Budapešť 29. septembra (TASR) - Platnosť nedeľňajšieho referenda o kvótach v Maďarsku má význam skôr z emocionálneho hľadiska, vyhlásil dnes v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Magyar Katolikus Rádió premiér Viktor Orbán.

Podľa jeho slov všetci tí, ktorí sa do hlasovania nezapoja, ponechajú rozhodnutie na zvyšok. Nemožno sa tomu vyhnúť, "všetci sme občanmi tejto krajiny, a ak sa nebudeme podieľať na rozhodnutí, dávame tým najavo, že akceptujeme rozhodnutie, ktoré sa zrodilo s účasťou ostatných", vyhlásil predseda maďarskej vlády.

Podľa Orbána človek rád patrí ku komunite, ktorej členovia vedia, čo je a čo nie je dôležité, a dokáže sa mobilizovať, ak ide o dôležitú záležitosť. Účasť však, ako poznamenal, v politickom slova zmysle nemá význam. Účasť však bude hovoriť o stave maďarského národa a jeho kvalite, ukáže, či Maďari skutočne tvoria spoločenstvo.

Riešenie migračnej krízy podľa názoru predsedu maďarskej vlády nemôže spočívať v importe problémov do EÚ, ale v zaslaní pomoci. Práve preto je dobré, ak sa ľudské zdroje nesťahujú z ťažko skúšaných regiónov planéty, ale sa schopným ľuďom pomáha, aby tam ostali a podieľali sa na rozvoji týchto krajín, zdôraznil.

Referendum o kvótach nebude podľa Orbánových slov záverečným akordom čohosi, ale začiatkom. Ak bude úspešné, vydá sa s jeho výsledkami do Bruselu, aby s tamojšími lídrami prerokoval, čo bude so závermi, v zmysle ktorých treba veľký počet migrantov v Európe záväzne prerozdeliť medzi členské krajiny EÚ. Maďarsko musí toto pravidlo zmeniť, dodal podľa tlačovej agentúry MTI premiér.

Keď maďarský národ dá jasne najavo, čo si želá alebo neželá, potom sa to musí uplatniť v Bruseli.

Referendum v Maďarsku nie je dôležité pre to, že mnohí ľudia čosi vyjadria, ale preto, že v demokracii má váhu, ak občania čosi povedia, nemožno to ignorovať, pripomenul Viktor Orbán konštatujúc, že EÚ sa považuje za demokratické spoločenstvo.

Osobne považuje maďarský premiér za jeden z najškaredších príbehov európskej demokracie, že EÚ rozhodla o záväzných kvótach pre prerozdeľovanie migrantov bez súhlasu Maďarska, ako aj ČR, Slovenska a Rumunska.

Foto: TASR/AP

Szijjártó: EÚ sa nekoncentruje na zastavenie ilegálneho prisťahovalectva

Maďari budú mať v referende 2. októbra právo a možnosť ako prví v Európskej únii (EÚ) vyjadriť sa o prisťahovaleckej politike Európskej únie, povedať svoj názor o záväzných kvótach na prerozdeľovanie migrantov medzi členské krajiny EÚ. Vyplýva to zo slov šéfa budapeštianskej diplomacie Pétera Szijjártóa na tlačovej konferencii v severomaďarskom Egeri, ktoré sprostredkovala tlačová agentúra MTI.

Podľa názoru maďarského ministra zahraničných vecí nemôže byť pochýb o tom, že Európska komisia chce zaviesť záväzné kvóty na prijatie prisťahovalcov bez akéhokoľvek horného limitu, a smerné čísla ako 120.000 a 160.000 migrantov sú klamlivé, veď na starom kontinente je v súčasnosti 1,5 milióna ilegálnych prisťahovalcov.

