Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za prijatie správy hlasovalo 448 poslancov, 197 bolo proti a 48 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Autor TASR
,aktualizované Budapešť 12. septembra (TASR) - Schválenie správy o stave demokracie v Maďarsku poslancami Európskeho parlamentu v stredu v Štrasburgu je pomstou voči Maďarom, ktorí odmietajú prisťahovalectvo. Rozhodnutie vzniklo podvodom, pretože do konečného výsledku nezarátali hlasy poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania. Podľa agentúry MTI to vyhlásil v Budapešti na mimoriadnej tlačovej konferencii minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Za prijatie správy, podľa ktorej existuje v Maďarsku jednoznačné nebezpečenstvo vážneho porušovania základných európskych hodnôt, hlasovalo 448 poslancov, 197 bolo proti a 48 poslancov sa zdržalo hlasovania.
"Bol porušený zákon tým, že neboli do výsledku zarátané hlasy poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania," poznamenal minister a dodal, že maďarská vláda preverí právne možnosti, ktoré v súvislosti s podvodným hlasovaním existujú.
"Toto rozhodnutie je ďalším jasným dôkazom, že v EP je masívna väčšina politikov podporujúcich prisťahovalectvo. Vedeli sme aj to, čo sa dnes tiež potvrdilo, že aj v rámci Európskej ľudovej strany (EPP/EĽS) sú vo väčšine priaznivci prisťahovalectva," dodal Szijjártó.
Minister potvrdil, že s poľskými partnermi sa dohodli na tom, že budú vetovať akékoľvek rozhodnutia EÚ namierené voči tej druhej krajine. Podľa Szijjártóa prebiehajúce právne konanie voči Poľsku pre reformu súdnictva je výsledkom uplatnenia dvojakého metra.
K schválenej správe, podľa ktorej existuje v Maďarsku jednoznačné nebezpečenstvo vážneho porušovania základných európskych hodnôt, šéf maďarskej diplomacie povedal, že tá je obžalobou Maďarska za postoj proti prisťahovalectva, a že je plné nepresností a klamstiev. Z jej 69 tvrdení sa 13 týka vecí, ktoré maďarská vláda prerokovala s EU a už vyriešila vzájomnou dohodou. V ďalších 19 prípadoch prebiehajú ešte konzultácie a 37 tvrdení je založených na klamstve.
"Budem bojovať za to, aby vznikli EP, Európska komisia a EPP/EĽS, v ktorých bude protiprisťahovalecká väčšina," zdôraznil minister zahraničných vecí, podľa ktorého Fidesz je členskou stranou EPP/EĽS s najvyššou podporou voličov vo svojej krajine.
"Chceme, aby sa frakcia európskych ľudovcov vrátila ku svojim kresťanskodemokratickým koreňom, máme záujem o politickú skupinu, ktorej väčšina odmieta prisťahovalectvo. Budeme bojovať, až kým budeme môcť," uzavrel Szijjártó.
Schválenie správy bolo prvým krokom k začatiu právneho konania voči Maďarsku podľa článku č. 7 Zmluvy o Európskej únii pre porušenie princípov právneho štátu.
Spravodajca TASR Ladislav Vallach
- 4. januára 2012 – Európska komisia (EK) vyzvala Maďarsko, aby urýchlene zabezpečilo uplatnenie rozhodnutia maďarského ústavného súdu v súvislosti s mediálnym zákonom. Európska únia by mala ukončiť hodnotenie maďarských zákonov a na zasadnutí prerokovať ďalšie kroky týkajúce sa Maďarska. Nemenovaný predstaviteľ EÚ avizoval, že v prípade nesúladu maďarských zákonov s normami Únie by sa mohlo začať konanie voči Maďarsku.
- 18. januára 2012 - Maďarský premiér Viktor Orbán na pôde Európskeho parlamentu (EP) vyhlásil, že hlavné problémy týkajúce sa demokratických práv v jeho krajine, na ktoré upozornila Európska únia, môžu byť ľahko vyriešené. Témou bola medzinárodná kritika najnovších legislatívnych úprav maďarskej ústavy, ktorá viedla k právnemu konaniu Bruselu voči Maďarsku. Išlo najmä o možné ohrozenie nezávislosti maďarskej centrálnej banky a súdnictva.
