Bratislava 14. marca (TASR) – Od začiatku vojny v Sýrii uplynie 15. marca šesť rokov. Konflikt vyhnal z domovov od roku 2011 každého druhého Sýrčana. Podľa údajov OSN takmer päť miliónov ľudí zo Sýrie utieklo a zo 6,3 milióna sú utečenci vo vlastnej krajine. Vyše polovicu tvoria deti a mladiství, mnoho z nich život v mieri ešte nezažilo. TASR o tom informovali riaditeľ neziskovej organizácie (NO) Človek v ohrození Braňo Tichý a koordinátor humanitárnej pomoci NO Člověk v tísni Tomáš Kocian.

Ako uviedol Tichý, Človek v ohrození v Sýrii pomáha prostredníctvom sesterskej organizácie Člověk v tísni, ktorá má na severe krajiny zriadené stále kancelárie a celý program riadi z južného Turecka. Od začiatku pôsobenia v roku 2012, doručil Člověk v tísni pomoc viac než dvom miliónom ľudí.

Kocian opísal okamih z apríla 2016, keď začali východnú časť mesta Aleppo obkľučovať provládne sily a obyvatelia po niekoľkých mesiacoch ostali bez akéhokoľvek prístupu k pomoci. "Úplne odrezaní od dodávok tovaru aj humanitárnej pomoci boli, s výnimkou dvoch týždňov v auguste, od júla do decembra. Žili pod neustálou paľbou, postupne im dochádzali potraviny i pitná voda, nefungovala elektrina, boli zatvorené školy aj väčšina zdravotníckych zariadení," priblížil situáciu Kocian. Dodal, že pred obliehaním dokázala organizácia dopraviť do mesta mesačne až 20 nákladných áut s potravinovou pomocou.

Podľa údajov NO Človek v ohrození bolo z východného Aleppa po obsadení zvyšku mesta viac ako 80.000 ľudí evakuovaných do oblastí kontrolovaných vládou a vyše 36.000 ľudí na územia v západnej časti provincie Aleppo a v provincii Idlíb, ovládané opozíciou.

Ako uviedol Tichý, evakuovaným ľuďom začal Člověk v tísni poskytovať jedlo, teplé prikrývky, matrace na spanie, kanistre na vodu a finančné granty, aby si ľudia mohli zaistiť bývanie a ďalšie základné potreby. Od decembra 2016 tak organizácia pomohla celkovo 4097 domácnostiam, teda približne 20.485 ľuďom v 41 dedinách. Člověk v tísni sa pritom snaží podporovať aj miestnych ľudí priamo v obciach, kam utečenci prichádzajú.

"Situácia v krajine je naďalej kritická. Terčom útokov sa stále častejšie stávajú civilisti aj humanitárne organizácie. Pád Aleppa neznamenal koniec vojny v Sýrii. Vojna pokračuje a s ňou aj utrpenie miestnych ľudí," hovorí Kocian. Podľa OSN potrebuje až 13,5 milióna ľudí v Sýrii humanitárnu pomoc, pričom 4,6 milióna z nich sú uväznení v obliehaných a ťažko prístupných oblastiach, kam sa pomoc často vôbec nedostane.

Kocian dodal, že Člověk v tísni pomáha aj ľuďom v provinciách Aleppo a Idlíb, kde pokračuje v distribúcii potravinovej, materiálnej a finančnej pomoci. Pomáha s obnovou miestnych škôl, zabezpečuje deťom základné školské pomôcky, vypláca mzdy učiteľom a zabezpečuje pre nich odborné školenia. Podporuje program verejných prác Cash for work a farmárov prostredníctvom poskytovania školení a potrebného vybavenia.

Komisár OSN: Šesť rokov trvajúca vojna zmenila Sýriu na mučiareň

Svet sa už šesť rokov prizerá, ako vojna v Sýrii spôsobuje skazu a mení túto krajinu na mučiareň. Počas prejavu v Ženeve to uviedol vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn.

"Konflikt vstupuje do siedmeho roku a je to najhoršia človekom spôsobená katastrofa, akú svet zažil od druhej svetovej vojny," povedal v prejave Zajd Husajn.

"Dnes je už celá krajina mučiarňou: miestom surových hrôz a absolútnej nespravodlivosti," dodal vysoký komisár OSN pre ľudské práva.

Sýrsky konflikt sa začal v polovici marca 2011 demonštráciami proti vláde prezidenta Bašára Asada a vyústil do vojny, ktorá pripravila o život státisíce ľudí a vyhnala z domovov polovicu z 22 miliónov predvojnových obyvateľov.

Vetá uplatnené v Bezpečnostnej rade OSN zabrzdili snahy o zastavenie vojny a o začatie medzinárodných súdnych procesov proti vojnovým zločincom, povedal Zajd Husajn.

Rusko a Čína vo februári vetovali rezolúciu BR OSN vyzývajúcu na sankcie proti Asadovmu režimu za to, že použil chemické zbrane.

Bolo to už siedmy raz od začiatku sýrskeho konfliktu, čo Rusko vetovalo rezolúciu zameranú na sýrsku vládu.

Dnes už skôr vyšetrovatelia OSN pre ľudské práva v správe informovali, že ozbrojené sily sýrskeho režimu podnikli tento rok nové útoky chlórom.

Použitie takýchto zbraní je vojnovým zločinom a porušuje medzinárodný dohovor, ktorý zakazuje chemickú muníciu, uviedla v správe vyšetrovacia komisia OSN pre Sýriu.

V dedine Basíma neďaleko sýrskej metropoly Damask utrpelo 8. januára zranenia osem civilistov, keď provládne sily použili toxický plyn chlór ako chemickú zbraň.

V januári a vo februári zdokumentovali vyšetrovatelia OSN štyri ďalšie útoky chlórom vo východosýrskej oblasti Ghúta a boli zacielené na bojové pozície na frontovej línii.

"Použitie chlóru sýrskymi silami bolo podobné ako prípady zaznamenané v rokoch 2014, 2015 a 2016," uviedla komisia v správe odovzdanej Rade OSN pre ľudské práva.

Pri inom druhu chemického útoku, z roku 2013, kde bol použitý nervový plyn sarin, režim údajne zabil v Ghúte pri Damasku vyše 1400 ľudí.

Vyšetrovatelia OSN pre ľudské práva poznamenali, že všetky strany sýrskeho konfliktu naďalej páchajú vojnové zločiny. Rôzne ozbrojené skupiny podnikali aj tento rok náhle útoky a rýchle popravy, uvádza sa v správe.

Vyšetrovatelia OSN napísali, že sú znepokojení aj skutočnosťou, že pri útokoch, ktoré boli zacielené na zásobovacie trasy Islamského štátu, zničila vo februári vojenská koalícia pod vedením USA civilnú infraštruktúru.

Bombový útok v Sýrii na autobus v meste Homs zranil päť ľudí. Uviedla to organizácia Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR). K tomuto násiliu došlo približne dva týždne po synchronizovaných útokoch džihádistov v Homse, kde zabili 42 príslušníkov bezpečnostných síl.