FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Medzinárodný súdny dvor (MSD), najvyššia súdna inštancia OSN, dnes rozhodol, že Srbsko ani Chorvátsko nespáchali genocídu počas balkánskych vojen.
Autor TASR
,aktualizované Haag 3. februára (TASR) - Medzinárodný súdny dvor (MSD), najvyššia súdna inštancia OSN, dnes zamietol vzájomné obvinenia Chorvátska a Srbska z genocídy, ku ktorej malo dôjsť počas balkánskych vojen v 90. rokoch po rozpade bývalej Juhoslávie.
Rozhodnutie haagskeho súdu ukončilo 16-ročný právny spor, ktorý začalo Chorvátsko podaním žaloby na Srbsko v roku 1999. Srbsko reagovalo v roku 2010 obvinením chorvátskych síl z genocídy, ku ktorej malo dôjsť počas operácie Búrka v roku 1995, informovala agentúra AP.
Chorvátsko tvrdilo, že Srbsko spáchalo genocídu počas vojenských etnických čistiek v balkánskom konflikte z rokov 1991-95, ktorý vypukol po odtrhnutí Chorvátska od Juhoslávie. V čistkách bolo zabitých asi 13.500 Chorvátov.
Srbsko, naopak, obvinilo Chorvátsko zo spáchania genocídy na srbskom obyvateľstve, v dôsledku ktorej zahynulo 6500 ľudí a z domovov bolo vyhnaných vyše 200.000 Srbov.
"Krvavý vojenský konflikt zasial medzi obyvateľov i politických predstaviteľov Srbska a Chorvátska nedôveru a značnú mieru odstupu. Dnešok je šancou urobiť deliacu čiaru za negatívnymi emóciami a sústrediť sa na konštruktívnu spoluprácu a budovanie zodpovedného partnerstva v európskom kontexte," konštatovalo MZV vo svojom vyhlásení.
Súd dospel k záveru, že ani jedna strana nedokázala, že by sa zločiny spáchané počas konfliktu uskutočnili s úmyslom spáchať genocídu.
Dnešné rozhodnutie haagskeho súdu nie je prekvapivé, keďže Medzinárodný súdny tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) nikdy neobvinil Srbov ani Chorvátov zo vzájomnej genocídy.
Predseda MSD, Slovák Peter Tomka, v zdôvodnení rozhodnutia súdu zdôraznil, že počas bojov medzi Srbskom a Chorvátskom došlo k mnohým zločinom, nie však ku genocíde, a vyzval Belehrad a Záhreb na spoluprácu s cieľom trvácneho zmierenia.
"Súd vyzýva strany, aby pokračovali vo svojej spolupráci s cieľom ponúknuť primerané odškodnenie obetiam týchto zločinov, a tým upevnili mier a stabilitu v regióne," povedal podľa agentúry AP Tomka pred zaplnenou Veľkou sieňou spravodlivosti v haagskom sídle súdu, Paláci mieru.
Rozhodnutie haagskeho súdu ukončilo 16-ročný právny spor, ktorý začalo Chorvátsko podaním žaloby na Srbsko v roku 1999. Srbsko reagovalo v roku 2010 obvinením chorvátskych síl z genocídy, ku ktorej malo dôjsť počas operácie Búrka v roku 1995, informovala agentúra AP.
Chorvátsko tvrdilo, že Srbsko spáchalo genocídu počas vojenských etnických čistiek v balkánskom konflikte z rokov 1991-95, ktorý vypukol po odtrhnutí Chorvátska od Juhoslávie. V čistkách bolo zabitých asi 13.500 Chorvátov.
Srbsko, naopak, obvinilo Chorvátsko zo spáchania genocídy na srbskom obyvateľstve, v dôsledku ktorej zahynulo 6500 ľudí a z domovov bolo vyhnaných vyše 200.000 Srbov.
"Krvavý vojenský konflikt zasial medzi obyvateľov i politických predstaviteľov Srbska a Chorvátska nedôveru a značnú mieru odstupu. Dnešok je šancou urobiť deliacu čiaru za negatívnymi emóciami a sústrediť sa na konštruktívnu spoluprácu a budovanie zodpovedného partnerstva v európskom kontexte," konštatovalo MZV vo svojom vyhlásení.
Súd dospel k záveru, že ani jedna strana nedokázala, že by sa zločiny spáchané počas konfliktu uskutočnili s úmyslom spáchať genocídu.
Dnešné rozhodnutie haagskeho súdu nie je prekvapivé, keďže Medzinárodný súdny tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) nikdy neobvinil Srbov ani Chorvátov zo vzájomnej genocídy.
Predseda MSD, Slovák Peter Tomka, v zdôvodnení rozhodnutia súdu zdôraznil, že počas bojov medzi Srbskom a Chorvátskom došlo k mnohým zločinom, nie však ku genocíde, a vyzval Belehrad a Záhreb na spoluprácu s cieľom trvácneho zmierenia.
"Súd vyzýva strany, aby pokračovali vo svojej spolupráci s cieľom ponúknuť primerané odškodnenie obetiam týchto zločinov, a tým upevnili mier a stabilitu v regióne," povedal podľa agentúry AP Tomka pred zaplnenou Veľkou sieňou spravodlivosti v haagskom sídle súdu, Paláci mieru.