- 16. februára 2012 - Európsky parlament sa rozhodol vypracovať správu o tom, či Maďarsko rešpektuje základné hodnoty a normy EÚ. Podľa prijatého uznesenia europoslancov by mal EP následne rozhodnúť, či je potrebné aktivovať článok 7 Zmluvy o EÚ, ktorý je možné použiť v prípade jasného rizika vážneho porušenia spoločných hodnôt únie.
- 17. apríla 2013 - Štvrtá novela maďarskej ústavy a dodržiavanie základných ľudských práv boli hlavnou témou ostrej diskusie na pôde EP. Komisárka pre oblasť spravodlivosti Viviane Redingová opísala komunikáciu medzi Bruselom a Budapešťou, kde EK ako aktívna strážkyňa európskych zmlúv po dvoch právnych konaniach v roku 2012 začala uvažovať o ďalšom konaní, tentoraz kvôli novele maďarskej ústavy.
- 19. júna 2013 - Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) rozhodol, že nesprísni kroky voči Maďarsku. Uviedol to v rámci rozsiahlej a podrobnej správy kritizujúcej zhoršenie základných práv v Maďarsku.
- 21. mája 2015 - Európska ľudová strana (EĽS), najväčšia politická skupina v EP, dala ultimátum maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi v otázke trestu smrti. Európski ľudovci ho varovali, že ak jeho vláda pripraví návrh zákona o opätovnom zavedení hrdelného trestu, bude jeho strana Fidesz vylúčená z EĽS.
- 15. decembra 2015 – Európska únia by mala okamžite začať s monitorovaním hrozieb voči demokracii, právnemu štátu a základným právam v Maďarsku. Vyplynulo to z uznesenia, ktoré schválil EP. Skupina europoslancov maďarského vládnuceho bloku Fidesz-KDNP označila uznesenie za pomstu a otvorený útok kvôli odmietnutiu utečeneckých kvót.
- 26. apríla 2017 – Tvrdú kritiku si od europoslancov v Bruseli opäť vypočul maďarský premiér Viktor Orbán. Predmetom diskusie na pôde EP boli najmä témy Stredoeurópskej univerzity (CEU), ktorej činnosť skomplikovala sporná novela vysokoškolského zákona, a návrh, ktorým chce maďarská vláda zaviesť transparentnosť vo financovaní občianskych organizácií. V diskusii postoje Maďarska obhajoval predseda vlády Viktor Orbán. Viacero poslancov sa pýtalo, prečo EĽS ako najväčší subjekt v europarlamente ešte nevylúčila zo svojich radov Fidesz.
- 12. mája 2017 - Na plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu sa poslanci rozhodli prerokovať dva návrhy uznesení týkajúce sa situácie v Maďarsku. Návrhy vznikli po aprílovej diskusii, v ktorej poslanci EP kritizovali Maďarsko.
- 17. mája 2017 - Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré z dôvodu systematického ohrozovania právneho štátu navrhlo spustiť voči Maďarsku proces právneho konania podľa článku č. 7 Lisabonskej zmluvy. Jeho výsledkom môžu byť rôzne sankcie vrátane pozastavenia hlasovacieho práva v EÚ. Návrh uznesenia predloženého frakciou sociálnych demokratov a socialistov (SPE), Alianciou liberálov a demokratov za Európu (ALDE), zelenými a ľavicou podporila aj časť Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom je i Fidesz. Za nezáväznú rezolúciu hlasovalo 393 poslancov, proti ich bolo 221.
- 9. januára 2018 - Poslankyňa EP Judith Sargentiniová zodpovedná za prípravu správy o stave právneho štátu v Maďarsku, rokovala v Budapešti.
- 12. apríla 2018 - Politická frakcia Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA) v Európskom parlamente požiadala Radu EÚ, aby začala právne konanie proti Maďarsku podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Uviedla to poslankyňa tejto frakcie Judith Sargentiniová po predložení svojej správy, ktorá mala zhodnotiť, či Maďarsko porušuje alebo neporušuje hodnoty Európskej únie. Holandská europoslankyňa zdôraznila, že čas na vydávanie upozornení už uplynul.
