Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 15. máj 2025Meniny má Žofia
< sekcia Zahraničie

Rogozin: Overíme, či Američania skutočne pristáli na Mesiaci

Na archívnej snímke Roskosmos Dmitrij Rogozin. Foto: TASR/AP

V 70. rokoch sa Sovietsky zväz vzdal svojho lunárneho programu po tom, čo jeho štyri experimentálne rakety explodovali.

Moskva 24. novembra (TASR) - Nadchádzajúca misia Ruska na Mesiac bude zahŕňať aj overenie toho, či tam Američania v roku 1969 skutočne pristáli, uviedol v sobotu riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin. Podľa agentúry DPA sa však pri tom usmieval.

Rogozin vo svojom videopríspevku na sociálnej sieti Twitter reagoval na otázku, či členovia americkej misie pred 50 rokmi skutočne ako prví ľudia vstúpili na mesačný povrch. Povedal, že Roskosmos si stanovil za cieľ "odletieť tam a overiť, či tam boli, alebo nie".

Konšpiračné teórie o americkom pristátí na Mesiaci sú v Rusku bežné, poznamenala DPA.

Američania pristáli na Mesiaci uprostred "vesmírnych závodov" medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. V 70. rokoch sa Sovietsky zväz vzdal svojho lunárneho programu po tom, čo jeho štyri experimentálne rakety explodovali.

Prvý námestník riaditeľa spoločnosti Energija Jevgenij Mikrin v novembri - vo svojej prezentácii na konferencii venovanej 20. výročiu fungovania Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) - oznámil, že prví ruskí kozmonauti by mali na Mesiaci pristáť v období po roku 2030. Ich misia by mala trvať 14 dní.

Podľa plánu na výskum Mesiaca budú prvé posádky na Mesiaci pristávať po lete zo stanice na jeho obežnej dráhe. Táto stanica bude skonštruovaná aj na základe skúseností s vývojom ruského segmentu ISS. Stanica na obežnej dráhe Mesiaca by mala byť dokončená v rokoch 2030-35.

Spomínaný ruský plán na prieskum Mesiaca pozostáva z troch etáp, uviedol Mikrin.

Prvá etapa zahŕňa prípravu technologických postupov, zostrojenie základného modulu pre stanicu na obežnej dráhe Mesiaca, skúšky pilotovanej rakety Federacija, monitorovanie Mesiaca automaticky riadenými stanicami. Stanica na obežnej dráhe bude mať moduly na pristávanie a štarty rakiet, ako aj nákladných modulov.

Druhá etapa - v rokoch 2025-35 - zahŕňa prípravu výsadkov na povrch Mesiaca, prvé pilotované lety na Mesiac, výstavbu a rozmiestnenie prvých modulov budúcej stálej základne na Mesiaci.

V tretej etape, po roku 2035, sa zavŕši výstavba plnohodnotnej základne na Mesiaci. Po roku 2035 by mal byť už vytvorený aj systém pilotovaných a automatických misií.

Premiér: Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády

Vláda je podľa jeho slov pripravená o transakčnej dani ďalej diskutovať, hľadať technické riešenia, ak niekde spôsobuje ťažkosti.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa zo zranení, ktoré utrpel pri vlaňajšom atentáte v Handlovej, liečil viac ako 42 dní.

- Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády. Uviedol to okrem iného na štvrtkovom zhromaždení delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

- Polícii sa podarilo objasniť sériu krádeží v obci Iňačovce v okrese Michalovce. Štyroch mužov, ktorí opakovane od decembra 2024 do januára 2025 kradli v jednom z rodinných domov, obvinili.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po príchode do Ankary označil ruskú delegáciu v Istanbule, ktorá má rokovať s delegáciou Ukrajiny, ako „atrapu“ s nejasným mandátom. Povedal to pred rokovaním s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

- Štúdium zubného lekárstva sa na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach skráti na päť rokov.

- Prestávky medzi jednotlivými tretinami na prebiehajúcich MS v hokeji predĺžia od štvrtkových duelov z 15 na 17 minút. Rozhodla tak Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) po tom, ako v dejisku B-skupiny v dánskom Herningu dochádzalo k nepríjemným situáciám.

- Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok dopoludnia potvrdilo, že rokovania s ukrajinskou delegáciou v Istanbule sa na žiadosť Turecka uskutočnia až v „druhej polovici dňa“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

- Vodiči sa vo štvrtok predpoludním pre nehodu dvoch kamiónov zdržia asi hodinu na ceste I/18 v Strečnianskej úžine medzi Žilinou a Martinom.

- Neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovaniach s ukrajinskou stranou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok v Istanbule, svedčí podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského o zbabelosti šéfa Kremľa.

- Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR vo veci zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

- V stredu zahynulo najmenej 21 ľudí pri hromadnej zrážke nákladného auta, autobusu a dodávky na diaľnici spájajúcej mexické štáty Oaxaca a Puebla.

- Diplomata, ktorého v pondelok zadržali švédske orgány pre podozrenia zo špionáže, v stredu prepustili z väzby, avšak naďalej zostáva podozrivým.

- Najmenej traja ľudia v stredu zahynuli pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti Facebook.

- Ruský prezident Vladimir Putin nie je uvedený v oficiálnom zozname členov delegácie, ktorá má vo štvrtok rokovať s ukrajinskými predstaviteľmi v tureckom Istanbule.

- Ukrajinská colná správa v stredu oznámila, že v piatok 16. mája na niekoľko hodín uzavrie priechod Užhorod - Vyšné Nemecké na hranici so Slovenskom.

- Estónska armáda v stredu uviedla, že ruská stíhačka narušila vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ i NATO.

- Slovensko sa po takmer 15 rokoch oficiálne stalo 33. krajinou, ktorej vojaci sa zapájajú do mierovej misie vedenej NATO v Kosove (KFOR).

- Čína oznámila, že pozastavila platnosť niektorých necolných protiopatrení voči americkým firmám, ktoré prijala ako odvetu za uvalenie vysokých dovozných ciel zo strany americkej administratívy.

- Predsedovia štyroch slovenských samosprávnych krajov sa v stredu v Bruseli stretli s výkonným podpredsedom Európskej komisie (EK) zodpovedným za regionálny rozvoj a eurofondy Raffaelom Fittom.

- Americký prezident Donald Trump a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání v stredu v Dauhe podpísali dohody, ktoré majú priniesť hospodársku výmenu medzi ich krajinami v hodnote najmenej 1,2 bilióna dolárov.