Tento krok má uľahčiť boj proti teroristickým hrozbám. V súbežných hlasovaniach tiež odmietli návrhy na zvýšenie štátnych dôchodkov o desať percent a "ekologizáciu" národného hospodárstva.
Autor TASR
Bern 25. septembra (TASR) - Švajčiarski voliči odsúhlasili dnes v referende výrazné rozšírenie sledovacích právomocí národnej spravodajskej služby, ktorej má tento krok uľahčiť boj proti teroristickým hrozbám. V súbežných hlasovaniach tiež odmietli návrhy na zvýšenie štátnych dôchodkov o desať percent a "ekologizáciu" národného hospodárstva, informovala agentúra DPA.
Podľa údajov prevzatých z vysielania švajčiarskej stanice SRF podporilo 66 percent účastníkov referenda nové pravidlá činnosti Spolkovej spravodajskej služby (NDB), zatiaľ čo v otázkach o dôchodkoch a "zelenej" ekonomike získal podobnú prevahu (60 a 63 percent) tábor odporcov. V prípade rozšírenia právomocí tajnej služby sa mali voliči vyjadriť k príslušnému zákonu, ktorý schválil ešte vlani parlament a ktorý v určitých prípadoch umožňuje odpočúvanie telefonátov, umiestňovanie skrytých kamier a mikrofónov do bytov alebo získavanie údajov z počítačov sledovaných osôb.
Odporcovia nových pravidiel sledovania varovali, že Švajčiarsko môžu premeniť na policajný štát, zástancovia však argumentovali tým, že tajná služba nesmie zostať "slepá a hluchá", pokiaľ ide o nebezpečenstvá predstavované teroristickými organizáciami, ale aj špiónmi či hakermi.
Návrh na desaťpercentné zvýšenie štátnych penzií sa odvolával na potrebu zachovať "obvyklú životnú úroveň" dôchodcov, ktorú im zaručuje ústava, aj keď podľa zamestnávateľov dostupné finančné zdroje takýto krok neumožňujú. Rozsiahle zmeny vo švajčiarskej ekonomike, ktoré voliči takisto odmietli, chcela presadiť Švajčiarska strana zelených (GPS), a to v záujme zavedenia tzv. obehového hospodárstva do roku 2050.
Podľa údajov prevzatých z vysielania švajčiarskej stanice SRF podporilo 66 percent účastníkov referenda nové pravidlá činnosti Spolkovej spravodajskej služby (NDB), zatiaľ čo v otázkach o dôchodkoch a "zelenej" ekonomike získal podobnú prevahu (60 a 63 percent) tábor odporcov. V prípade rozšírenia právomocí tajnej služby sa mali voliči vyjadriť k príslušnému zákonu, ktorý schválil ešte vlani parlament a ktorý v určitých prípadoch umožňuje odpočúvanie telefonátov, umiestňovanie skrytých kamier a mikrofónov do bytov alebo získavanie údajov z počítačov sledovaných osôb.
Odporcovia nových pravidiel sledovania varovali, že Švajčiarsko môžu premeniť na policajný štát, zástancovia však argumentovali tým, že tajná služba nesmie zostať "slepá a hluchá", pokiaľ ide o nebezpečenstvá predstavované teroristickými organizáciami, ale aj špiónmi či hakermi.
Návrh na desaťpercentné zvýšenie štátnych penzií sa odvolával na potrebu zachovať "obvyklú životnú úroveň" dôchodcov, ktorú im zaručuje ústava, aj keď podľa zamestnávateľov dostupné finančné zdroje takýto krok neumožňujú. Rozsiahle zmeny vo švajčiarskej ekonomike, ktoré voliči takisto odmietli, chcela presadiť Švajčiarska strana zelených (GPS), a to v záujme zavedenia tzv. obehového hospodárstva do roku 2050.