- 25. júna 2018 - Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil veľkou väčšinou hlasov osobitnú správu o situácii v Maďarsku. Podľa prijatého dokumentu existuje jednoznačné nebezpečenstvo vážneho porušenia základných európskych hodnôt, preto je opodstatnené otvoriť voči Maďarsku konanie podľa článku č. 7 Zmluvy o EÚ pre vážne porušenie princípov právneho štátu.
Za prijatie správy, podľa ktorej existuje v Maďarsku jednoznačné nebezpečenstvo vážneho porušovania základných európskych hodnôt, hlasovalo 448 poslancov, 197 bolo proti a 48 poslancov sa zdržalo hlasovania.
"Bol porušený zákon tým, že neboli do výsledku zarátané hlasy poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania," poznamenal minister a dodal, že maďarská vláda preverí právne možnosti, ktoré v súvislosti s podvodným hlasovaním existujú.
"Toto rozhodnutie je ďalším jasným dôkazom, že v EP je masívna väčšina politikov podporujúcich prisťahovalectvo. Vedeli sme aj to, čo sa dnes tiež potvrdilo, že aj v rámci Európskej ľudovej strany (EPP/EĽS) sú vo väčšine priaznivci prisťahovalectva," dodal Szijjártó.
Minister potvrdil, že s poľskými partnermi sa dohodli na tom, že budú vetovať akékoľvek rozhodnutia EÚ namierené voči tej druhej krajine. Podľa Szijjártóa prebiehajúce právne konanie voči Poľsku pre reformu súdnictva je výsledkom uplatnenia dvojakého metra.
K schválenej správe, podľa ktorej existuje v Maďarsku jednoznačné nebezpečenstvo vážneho porušovania základných európskych hodnôt, šéf maďarskej diplomacie povedal, že tá je obžalobou Maďarska za postoj proti prisťahovalectva, a že je plné nepresností a klamstiev. Z jej 69 tvrdení sa 13 týka vecí, ktoré maďarská vláda prerokovala s EU a už vyriešila vzájomnou dohodou. V ďalších 19 prípadoch prebiehajú ešte konzultácie a 37 tvrdení je založených na klamstve.
"Budem bojovať za to, aby vznikli EP, Európska komisia a EPP/EĽS, v ktorých bude protiprisťahovalecká väčšina," zdôraznil minister zahraničných vecí, podľa ktorého Fidesz je členskou stranou EPP/EĽS s najvyššou podporou voličov vo svojej krajine.
"Chceme, aby sa frakcia európskych ľudovcov vrátila ku svojim kresťanskodemokratickým koreňom, máme záujem o politickú skupinu, ktorej väčšina odmieta prisťahovalectvo. Budeme bojovať, až kým budeme môcť," uzavrel Szijjártó.
Schválenie správy bolo prvým krokom k začatiu právneho konania voči Maďarsku podľa článku č. 7 Zmluvy o Európskej únii pre porušenie princípov právneho štátu.
Spravodajca TASR Ladislav Vallach
Prehľad sporov medzi Európskym parlamentom resp. Európskou úniou a Maďarskom
- 4. januára 2012 – Európska komisia (EK) vyzvala Maďarsko, aby urýchlene zabezpečilo uplatnenie rozhodnutia maďarského ústavného súdu v súvislosti s mediálnym zákonom. Európska únia by mala ukončiť hodnotenie maďarských zákonov a na zasadnutí prerokovať ďalšie kroky týkajúce sa Maďarska. Nemenovaný predstaviteľ EÚ avizoval, že v prípade nesúladu maďarských zákonov s normami Únie by sa mohlo začať konanie voči Maďarsku.
- 18. januára 2012 - Maďarský premiér Viktor Orbán na pôde Európskeho parlamentu (EP) vyhlásil, že hlavné problémy týkajúce sa demokratických práv v jeho krajine, na ktoré upozornila Európska únia, môžu byť ľahko vyriešené. Témou bola medzinárodná kritika najnovších legislatívnych úprav maďarskej ústavy, ktorá viedla k právnemu konaniu Bruselu voči Maďarsku. Išlo najmä o možné ohrozenie nezávislosti maďarskej centrálnej banky a súdnictva.