Je zrejmé, že sa európske inštitúcie ani naďalej nekoncentrujú na zastavenie prisťahovalectva, ale na to, ako rozdeliť tých migrantov, ktorí sú v Európe, medzi členské krajiny EÚ, vyhlásil šéf diplomacie a dodal, že to pre kontinent vrátane Maďarska znamená vážne nebezpečenstvo, veď v susedstve jeho juhu, juhovýchodu sa zdržiava masa 30-35 miliónov ľudí, ktorí sa kedykoľvek môžu pohnúť týmto smerom.

Szijjártó zároveň upozornil na krehkosť dohody EÚ-Turecko, na napätie, ktoré panuje na západnom Balkáne, a poznamenal, že ak by sa zrodila ďalšia migračná vlna, mohla by sa v krátkom čase ocitnúť na južných hraniciach Maďarska. "My však nechceme, aby sa pri našich hraniciach opakovali scény z minulého roka, nechceme, aby sa na maďarských policajtov hádzalo kameňmi a kusmi betónu, a nechceme ani to, aby prisťahovalci opäť obsadili železničné stanice v Budapešti," podčiarkol minister, ktorý poukázal aj na bezpečnostný aspekt nekontrolovaného prílevu migrantov do Európy, ktorého súčasťou boli, ako vysvitlo dodatočne, aj viacerí aktéri teroristických útokov.

Posielanie listov Maďarom za hranicami bolo v rozpore so zákonom

Maďarský najvyšší súd dnes konštatoval, že v prípade rozosielania listov k blížiacemu sa plebiscitu o kvótach Maďarom žijúcim za hranicami v mene vlády došlo k porušeniu princípov týkajúcich sa rovnosti príležitostí, dobromyseľnosti a efektívneho výkonu práv v praxi. Súčasne vláde zakázal ďalšie porušenie právnych predpisov.

Najvyšší súd pozmenil dnes piatkové uznesenie celoštátnej volebnej komisie, na ktorú sa obrátila súkromná osoba s námietkami voči rozosielaniu spomínaných listov osobám, ktoré nemajú bydlisko na území Maďarska. Podľa oznamovateľa tak vláda nemohla urobiť zákonným spôsobom, pretože z celoštátnej volebnej kancelárie môže ako iniciátor referenda podobne ako parlamentné politické strany dostať iba zoznam voličov z jednotlivých volebných obvodov.

Väčšina členov celoštátnej volebnej komisie dospela v piatok k záveru, že vláda nekonala v rozpore s legislatívou, ak rozoslala listy aj občanom, ktorí nemajú bydlisko v Maďarsku na základe evidencie ich osobných údajov a adries. Voči tomuto verdiktu však podali odvolanie, ktoré najvyšší súd dnes posúdil a o ňom rozhodol. Oznámil to na svojej internetovej stránke s odvolaním sa na zákon z roku 1992, podľa ktorého možno využiť získané údaje občanov na isté ciele, medzi nimi však nefiguruje politická kampaň.

Realizátori politickej kampane môžu s osobami nachádzajúcimi sa v databázach nadviazať kontakt iba nepriamo cez sprostredkovateľov, pričom si touto cestou môžu vyžiadať súhlas na ich priame kontaktovanie.

Rozhodnutie najvyššieho súdu vláda rešpektuje, ale predpisy neporušila

Rozhodnutie najvyššieho súdu maďarská vláda rešpektuje, avšak konštatuje, že pri rozosielaní listov k blížiacemu sa plebiscitu o kvótach Maďarom žijúcim za hranicami dodržala všetky platné predpisy.

Informovala o tom dnes agentúra MTI s odvolaním sa na komuniké Informačného centra vlády v Budapešti.

Podľa neho došlo k rozosielaniu písomností so zámerom upozorniť na plebiscit v Maďarsku 2. októbra a na nebezpečenstvá bruselského balíku o kvótach.

Práve forma listu je jedným z najúčinnejších spôsobov informovania krajanov žijúcich za hranicami, čo by bola aj možnosť pre jednotlivé parlamentné strany, ktoré to však nevyužili, takže k porušeniu princípov rovnosti nedošlo.