Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 20. máj 2025Meniny má Bernard
< sekcia Zahraničie

Rúhání: Irán bude plniť dohodu z Lausanne a očakáva to aj od mocností

Na snímke iránsky prezident Hasan Rúhání počas brífingu v prezidentskom paláci v Teheráne 3. apríla 2015. Foto: TASR/AP
Na snímke premiér Benjamin Netanjahu počas vyhlásenia pre médiá v Jeruzaleme 3. apríla 2015. Foto: TASR/AP
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier Foto: TASR/AP

Väčšina Iráncov od dohody očakáva v prvom rade rýchle zrušenie medzinárodných sankcií, ktoré už dlhý čas paralyzujú iránsku ekonomiku. Konzervatívne kruhy v Iráne však dohodu kritizujú.

Teherán 3. apríla (TASR) - Irán dodrží záväzky, ktoré preň vyplývajú z dohody uzavretej so šesticou mocností v rámci rokovaní o jeho jadrovom programe, uviedol dnes iránsky prezident Hasan Rúhání v televíznom príhovore k národu, v ktorom dosiahnutú dohodu označil za historický dokument.

Dohoda, ku ktorej sa podarilo dospieť vo štvrtok po ôsmich dňoch rokovaní vo švajčiarskom Lausanne, otvára cestu k utíšeniu obáv Západu, že Irán sa môže pokúšať vyrobiť jadrovú zbraň, a k zrušeniu ekonomických sankcií Západu paralyzujúcich iránsku ekonomiku, konštatovala agentúra Reuters.



"Dali sme sľub...., budeme konať na jeho základe," ubezpečil Rúhání v televíznom prejave, pričom však pripomenul, že "to závisí aj od toho, či aj druhá strana podnikne kroky, ktoré sľúbila". Uviedol, že svetové mocnosti teraz akceptovali, že Irán na svojom území môže obohacovať urán. V súvislosti s tým pripomenul, že Západ to donedávna považoval za hrozbu pre región.

Rúhání uviedol, že "niektorí si myslia, že musíme buď bojovať so svetom, alebo sa vzdať. Ale my hovoríme, že neplatí ani jedno z toho, (lebo) existuje tretia cesta: môžeme so svetom spolupracovať".

Prijatie dohody uvítali prakticky všetky západné štáty i krajiny Blízkeho a Stredného východu - výnimkou je Izrael, ktorý tvrdí, že dokument Iránu vôbec nebráni vo výrobe jadrovej zbrane, ale naopak - umožňuje ju.



Obyvatelia Iránu vyjadrovali radosť z uzavretia dohody - v Teheráne sa krátko po oznámení správy o výsledku rokovaní z Lausanne rozozvučali klaksóny áut a ľudia spontánne oslavovali na uliciach.

Väčšina Iráncov od dohody očakáva v prvom rade rýchle zrušenie medzinárodných sankcií, ktoré už dlhý čas paralyzujú iránsku ekonomiku. Konzervatívne kruhy v Iráne však dohodu kritizujú, pretože dosiahnutý kompromis podľa nich nie je vyvážený a je vágny, pokiaľ ide o podmienky zrušenia sankcií.

Netanjahu: Irán musí v konečnej dohode uznať právo Izraela na existenciu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dnes uviedol, že konečná dohoda o kontroverznom jadrovom programe Iránu musí z jeho strany zahŕňať aj uznanie práva Izraela na existenciu.

Netanjahu tým reagoval na dohodu uzavretú šesticou mocností s Iránom vo švajčiarskom Lausanne, o ktorej povedal, že by mohla "ohroziť prežitie Izraela".

Táto dohoda "legitimizuje" jadrový program Iránu a "posilní iránsku agresivitu a terorizmus na území Blízkeho východu i za jeho hranicami", upozornil Netanjahu. Dodal, že v regióne sa v dôsledku prijatia dohody môže zvýšiť aj riziko šírenia jadrových zbraní a vypuknutia "strašnej vojny".

