Nový minister obrany Mattis prisľúbil bojaschopnú armádu.
Autor TASR
Washington 21. januára (TASR) - Horná komora amerického Kongresu schválila v piatok uvedenie Jamesa Mattisa do funkcie ministra obrany. Spomedzi nominantov na posty vo vláde nového prezidenta Donalda Trumpa následne získal podporu senátorov aj John Kelly ako minister pre vnútornú bezpečnosť.
Generál námornej pechoty vo výslužbe Mattis vystrieda doterajšieho ministra obrany Asha Cartera, ktorý pôsobil vo vláde prezidenta Baracka Obamu od februára 2015. Republikánski členovia Senátu vyvíjali nátlak, aby bola Mattisova nominácia urýchlene schválená a zabránilo sa tak situácii, keď by bol tento post čo i len krátky čas po piatkovej inaugurácii Trumpa neobsadený.
Na to, aby sa mohol Mattis uchádzať o uvedenú pozíciu, museli obe komory Kongresu schváliť výnimku zo zákona z roku 1947. Táto legislatíva totiž vyžaduje, aby v prípade obsadenia postu ministra obrany bývalým príslušníkom armády uplynulo od jeho odchodu do výslužby najmenej sedem rokov. Mattis pritom odišiel z armády len v roku 2013.
Generál vo výslužbe Kelly povedie ako nový minister pre vnútornú bezpečnosť USA rozsiahly správny aparát, ktorý bol vytvorený po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 a momentálne zamestnáva takmer 250.000 ľudí. V minulosti pôsobil v námornej pechote USA a až do začiatku roka 2016 bol veliteľom Južného veliteľstva ozbrojených síl Spojených štátov (USSOUTHCOM).
Pod ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť spadajú aj pohraničná stráž a colná správa či agentúra pre zvládanie následkov katastrof. Trump v predvolebnej kampani sľuboval, že zastaví ilegálnu imigráciu, postaví múr na hranici s Mexikom a nechá deportovať ľudí, ktorí sa zdržiavajú v USA ilegálne.
Senát schválil obsadenie oboch uvedených ministerských postov iba niekoľko hodín po tom, ako sa stal republikán Trump v piatok 45. prezidentom USA.
Nový minister obrany USA James Mattis krátko po svojom uvedení do funkcie vyhlásil, že bude postupovať tak, aby zaistil "pripravenosť armády bojovať dnes aj v budúcnosti".
Vo vyhlásení určenom členom vojenského personálu a ich rodinám zároveň priznal, že "nijaký národ nie je v bezpečí, ak nemá priateľov", a prisľúbil, že bude spolupracovať s ministerstvom zahraničných vecí na "upevnení" spojenectiev s inými krajinami. Rezort obrany pod vedením Mattisa sa tiež bude snažiť, aby "vyťažil plnú hodnotu z každého dolára daňových poplatníkov vynaloženého na obranu, a tým získal dôveru Kongresu i Američanov".
Generál námornej pechoty vo výslužbe Mattis v piatok zložil ministerskú prísahu do rúk viceprezidenta Mika Pencea spoločne s ďalším vyslúženým generálom Johnom Kellym, ktorý prevzal vedenie ministerstva pre vnútornú bezpečnosť. Obaja boli uvedení do funkcií v prvý deň pôsobenia prezidenta Donalda Trumpa, a to len krátko po tom, ako ich nominácie odsúhlasil Senát a nový šéf Bieleho domu podpísal príslušné listiny.
Mattis na nedávnom pojednávaní senátneho výboru pre ozbrojené sily uviedol, že Rusko považuje za jednu z najvážnejších hrozieb pre Spojené štáty. Tie musia byť podľa neho pripravené tejto hrozbe v nutnom prípade čeliť. Bývalý generál však napriek tomuto vyhláseniu podporuje snahu novozvoleného prezidenta Trumpa spolupracovať s Moskvou.
Generál námornej pechoty vo výslužbe Mattis vystrieda doterajšieho ministra obrany Asha Cartera, ktorý pôsobil vo vláde prezidenta Baracka Obamu od februára 2015. Republikánski členovia Senátu vyvíjali nátlak, aby bola Mattisova nominácia urýchlene schválená a zabránilo sa tak situácii, keď by bol tento post čo i len krátky čas po piatkovej inaugurácii Trumpa neobsadený.
Na to, aby sa mohol Mattis uchádzať o uvedenú pozíciu, museli obe komory Kongresu schváliť výnimku zo zákona z roku 1947. Táto legislatíva totiž vyžaduje, aby v prípade obsadenia postu ministra obrany bývalým príslušníkom armády uplynulo od jeho odchodu do výslužby najmenej sedem rokov. Mattis pritom odišiel z armády len v roku 2013.
Generál vo výslužbe Kelly povedie ako nový minister pre vnútornú bezpečnosť USA rozsiahly správny aparát, ktorý bol vytvorený po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 a momentálne zamestnáva takmer 250.000 ľudí. V minulosti pôsobil v námornej pechote USA a až do začiatku roka 2016 bol veliteľom Južného veliteľstva ozbrojených síl Spojených štátov (USSOUTHCOM).
Pod ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť spadajú aj pohraničná stráž a colná správa či agentúra pre zvládanie následkov katastrof. Trump v predvolebnej kampani sľuboval, že zastaví ilegálnu imigráciu, postaví múr na hranici s Mexikom a nechá deportovať ľudí, ktorí sa zdržiavajú v USA ilegálne.
Senát schválil obsadenie oboch uvedených ministerských postov iba niekoľko hodín po tom, ako sa stal republikán Trump v piatok 45. prezidentom USA.
Nový minister obrany Mattis prisľúbil bojaschopnú armádu
Nový minister obrany USA James Mattis krátko po svojom uvedení do funkcie vyhlásil, že bude postupovať tak, aby zaistil "pripravenosť armády bojovať dnes aj v budúcnosti".
Vo vyhlásení určenom členom vojenského personálu a ich rodinám zároveň priznal, že "nijaký národ nie je v bezpečí, ak nemá priateľov", a prisľúbil, že bude spolupracovať s ministerstvom zahraničných vecí na "upevnení" spojenectiev s inými krajinami. Rezort obrany pod vedením Mattisa sa tiež bude snažiť, aby "vyťažil plnú hodnotu z každého dolára daňových poplatníkov vynaloženého na obranu, a tým získal dôveru Kongresu i Američanov".
Generál námornej pechoty vo výslužbe Mattis v piatok zložil ministerskú prísahu do rúk viceprezidenta Mika Pencea spoločne s ďalším vyslúženým generálom Johnom Kellym, ktorý prevzal vedenie ministerstva pre vnútornú bezpečnosť. Obaja boli uvedení do funkcií v prvý deň pôsobenia prezidenta Donalda Trumpa, a to len krátko po tom, ako ich nominácie odsúhlasil Senát a nový šéf Bieleho domu podpísal príslušné listiny.
Mattis na nedávnom pojednávaní senátneho výboru pre ozbrojené sily uviedol, že Rusko považuje za jednu z najvážnejších hrozieb pre Spojené štáty. Tie musia byť podľa neho pripravené tejto hrozbe v nutnom prípade čeliť. Bývalý generál však napriek tomuto vyhláseniu podporuje snahu novozvoleného prezidenta Trumpa spolupracovať s Moskvou.