Akadémia TASR
Všetky správy
Okrem zriadenia Energetickej únie sa podľa českého premiéra lídri EÚ na summite v Bruseli dohodli aj na prepojení sankčného režimu s mierovými dohodami.
Autor TASR
Brusel 20. marca (TASR) -Lídri EÚ sa po prvej časti dvojdňového summitu EÚ dohodli na podpore konceptu energetickej únie a zároveň sa zhodli aj na prepojení sankčného režimu voči Rusku s plnením februárových dohôd z Minska o dodržiavaní prímeria na Ukrajine. Uviedol český premiér Bohuslav Sobotka.
Premiér novinárom pripomenul, že Praha nemala žiadne námietky voči konceptu energetickej únie, tak ako bol predložený na rokovanie premiérov a prezidentov členských štátov EÚ, na druhej strane však vyjadril spokojnosť, že sa do záverov Európskej rady podarilo prepašovať niekoľko úprav.
"Dohodli sme sa na určitých drobných úpravách. Spolu, ako Vyšehradská skupina, sme podporili otázku dostupnosti cien elektrickej energie pre domácnosti a priemyselné podniky a podporili sme tiež otázku kapacity vedenia elektrických sietí s ohľadom na masový nárast obnoviteľných zdrojov," opísal Sobotka spoločný postoj a koordináciu krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
Šéf českej vlády pripomenul, že dnes odobrené aspekty energetickej únie budú v priebehu rokov 2015 a 2016 rozpracované do konkrétnych legislatívnych návrhov, pričom ČR chce v tomto období využiť svoje predsedníctvo vo V4 na spoločný postup pri preberaní novej európskej energetickej legislatívy.
"Energetickú úniu pokladám za jeden z jasných krokov k modernej, diverzifikovanej a konkurencieschopnej energetike s dôrazom na chytré siete a s väčším komfortom a ochranou pre spotrebiteľov," zhrnul výhody tohto konceptu.
Pozrite si fotogalériu zo summitu
Ďalšou témou, na ktorej sa dohodli európski štátnici v prvý deň summitu, bol režim ekonomických sankcií EÚ uplatňovaný voči Rusku, ktorý skončí 31. júla.
Sobotka zdôraznil, že tento návrh bol pripravený na základe predošlého konsenzu členských krajín a v praxi znamená prepojenie minských dohôd, známych pod názvom Minsk II, so sankčným režimom EÚ.
"Európska rada dnes nerozhodla o predĺžení sankcií, ale potvrdila, že toto rozhodnutie padne do tej doby, než sankcie vypršia," spresnil Sobota. Dodal, že postoj Európskej rady, že ekonomické sankcie by mali byť predĺžené do konca tohto roka, je aj postojom Českej republiky a podľa jeho slov rozhodnutie v tomto smere padne na niektorom z budúcich vrcholných zasadnutí lídrov EU.
Podstatou tohto opatrenia, ako naznačil Sobota, je na jednej strane kontrolovať priebeh plnenia minských dohôd a na strane druhej si chce EU udržať svoj priestor pre manévrovanie a vyvíjanie tlaku v podobe sankcií.
Premiér novinárom pripomenul, že Praha nemala žiadne námietky voči konceptu energetickej únie, tak ako bol predložený na rokovanie premiérov a prezidentov členských štátov EÚ, na druhej strane však vyjadril spokojnosť, že sa do záverov Európskej rady podarilo prepašovať niekoľko úprav.
"Dohodli sme sa na určitých drobných úpravách. Spolu, ako Vyšehradská skupina, sme podporili otázku dostupnosti cien elektrickej energie pre domácnosti a priemyselné podniky a podporili sme tiež otázku kapacity vedenia elektrických sietí s ohľadom na masový nárast obnoviteľných zdrojov," opísal Sobotka spoločný postoj a koordináciu krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
Šéf českej vlády pripomenul, že dnes odobrené aspekty energetickej únie budú v priebehu rokov 2015 a 2016 rozpracované do konkrétnych legislatívnych návrhov, pričom ČR chce v tomto období využiť svoje predsedníctvo vo V4 na spoločný postup pri preberaní novej európskej energetickej legislatívy.
"Energetickú úniu pokladám za jeden z jasných krokov k modernej, diverzifikovanej a konkurencieschopnej energetike s dôrazom na chytré siete a s väčším komfortom a ochranou pre spotrebiteľov," zhrnul výhody tohto konceptu.
Pozrite si fotogalériu zo summitu
Ďalšou témou, na ktorej sa dohodli európski štátnici v prvý deň summitu, bol režim ekonomických sankcií EÚ uplatňovaný voči Rusku, ktorý skončí 31. júla.
Sobotka zdôraznil, že tento návrh bol pripravený na základe predošlého konsenzu členských krajín a v praxi znamená prepojenie minských dohôd, známych pod názvom Minsk II, so sankčným režimom EÚ.
"Európska rada dnes nerozhodla o predĺžení sankcií, ale potvrdila, že toto rozhodnutie padne do tej doby, než sankcie vypršia," spresnil Sobota. Dodal, že postoj Európskej rady, že ekonomické sankcie by mali byť predĺžené do konca tohto roka, je aj postojom Českej republiky a podľa jeho slov rozhodnutie v tomto smere padne na niektorom z budúcich vrcholných zasadnutí lídrov EU.
Podstatou tohto opatrenia, ako naznačil Sobota, je na jednej strane kontrolovať priebeh plnenia minských dohôd a na strane druhej si chce EU udržať svoj priestor pre manévrovanie a vyvíjanie tlaku v podobe sankcií.
