Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento krok prichádza v čase vyostreného diplomatického napätia medzi Ankarou a viacerými členskými štátmi EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Istanbul 16. marca (TASR) - Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu pohrozil v stredu večer vypovedaním migračnej dohody s Európskou úniou z marca 2016. Tento krok prichádza v čase vyostreného diplomatického napätia medzi Ankarou a viacerými členskými štátmi EÚ.
Podľa Čavušogla je potrebné vlaňajšiu migračnú dohodu prehodnotiť a potenciálne pristúpiť aj k jej vypovedaniu. Mohlo by sa tak stať v prípade, že EÚ nesplní svoju časť dohody, napríklad urýchlenie zavedenia bezvízového režimu pre občanov Turecka, varoval minister.
Po ochladení vzťahov medzi Ankarou a Bruselom, ktorý kritizuje represie tureckej vlády po vlaňajšom neúspešnom puči, turecké strana viackrát avizovala prehodnotenie dohody o nelegálnej migrácii. V praxi však k tomu ešte nedošlo.
Únia podmieňuje zavedenie bezvízového režimu pre Turkov splnením množstva podmienok vrátane reformy kontroverzných protiteroristických zákonov, čo však Ankara odmieta.
Diplomatické spory Turecka a ďalších európskych krajín zasiahli už aj Severoatlantickú alianciu, pričom Ankara zablokovala časť vojenského výcviku a ďalšiu spoluprácu s nečlenskými partnerskými krajinami NATO. S odvolaním sa na nemenované zdroje z aliancie o tom informovala agentúra Reuters.
Turecko sa k správe bezprostredne nevyjadrilo. Nemenované zdroje však uviedli, že Ankara zablokovala tohtoročný aliančný program spolupráce s krajinami mimo EÚ, a to vrátane politických podujatí, civilných projektov a vojenského výcviku.
Informáciu potvrdilo aj ministerstvo obrany Rakúska, ktoré je jednou z nečlenských partnerských krajín NATO. "Sú tu snahy o to, aby sa (celá situácia) vyriešila diplomaticky, doposiaľ však žiadne riešenie neexistuje," povedal pre agentúru DPA hovorca ministerstva Stefan Hirsch.
Hovorca ďalej uviedol, že turecké rozhodnutie sa zatiaľ nedotklo nijakých prebiehajúcich misií. Podľa hovorcu však turecké rozhodnutie o obmedzení spolupráce s partnerskými krajinami NATO spôsobí problémy v dlhšom časovom horizonte, napríklad pri príprave na misie v Kosove, v rámci ktorej prebiehajú spoločné výcvikové programy.
Jeden z predstaviteľov NATO, ktorého cituje agentúra Reuters, povedal, že niektoré podujatia už zrušené boli. "Ide o politický problém. Dúfame, že situácia sa po (tureckom) referende upokojí," dodal.
Turecké reštrikcie sa pritom môžu potenciálne dotknúť aj všetkých 22 partnerských štátov NATO, vrátane Gruzínska či Švédska, z ktorých viaceré sa vojensky podieľajú na misiách NATO v krajinách ako Afganistan či Kosovo.
Napätie medzi Ankarou a viacerými západoeurópskymi krajinami, vyvolali rozhodnutia týchto štátov zabrániť tureckým politikom v stretnutiach s voličmi. Tureckí politici chceli na zhromaždeniach propagovať medzi tamojšou tureckou menšinou nadchádzajúce aprílové referendum, ktoré v prípade úspechu zabezpečí tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi väčšie právomoci.
Podľa Čavušogla je potrebné vlaňajšiu migračnú dohodu prehodnotiť a potenciálne pristúpiť aj k jej vypovedaniu. Mohlo by sa tak stať v prípade, že EÚ nesplní svoju časť dohody, napríklad urýchlenie zavedenia bezvízového režimu pre občanov Turecka, varoval minister.
Po ochladení vzťahov medzi Ankarou a Bruselom, ktorý kritizuje represie tureckej vlády po vlaňajšom neúspešnom puči, turecké strana viackrát avizovala prehodnotenie dohody o nelegálnej migrácii. V praxi však k tomu ešte nedošlo.
Únia podmieňuje zavedenie bezvízového režimu pre Turkov splnením množstva podmienok vrátane reformy kontroverzných protiteroristických zákonov, čo však Ankara odmieta.
NATO dúfa, že sa situácia po tureckom referende upokojí
Diplomatické spory Turecka a ďalších európskych krajín zasiahli už aj Severoatlantickú alianciu, pričom Ankara zablokovala časť vojenského výcviku a ďalšiu spoluprácu s nečlenskými partnerskými krajinami NATO. S odvolaním sa na nemenované zdroje z aliancie o tom informovala agentúra Reuters.
Turecko sa k správe bezprostredne nevyjadrilo. Nemenované zdroje však uviedli, že Ankara zablokovala tohtoročný aliančný program spolupráce s krajinami mimo EÚ, a to vrátane politických podujatí, civilných projektov a vojenského výcviku.
Informáciu potvrdilo aj ministerstvo obrany Rakúska, ktoré je jednou z nečlenských partnerských krajín NATO. "Sú tu snahy o to, aby sa (celá situácia) vyriešila diplomaticky, doposiaľ však žiadne riešenie neexistuje," povedal pre agentúru DPA hovorca ministerstva Stefan Hirsch.
Hovorca ďalej uviedol, že turecké rozhodnutie sa zatiaľ nedotklo nijakých prebiehajúcich misií. Podľa hovorcu však turecké rozhodnutie o obmedzení spolupráce s partnerskými krajinami NATO spôsobí problémy v dlhšom časovom horizonte, napríklad pri príprave na misie v Kosove, v rámci ktorej prebiehajú spoločné výcvikové programy.
Jeden z predstaviteľov NATO, ktorého cituje agentúra Reuters, povedal, že niektoré podujatia už zrušené boli. "Ide o politický problém. Dúfame, že situácia sa po (tureckom) referende upokojí," dodal.
Turecké reštrikcie sa pritom môžu potenciálne dotknúť aj všetkých 22 partnerských štátov NATO, vrátane Gruzínska či Švédska, z ktorých viaceré sa vojensky podieľajú na misiách NATO v krajinách ako Afganistan či Kosovo.
Napätie medzi Ankarou a viacerými západoeurópskymi krajinami, vyvolali rozhodnutia týchto štátov zabrániť tureckým politikom v stretnutiach s voličmi. Tureckí politici chceli na zhromaždeniach propagovať medzi tamojšou tureckou menšinou nadchádzajúce aprílové referendum, ktoré v prípade úspechu zabezpečí tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi väčšie právomoci.
