Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhodla o tom britská vláda na svojom dnešnom mimoriadnom zasadaní v Londýne, informoval priamo pred jej sídlom na Downing Street 10 premiér David Cameron.
Autor TASR
,aktualizované Londýn 20. februára (TASR) - Referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii sa uskutoční vo štvrtok 23. júna. Rozhodla o tom britská vláda na svojom dnešnom mimoriadnom zasadaní v Londýne, informoval priamo pred jej sídlom na Downing Street 10 premiér David Cameron.
V krátkom vyhlásení Cameron uviedol, že v predreferendovej kampani bude presviedčať Britov, aby hlasovali za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ.
Británia sa podľa Camerona blíži k jednému z najdôležitejších rozhodnutí vo svojich moderných dejinách. Premiér ďalej uviedol, že "nemá rád Brusel", ale "má rád Britániu". Dodal, že úloha reformovať Európsku úniu sa ešte neskončila.
Odchod z EÚ by podľa britského premiéra ohrozil ekonomickú a národnú bezpečnosť Spojeného kráľovstva. "Osobitný štatút" znamená, že Veľká Británia sa nebude podieľať na tých projektoch EÚ, z ktorých nebude mať prospech, pričom menoval spoločnú menu euro a európsku armádu.
Jednotliví ministri sa budú môcť v kampani vyjadrovať slobodne, ale jeho zodpovednosťou ako predsedu vlády je "jasne hovoriť o tom, čomu verím a čo je správne pre túto krajinu".
V prejave Cameron tiež uviedol, že Británia bude bezpečnejšia v reformovanej Európe, pretože bude môcť spolupracovať s európskymi partnermi v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu. Spojené kráľovstvo bude silnejšie v EÚ aj preto, že bude môcť robiť "dôležité rozhodnutia" o obchode a bezpečnosti ako súčasť tohto bloku. Londýn bude mať tiež prístup k voľnému obchodu v rámci jednotného trhu.
Na tému tzv. brexitu nemajú jednotný názor ani ministri Cameronovej vlády. Napríklad ministerka životného prostredia Liz Trussová je proti brexitu, šéfka rezortu energetiky Andrea Leadsomová či ministerka pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Justine Greeningová ho podporujú. Výsledok hlasovania je neistý aj podľa prieskumov verejnej mienky.
Británia je členom EÚ od roku 1973 - vtedy sa však ešte nazývala Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Briti už v roku 1975 veľkou väčšinou rozhodli v referende o zotrvaní v EHS.
Kompromisný návrh dohody dosiahnutej v piatok na summite dvadsaťosmičky v Bruseli upravuje vzťahy medzi Londýnom a EÚ na základe Cameronových požiadaviek. Nimi chcel okrem iného zabrániť zneužívaniu sociálnych dávok v Británii. Nasledujúcich sedem rokov bude môcť Londýn požadovať štvorročné obmedzenie sociálnych benefitov pre prichádzajúcich zamestnancov z iných krajín EÚ a obmedziť prídavky pre deti zahraničných zamestnancov, ktoré nežijú v Británii. Pre zahraničných pracovníkov, ktorí už v krajine pôsobia, sa pravidlo o znížení detských prídavkov bude týkať až od roku 2020. Novinkou, ktorá sa dostala do dohody, je, že obmedzenie sociálnych benefitov môžu využiť tiež ostatné členské štáty EÚ.
Návrh ešte musí schváliť rada ministrov a zaťažkávacia skúška ju čaká v Európskom parlamente.
K ďalším oblastiam, ktoré Cameron navrhoval upraviť, sú vzťahy medzi členskými a nečlenskými štátmi eurozóny, konkurencieschopnosť EÚ a posilnenie právomocí národných parlamentov.
V krátkom vyhlásení Cameron uviedol, že v predreferendovej kampani bude presviedčať Britov, aby hlasovali za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ.
Británia sa podľa Camerona blíži k jednému z najdôležitejších rozhodnutí vo svojich moderných dejinách. Premiér ďalej uviedol, že "nemá rád Brusel", ale "má rád Britániu". Dodal, že úloha reformovať Európsku úniu sa ešte neskončila.
Odchod z EÚ by podľa britského premiéra ohrozil ekonomickú a národnú bezpečnosť Spojeného kráľovstva. "Osobitný štatút" znamená, že Veľká Británia sa nebude podieľať na tých projektoch EÚ, z ktorých nebude mať prospech, pričom menoval spoločnú menu euro a európsku armádu.
Jednotliví ministri sa budú môcť v kampani vyjadrovať slobodne, ale jeho zodpovednosťou ako predsedu vlády je "jasne hovoriť o tom, čomu verím a čo je správne pre túto krajinu".
V prejave Cameron tiež uviedol, že Británia bude bezpečnejšia v reformovanej Európe, pretože bude môcť spolupracovať s európskymi partnermi v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu. Spojené kráľovstvo bude silnejšie v EÚ aj preto, že bude môcť robiť "dôležité rozhodnutia" o obchode a bezpečnosti ako súčasť tohto bloku. Londýn bude mať tiež prístup k voľnému obchodu v rámci jednotného trhu.
Na tému tzv. brexitu nemajú jednotný názor ani ministri Cameronovej vlády. Napríklad ministerka životného prostredia Liz Trussová je proti brexitu, šéfka rezortu energetiky Andrea Leadsomová či ministerka pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Justine Greeningová ho podporujú. Výsledok hlasovania je neistý aj podľa prieskumov verejnej mienky.
Británia je členom EÚ od roku 1973 - vtedy sa však ešte nazývala Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Briti už v roku 1975 veľkou väčšinou rozhodli v referende o zotrvaní v EHS.
Kompromisný návrh dohody dosiahnutej v piatok na summite dvadsaťosmičky v Bruseli upravuje vzťahy medzi Londýnom a EÚ na základe Cameronových požiadaviek. Nimi chcel okrem iného zabrániť zneužívaniu sociálnych dávok v Británii. Nasledujúcich sedem rokov bude môcť Londýn požadovať štvorročné obmedzenie sociálnych benefitov pre prichádzajúcich zamestnancov z iných krajín EÚ a obmedziť prídavky pre deti zahraničných zamestnancov, ktoré nežijú v Británii. Pre zahraničných pracovníkov, ktorí už v krajine pôsobia, sa pravidlo o znížení detských prídavkov bude týkať až od roku 2020. Novinkou, ktorá sa dostala do dohody, je, že obmedzenie sociálnych benefitov môžu využiť tiež ostatné členské štáty EÚ.
Návrh ešte musí schváliť rada ministrov a zaťažkávacia skúška ju čaká v Európskom parlamente.
K ďalším oblastiam, ktoré Cameron navrhoval upraviť, sú vzťahy medzi členskými a nečlenskými štátmi eurozóny, konkurencieschopnosť EÚ a posilnenie právomocí národných parlamentov.
