Budapešť 31. októbra (TASR) - Zhodnotenie takmer štvrťstoročnej existencie Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) a príprava akčného plánu tohto regionálneho zoskupenia na obdobie rokov 2014-16 sú hlavnými témami dnešnej schôdzky ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky (V4) a SEI, ktorá sa dnes koná v kráľovskom kaštieli v maďarskom mestečku Gödöllö, 31 km severovýchodne od Budapešti.

Maďarsko predsedá od 1. júla zoskupeniu V4 a v tomto roku vedie ako predsedajúca krajina aj SEI.

Podľa informácií na webovej stránke SEI ministri zhodnotia výsledky činnosti iniciatívy v uplynulom dva a pol desaťročí, prerokujú akčný plán na roku 2014-16 a budú hovoriť o tom, čo môžu členské krajiny vykonať v prospech organizačného a materiálneho posilnenia zoskupenia, ako aj o tom, ako by bolo možné lepšie spropagovať prácu SEI.

Slovensko na schôdzke zastupuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

Maďarské ministerstvo chce posilniť spoluprácu V4 a SEI

Agentúra MTI uvádza, že maďarský rezort diplomacie pri príležitosti predsedníctva Maďarska vo V4 (členmi sú Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) a SEI vyhlásil rok 2013 za rok strednej Európy. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí už dávnejšie deklarovalo, že v rámci roka 2013 chce posilniť vzájomnú spoluprácu členských krajín zoskupení. Ráta s tým, že v tejto snahe Maďarsko podporia všetky susedné krajiny.

Foto: TASR/AP

Základným princípom roka je vytvoriť zahranično-politický rámec, založený na spoločných hodnotách a otvorenom dialógu, ktorý by umožnil riešiť aj historicky sporné otázky. Cieľom Maďarska je byť určujúcim prvkom v stredoeurópskej spolupráci, cituje MTI postoj rezortu maďarskej diplomacie.

SEI vznikla v roku 1989 ako medzivládne fórum pre politickú, ekonomickú a kultúrnu spoluprácu. Hlavným cieľom bolo pomôcť krajinám strednej a východnej Európy v ich procese približovania sa k EÚ. Po rozšírení SEI v druhej polovici 90. rokov o krajiny juhovýchodnej a východnej Európy - a po rozšírení EÚ v roku 2004 - sa začala SEI prioritne orientovať na krajiny západného Balkánu a východnej Európy.

SEI od 1. augusta 2006 zahŕňa 18 štátov (z nich desať je členskými krajinami Európskej únie): Albánsko, Bielorusko, Bosnu a Hercegovinu, Bulharsko, Českú republiku, Čiernu Horu, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenskú republiku, Slovinsko, Srbsko, Taliansko a Ukrajinu.

Lajčák v Budapešti rokoval s partnermi z V4 aj o západnom Balkáne a Turecku

Otázky západného Balkánu a Turecka boli súčasťou tém rozhovorov šéfov diplomacie krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorí v stredu pricestovali do Budapešti na dvojdňové stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 a západného Balkánu.

Stretnutia, ktoré sa koná z iniciatívy maďarského predsedníctva v rámci V4, sa zúčastňuje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, informoval TASR tlačový odbor rezortu slovenskej diplomacie.

Foto: TASR/AP

Ministri V4 prediskutovali niektoré témy, ktoré si vytýčilo maďarské predsedníctvo za svoju prioritu. Hovorilo sa o projekte vyšehradských cyklistických pretekov, ktoré by v budúcom roku mohli mať iný charakter než v roku 2013, a šéfovia rezortov prediskutovali aj budúcnosť analytickej iniciatívy Think Visegrad.

Ministri krajín V4 zaujali spoločné postoje k niektorým zahraničnopolitickým otázkam vrátane západného Balkánu a Turecka. Stretli sa so šéfom tureckej diplomacie Ahmetom Davutoglom, diskutovali o prístupovom procese Turecka do EÚ, o energetickej bezpečnosti a možnosti zásobovania energetickými surovinami Európy tzv. južnou vetvou.

Na pracovnej večeri, na ktorej sa zúčastnili okrem šéfov diplomacie V4 aj ministri zahraničných vecí Litvy, Rakúska, Turecka a komisár pre rozširovanie Európskej únie Štefan Füle, bola témou najmä otázka západného Balkánu.

