriácii, na ktorom by sa prijali koordinované celoeurópske opatrenia". Bolo by tiež dobré vytvoriť funkciu splnomocnenca pre repatriáciu, ktorý by sa zhostil tejto dôležitej témy.
Tzv. balkánska cesta, ktorou sa v roku 2015 dostal na európsku pevninu takmer milión migrantov, je od marca 2016 uzavretá. Stovky migrantov sa však napriek tomu denne pokúšajú dostať do EÚ ilegálne.
