Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Maďarský vicepremiér Zsolt Semjén v tejto súvislosti zdôraznil, že ide o záležitosť, ktorá môže výrazne ovplyvniť zabezpečenie práv Maďarov a ďalších národnostných menšín žijúcich v krajinách EÚ.
Autor TASR
Budapešť 10. novembra (TASR) - Účastníci XVI. plenárneho zasadnutia Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) v Budapešti v piatok vyzvali Maďarov žijúcich v Maďarsku i v zahraničí, aby svojimi podpismi podporili európsku občiansku iniciatívu Minority SafePack s cieľom vytvoriť právnu ochranu národnostných menšín v Európskej únii.
Maďarský vicepremiér Zsolt Semjén podľa agentúry MTI v tejto súvislosti zdôraznil, že ide o záležitosť, ktorá môže výrazne ovplyvniť zabezpečenie práv Maďarov a ďalších národnostných menšín žijúcich v krajinách EÚ.
Rumunsko 27. septembra napadlo na Súdnom dvore Európskej únie so sídlom v Luxemburgu z výlučne procesných dôvodov iniciatívu Minority SafePack. K procesu v Luxemburgu sa podľa vtedajšej správy MTI pripojila aj Slovenská republika. Rumunsko sa podľa vyjadrenia rezortu diplomacie usiluje touto cestou iba predísť tomu, aby EÚ rozšírila svoje legislatívne kompetencie aj na oblasti, akými sú napríklad ochrana práv príslušníkov národnostných menšín. To je totiž súčasťou suverenity členských štátov Únie. Rumunsko napadlo marcové rozhodnutie Európskej komisie, ktorým komisia súhlasila s čiastočnou registráciou uvedenej iniciatívy.
Podľa Semjéna zástupcovia zahraničných Maďarov a maďarskej vlády v piatok jednohlasne odmietli návrh expremiéra a predsedu Demokratickej koalície (DK) Ferenca Gyurcsánya na odňatie volebného práva zahraničných Maďarov.
Expremiér svoju iniciatívu zdôvodnil výsledkami prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých maďarskí voliči nesúhlasia s tým, aby zahraniční Maďari zasahovali do vnútorných záležitostí Maďarska. Podľa slov vicepremiéra k takémuto kroku Gyurcsánya evidentne viedli iba vnútropolitické ciele. Voči jeho návrhu sa ohradili už aj viaceré opozičné strany, pripomenul Semjén.
Zhoda medzi účastníkmi MÁÉRT zavládla aj v otázke odmietavého postoja maďarskej vlády k spornému školskému zákonu na Ukrajine, ktorý obmedzuje práva tamojších menšín, ako aj v tom, že rok 2018 bude rokom rodín zahraničných Maďarov a pamätným rokom kráľa Mateja Korvína, uzavrel maďarský vicepremiér.
Maďarsko-maďarský summit MÁÉRT vznikol 20. februára 1999. Vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya prerušila v roku 2004 sériu jeho zasadnutí a hľadala iné formy konzultácií maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov.
Konferencia MÁÉRT napokon po šesťročnej pauze pokračuje zasadaniami od roku 2010. Jej členom zo Slovenska je Strana maďarskej komunity (SMK).
Maďarský vicepremiér Zsolt Semjén podľa agentúry MTI v tejto súvislosti zdôraznil, že ide o záležitosť, ktorá môže výrazne ovplyvniť zabezpečenie práv Maďarov a ďalších národnostných menšín žijúcich v krajinách EÚ.
Rumunsko 27. septembra napadlo na Súdnom dvore Európskej únie so sídlom v Luxemburgu z výlučne procesných dôvodov iniciatívu Minority SafePack. K procesu v Luxemburgu sa podľa vtedajšej správy MTI pripojila aj Slovenská republika. Rumunsko sa podľa vyjadrenia rezortu diplomacie usiluje touto cestou iba predísť tomu, aby EÚ rozšírila svoje legislatívne kompetencie aj na oblasti, akými sú napríklad ochrana práv príslušníkov národnostných menšín. To je totiž súčasťou suverenity členských štátov Únie. Rumunsko napadlo marcové rozhodnutie Európskej komisie, ktorým komisia súhlasila s čiastočnou registráciou uvedenej iniciatívy.
Podľa Semjéna zástupcovia zahraničných Maďarov a maďarskej vlády v piatok jednohlasne odmietli návrh expremiéra a predsedu Demokratickej koalície (DK) Ferenca Gyurcsánya na odňatie volebného práva zahraničných Maďarov.
Expremiér svoju iniciatívu zdôvodnil výsledkami prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých maďarskí voliči nesúhlasia s tým, aby zahraniční Maďari zasahovali do vnútorných záležitostí Maďarska. Podľa slov vicepremiéra k takémuto kroku Gyurcsánya evidentne viedli iba vnútropolitické ciele. Voči jeho návrhu sa ohradili už aj viaceré opozičné strany, pripomenul Semjén.
Zhoda medzi účastníkmi MÁÉRT zavládla aj v otázke odmietavého postoja maďarskej vlády k spornému školskému zákonu na Ukrajine, ktorý obmedzuje práva tamojších menšín, ako aj v tom, že rok 2018 bude rokom rodín zahraničných Maďarov a pamätným rokom kráľa Mateja Korvína, uzavrel maďarský vicepremiér.
Maďarsko-maďarský summit MÁÉRT vznikol 20. februára 1999. Vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya prerušila v roku 2004 sériu jeho zasadnutí a hľadala iné formy konzultácií maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov.
Konferencia MÁÉRT napokon po šesťročnej pauze pokračuje zasadaniami od roku 2010. Jej členom zo Slovenska je Strana maďarskej komunity (SMK).