Netanjahu zopakoval, že mocnosti namiesto toho, aby Iránu zabránili pokračovať vo vývoji jadrovej bomby, mu to rámcovou dohodou umožnia.

Netanjahu to označil za dôkaz, že Irán akceleroval ozbrojovanie svojich spojencov, aby zaútočili na Izrael, čo je odkaz na hnutie Hizballáh v Libanone a militantné skupiny v palestínskom pásme Gazy.

Irán a šesť svetových mocností sa na stretnutí vo švajčiarskom meste Lausanne dohodli na tom, že Teherán na obdobie najbližších rámcovo desiatich rokov výrazne stlmí svoj civilný jadrový program.

Výmenou za to majú byť zrušené sankcie, ktoré poškodzujú a ochromujú iránsku ekonomiku. Komplexná a konečná dohoda o iránskom jadrovom programe je termínovo stanovená do konca júna.

Izrael v minulosti deklaroval, že zváži jednostrannú akciu, aby Iránu zabránil vo vývoji jadrovej zbrane, čo sa interpretuje ako hrozba izraelským leteckým útokom na iránske jadrové zariadenia.


Sýria vyzdvihuje snahu Iránu o zníženie geopolitického napätia

Rámcová dohoda medzi Iránom a svetovými mocnosťami týkajúca sa jeho jadrového programu je podľa Sýrie výsledkom snáh Teheránu o zníženie geopolitického napätia, uviedla dnes sýrska televízia. S odvolaním sa na ministerstvo zahraničných vecí televízia dodala, že Sýria víta vyhlásenie, ktoré vzišlo z diskusií vo švajčiarskom Lausanne.

"Sýria sa domnieva, že táto rámcová dohoda povedie k ďalším pozitívnym krokom a bude ďalším príspevkom Iránu k uvoľneniu napätia v regióne i vo svete," uviedla sýrska televízia.

Dohoda o obmedzení iránskeho jadrového programu na najmenej desať rokov otvára cestu pre rokovania o budúcom uspokojivom riešení, konštatovala agentúra Reuters.

Občianska vojna v Sýrii je problémom, na ktorý majú Spojené štáty a Irán diametrálne odlišný názor: kým Irán už vyše štyri roky podporuje Damask politicky, ekonomicky i vojensky, Washington sýrskeho prezidenta Bašára Asada opakovane vyzval, aby odstúpil.

Nemenovaný zdroj zo Sýrie citovaný agentúrou Reuters uviedol, že Sýria ocenila úsilie Iránu na rokovaniach, ako aj to, že Teherán obhájil "svoje právo využívať jadrovú energiu na mierové účely".

Steinmeier: Ešte je príliš skoro oslavovať dohodu o iránskom jadrovom programe

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier dnes vyhlásil, že je ešte príliš zavčasu oslavovať dohodu o jadrovom programe Iránu, vyjadril však nádej, že Irán tento rámcový dohovor, uzatvorený vo štvrtok vo švajčiarskom meste Lausanne, bude dodržovať. Informuje o tom agentúra Reuters.

V rámci návštevy poľského mesta Vroclav šéf nemeckej diplomacie zároveň vyzval izraelskú vládu, ktorá túto predbežnú dohodu kritizuje, aby ju podrobnejšie preskúmala. Zdôraznil, že cieľom lausannského dohovoru je bezpečnosť na Blízkom východe zvýšiť, nie zhoršiť.

Fico hovorí o dostatku argumentov pre nepodporenie pandemickej dohody

WHO v utorok v Ženeve na svojom výročnom zasadnutí formálne prijala medzinárodnú dohodu o prevencii a kontrole pandémií.

- Izraelská vláda a opoziční lídri v utorok kritizovali ľavicového politika Jaira Golana, ktorý v rozhlasovom rozhovore na margo postupu izraelskej armády v palestínskom Pásme Gazy vyhlásil, že príčetná krajina nemá zabíjanie bábätiek ako koníčka.

- Každý krok, ktorý má potenciál viesť k zastaveniu bojov a spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine, treba podporovať. Konštatuje to opozičné KDH.