Lajčák sa dnes zúčastní zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy.

Šéfovia diplomacie V4 v Maďarsku zdôraznili nutnosť integrácie západného Balkánu

Severoatlantická aliancia a Európska únia by mali zachovať svoje odhodlanie posilniť stabilitu a bezpečnosť západného Balkánu, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré dnes v maďarskom mestečku Gödöllö prijali ministri zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky (V4) po spoločnej schôdzke so šéfmi diplomacie krajín západného Balkánu.

Podľa agentúry MTI na stretnutí v kráľovskom kaštieli, 31 kilometrov severovýchodne od Budapešti, boli prítomní aj predstavitelia rezortov diplomacie Litvy - predsedajúcej krajiny EÚ, Turecka, Rakúska, ako aj komisár pre rozširovanie Európskej únie Štefan Füle.

Foto: TASR/MTI

"Vyšehradská štvorka si je vedomá svojej zodpovednosti za svojich susedov," povedal po schôdzke slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý vyzdvihol, že stretnutie sa konalo v správnom čase - krátko po tom, čo Európska komisia zverejnila balík rozširovania.

Šéf maďarskej diplomacie János Martonyi zdôraznil, že integrácia regiónu západného Balkánu je dôležitá pre V4 z geopolitického, hospodárskeho, historického i kultúrneho hľadiska. Vyjadril názor, že krajiny západného Balkánu by mali mať podobnú regionálnu spoluprácu, akú majú krajiny V4.

Český minister zahraničných vecí Jan Kohout podčiarkol význam vyšehradského zoskupenia na európskej scéne a povedal, že kooperácia štvorky je unikátna aj zo širšieho medzinárodného pohľadu. Dôkazom toho je podľa jeho slov aj účasť zástupkyne štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí USA pre európske a eurázijské záležitosti Victorie Nulandovej na schôdzke v Gödöllö.

Zástupkyňa poľského štátneho tajomníka rezortu diplomacie Henryka Mošcicka-Dendysová označila za veľmi dôležité poskytnutie skúseností vyšehradských krajín krajinám západného Balkánu a Turecku, ktoré potom podľa jej vyjadrenia neurobia rovnaké chyby, akých sa dopustili štáty štvorky.

Eurokomisár Füle ocenil podporu európskej integrácii, ktorú V4 deklarovala, a dodal, že rozširovanie sa čoraz viac stáva politickou záležitosťou.

"Zachovanie dôveryhodnosti integračného procesu je mimoriadne dôležité; Európa musí zostať otvorená a musí pokročiť v procese integrácie," konštatoval minister zahraničných vecí Litvy Linas Linkevičius.

Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko v memorande vyjadrili silnú podporu zachovaniu tempa integračného procesu. Prijatie krajín západného Balkánu podľa vyjadrenia ministrov zahraničných vecí V4 je spoločným záujmom únie i ašpirujúcich krajín.

Foto: TASR/MTI

Proces musí zostať aj naďalej autentickým, má zostať založený na princípe splnenia podmienok a individuálneho výkonu, píše sa v dokumente.

Ministri krajín V4 zhodnotili aktuálnu situáciu regiónu západného Balkánu a privítali nedávno Európskou komisiou zverejnený "detailný a vyvážený" balík rozširovania, ktorý poskytuje jednotnú stratégiu rozširovania pre nadchádzajúci rok.

V4 ocenila výrazné výsledky Černej Hory, ktoré dosiahla pri prístupových rokovaniach.

Štvorka vyjadrila podporu tomu, aby sa najneskôr v januári 2014 začali rokovania so Srbskom, aby sa začali rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode s EÚ s Kosovom, pritom zdôraznili dôležitosť dialógu medzi Prištinou a Belehradom, ale aj nutnosť zachovania doteraz dosiahnutých dohôd.

Krajiny V4 vyjadrili nádej v súvislosti s perspektívou Bosny a Hercegoviny v EÚ, súčasne však túto krajinu kritizovali za to, že "nekráča európskou cestou".

V4 sa zaviazala, že poskytne svoje integračné skúsenosti krajinám západného Balkánu, ktoré vyzvala na posilnenie úsilia a na vytvorenie regionálneho fondu podľa vzoru Medzinárodného vyšehradského fondu. Úlohou nového fondu by bolo podporovať projekty miestnych občianskych organizácií.