V Rusku žije vyše 16 miliónov moslimov.
Autor TASR
Moskva/Bratislava 5. marca (TASR) - Spolupráca medzi Ruskom a Západom v boji proti islamským extrémistom je nevyhnutná. Rovnako aj spoločná stratégia, ktorá však neexistuje, keďže nedôvera medzi Západom a Ruskom narastá, uviedol v rozhovore pre TASR ruský expert na islam z moskovského Carnegieho centra Alexej Malašenko.
"Islamský radikalizmus nie je choroba, ako tvrdia niektorí, ale jeden z hlavných trendov moslimského sveta, na ktorý zvyšný, nemoslimský svet nebol pripravený. Radikáli sú všade vrátane Afganistanu, Blízkeho východu, Afriky, Európy, Kaukazu. Je to veľmi vážny problém," uviedol znalec islamu.
V Rusku, ako konštatoval, žije vyše 16 miliónov moslimov, "teda tých ľudí, ktorí patria k moslimskej kultúre a pochádzajú z moslimského prostredia". Moslimovia sú podľa Malašenka vcelku integrovaní v ruskej spoločnosti. Avšak na severnom Kaukaze je úroveň integrácie nižšia, než je to v prípade päťmiliónovej tatárskej populácie.
"Je to podmienené v prvom rade tým, že kaukazská spoločnosť bola vždy tradičnejšia. Po druhé, po rozpade Sovietskeho zväzu prudko zosilnel proces islamizácie. V súčasnosti sa na Kaukaze, najmä v Dagestane a Ingušsku, značná časť populácie obracia k islamským tradíciám, teda aj k šaríi, pretože ľudia sú sklamaní z politiky federálnych i miestnych štátnych orgánov. Napríklad na šaríu sa obracajú kvôli tomu, že svetské, federálne zákony príliš často de facto nefungujú," povedal odborník.
Islam ako faktor integrácie moslimov podľa Malašenka funguje pomerne chabo. Poznamenal, že neexistuje ruský islam ani celoruská moslimská obec.
"Moslimov v Rusku môžeme rozdeliť na Kaukazanov a Tatárov, ktorí majú odlišné dejiny i dosť veľa etnických a kultúrnych rozdielov. Okrem toho existujú závažné rozpory medzi tradičným (etnickým) islamom a tzv. netradičným islamom, ktorý sa často označuje ako salafizmus, vahhábizmus, fundamentalizmus, islamizmus, islamský radikalizmus a tak ďalej. Ale medzi salafistami proces integrácie skutočnej prebieha. Majú podobnú ideológiu a majú negatívny postoj k tradičnému islamu," vysvetlil Malašenko.
V roku 2012 sa radikáli podľa neho dokonca aktivizovali v Povolží, vznikol aj termín "kaukazizácia Tatárska". Teraz je tam však situácia pokojná. Pripomenul, že radikálne skupiny sa sformovali v celom Rusku, tiež na Urale či Sibíri, čo je do značnej miery vysvetľované prílevom Kaukazanov a migrantov zo strednej Ázie.
Islamistov však zaregistrovali aj na Kryme. "Je známe, že niekoľko krymských Tatárov bojovalo na Blízkom východe na strane extrémistickej organizácie Islamský štát," uviedol Malašenko.
Radikálny islam predstavuje podľa jeho slov najväčšiu hrozbu na severnom Kaukaze. Čo sa týka možného vytvorenia emirátu v tejto časti Ruska, v dohľadnom čase sa to nestane, predpovedal. Tzv. Kaukazský emirát považuje Malašenko skôr za virtuálnu organizáciu, i keď niektoré jednotky emirátu sú stále schopné spáchať teroristické útoky.
"Islamský radikalizmus nie je choroba, ako tvrdia niektorí, ale jeden z hlavných trendov moslimského sveta, na ktorý zvyšný, nemoslimský svet nebol pripravený. Radikáli sú všade vrátane Afganistanu, Blízkeho východu, Afriky, Európy, Kaukazu. Je to veľmi vážny problém," uviedol znalec islamu.
V Rusku, ako konštatoval, žije vyše 16 miliónov moslimov, "teda tých ľudí, ktorí patria k moslimskej kultúre a pochádzajú z moslimského prostredia". Moslimovia sú podľa Malašenka vcelku integrovaní v ruskej spoločnosti. Avšak na severnom Kaukaze je úroveň integrácie nižšia, než je to v prípade päťmiliónovej tatárskej populácie.
"Je to podmienené v prvom rade tým, že kaukazská spoločnosť bola vždy tradičnejšia. Po druhé, po rozpade Sovietskeho zväzu prudko zosilnel proces islamizácie. V súčasnosti sa na Kaukaze, najmä v Dagestane a Ingušsku, značná časť populácie obracia k islamským tradíciám, teda aj k šaríi, pretože ľudia sú sklamaní z politiky federálnych i miestnych štátnych orgánov. Napríklad na šaríu sa obracajú kvôli tomu, že svetské, federálne zákony príliš často de facto nefungujú," povedal odborník.
Islam ako faktor integrácie moslimov podľa Malašenka funguje pomerne chabo. Poznamenal, že neexistuje ruský islam ani celoruská moslimská obec.
"Moslimov v Rusku môžeme rozdeliť na Kaukazanov a Tatárov, ktorí majú odlišné dejiny i dosť veľa etnických a kultúrnych rozdielov. Okrem toho existujú závažné rozpory medzi tradičným (etnickým) islamom a tzv. netradičným islamom, ktorý sa často označuje ako salafizmus, vahhábizmus, fundamentalizmus, islamizmus, islamský radikalizmus a tak ďalej. Ale medzi salafistami proces integrácie skutočnej prebieha. Majú podobnú ideológiu a majú negatívny postoj k tradičnému islamu," vysvetlil Malašenko.
Viac o Islame si môžete prečítať v správach z tohtotýždennej témy TASR: Islam.
V roku 2012 sa radikáli podľa neho dokonca aktivizovali v Povolží, vznikol aj termín "kaukazizácia Tatárska". Teraz je tam však situácia pokojná. Pripomenul, že radikálne skupiny sa sformovali v celom Rusku, tiež na Urale či Sibíri, čo je do značnej miery vysvetľované prílevom Kaukazanov a migrantov zo strednej Ázie.
Islamistov však zaregistrovali aj na Kryme. "Je známe, že niekoľko krymských Tatárov bojovalo na Blízkom východe na strane extrémistickej organizácie Islamský štát," uviedol Malašenko.
Radikálny islam predstavuje podľa jeho slov najväčšiu hrozbu na severnom Kaukaze. Čo sa týka možného vytvorenia emirátu v tejto časti Ruska, v dohľadnom čase sa to nestane, predpovedal. Tzv. Kaukazský emirát považuje Malašenko skôr za virtuálnu organizáciu, i keď niektoré jednotky emirátu sú stále schopné spáchať teroristické útoky.