- Český premiér Petr Fiala sa v utorok v Užhorode stretol s predsedom ukrajinskej vlády Denysom Šmyhaľom, s ktorým rokoval o ďalšej podpore brániacej sa Ukrajine. Šmyhaľ vôľu ČR naďalej pomáhať ocenil a vyzdvihol, že sa Česko odstrihlo od ruskej ropy a plynu.

- Opozičná Kresťanská únia (KÚ) podporí zmenu ústavy z koaličnej dielne, ak strana Smer-SD pristúpi na jej podmienky. V novele ústavy by podľa predstaviteľov strany malo byť zakomponované, že pohlavia sú definované biologicky.

- Polícia vyšetruje výbuch a požiar bankomatu v Piešťanoch, ku ktorému došlo v noci na utorok okolo 2.00 h. Policajti boli v utorok na mieste činu od skorého rána, vykonávali obhliadku a zaisťovali stopy.

- Ministri zahraničných vecí krajín EÚ v utorok schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Cielia na takmer 200 plavidiel, ktoré sú podľa Bruselu súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily.

- Verejnosť sa v pražskom Rudolfine v utorok lúči s hercom a prezidentom Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch Jiřím Bartoškom.

- V poslednom zápase Slovenska na 88. majstrovstvách sveta v Štokholme zasiahne po prvý raz do hry obranca Dávid Romaňák. Nahradí chorého Michala Beňa. Proti Fínsku nebude hrať ani útočník Samuel Honzek.

- České ministerstvo zahraničných vecí (MZV ČR) sa zaoberá prípadom Čecha, ktorý v minulosti odcestoval do Ruska, kde nastúpil do armády, no teraz žiada o pomoc české úrady. V utorok to uviedla stanica ČT24.

- Čína podporuje rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom, povedala v utorok hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

- Americký prezident Donald Trump v pondelok podpísal zákon, ktorým sa zverejňovanie intímnych záberov bez predchádzajúceho súhlasu danej osoby, „porna z pomsty“ – či už reálneho alebo vytvoreného pomocou AI - stáva činom trestateľným podľa federálneho zákona.

- Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyzval Európsku úniu, aby nebránila v mierových rokovaniach o Ukrajine.

- V suteréne Polikliniky Východ v košickej mestskej časti Dargovských hrdinov v pondelok (19. 5.) podvečer horelo. Polícia v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre zločin všeobecného ohrozenia. Pre TASR to uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová.

- V priestoroch leopoldovskej väznice pokračuje v utorok verejné zasadnutie k návrhu na podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka z väzenia na slobodu. Na doživotie odsúdený Černák je na verejnom zasadnutí osobne prítomný.

- Začiatkom mája vykonali v USA vôbec prvú transplantáciu močového mechúra. Táto operácia v medicínskom centre Ronalda Reagana Kalifornskej univerzity (UCLA) v Los Angeles by mohla byť zlomovým bodom pre pacientov trpiacich vážnymi ochoreniami močového mechúra.

- Maďarský parlament v utorok schválil návrh podpredsedu vlády Zsolta Semjéna na vystúpenie Maďarska z Medzinárodného trestného súdu (ICC). S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

- Americký senát v pondelok potvrdil Charlesa Kushnera, ktorý je otcom zaťa amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako veľvyslanca USA vo Francúzsku.

- Diplomati z Južnej Kórey, Spojených štátov a Japonska v pondelok vo Washingtone zvolali trojstranné stretnutie, aby potvrdili svoj „neochvejný“ záväzok napredovať vo vzájomnej spolupráci, uviedlo juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí.

- Britský kráľ Karol III. poslal list americkému exprezidentovi Joeovi Bidenovi, oznámil to v pondelok Buckinghamský palác. Kráľ vyjadril Bidenovi podporu po tom, čo mu lekári diagnostikovali rakovinu prostaty.

- Najvyšší súd Spojených štátov v pondelok povolil vláde prezidenta Donalda Trumpa ukončiť dočasnú právnu ochranu pre približne 350.000 Venezuelčanov, ktorá bráni v ich deportácii z USA.