- 16. februára 2012 - Európsky parlament sa rozhodol vypracovať správu o tom, či Maďarsko rešpektuje základné hodnoty a normy EÚ. Podľa prijatého uznesenia europoslancov by mal EP následne rozhodnúť, či je potrebné aktivovať článok 7 Zmluvy o EÚ, ktorý je možné použiť v prípade jasného rizika vážneho porušenia spoločných hodnôt únie.
- 17. apríla 2013 - Štvrtá novela maďarskej ústavy a dodržiavanie základných ľudských práv boli hlavnou témou ostrej diskusie na pôde EP. Komisárka pre oblasť spravodlivosti Viviane Redingová opísala komunikáciu medzi Bruselom a Budapešťou, kde EK ako aktívna strážkyňa európskych zmlúv po dvoch právnych konaniach v roku 2012 začala uvažovať o ďalšom konaní, tentoraz kvôli novele maďarskej ústavy.
- 19. júna 2013 - Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) rozhodol, že nesprísni kroky voči Maďarsku. Uviedol to v rámci rozsiahlej a podrobnej správy kritizujúcej zhoršenie základných práv v Maďarsku.
- 21. mája 2015 - Európska ľudová strana (EĽS), najväčšia politická skupina v EP, dala ultimátum maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi v otázke trestu smrti. Európski ľudovci ho varovali, že ak jeho vláda pripraví návrh zákona o opätovnom zavedení hrdelného trestu, bude jeho strana Fidesz vylúčená z EĽS.
- 15. decembra 2015 – Európska únia by mala okamžite začať s monitorovaním hrozieb voči demokracii, právnemu štátu a základným právam v Maďarsku. Vyplynulo to z uznesenia, ktoré schválil EP. Skupina europoslancov maďarského vládnuceho bloku Fidesz-KDNP označila uznesenie za pomstu a otvorený útok kvôli odmietnutiu utečeneckých kvót.
- 26. apríla 2017 – Tvrdú kritiku si od europoslancov v Bruseli opäť vypočul maďarský premiér Viktor Orbán. Predmetom diskusie na pôde EP boli najmä témy Stredoeurópskej univerzity (CEU), ktorej činnosť skomplikovala sporná novela vysokoškolského zákona, a návrh, ktorým chce maďarská vláda zaviesť transparentnosť vo financovaní občianskych organizácií. V diskusii postoje Maďarska obhajoval predseda vlády Viktor Orbán. Viacero poslancov sa pýtalo, prečo EĽS ako najväčší subjekt v europarlamente ešte nevylúčila zo svojich radov Fidesz.
- 12. mája 2017 - Na plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu sa poslanci rozhodli prerokovať dva návrhy uznesení týkajúce sa situácie v Maďarsku. Návrhy vznikli po aprílovej diskusii, v ktorej poslanci EP kritizovali Maďarsko.
- 17. mája 2017 - Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré z dôvodu systematického ohrozovania právneho štátu navrhlo spustiť voči Maďarsku proces právneho konania podľa článku č. 7 Lisabonskej zmluvy. Jeho výsledkom môžu byť rôzne sankcie vrátane pozastavenia hlasovacieho práva v EÚ. Návrh uznesenia predloženého frakciou sociálnych demokratov a socialistov (SPE), Alianciou liberálov a demokratov za Európu (ALDE), zelenými a ľavicou podporila aj časť Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom je i Fidesz. Za nezáväznú rezolúciu hlasovalo 393 poslancov, proti ich bolo 221.
- 9. januára 2018 - Poslankyňa EP Judith Sargentiniová zodpovedná za prípravu správy o stave právneho štátu v Maďarsku, rokovala v Budapešti.
- 12. apríla 2018 - Politická frakcia Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA) v Európskom parlamente požiadala Radu EÚ, aby začala právne konanie proti Maďarsku podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Uviedla to poslankyňa tejto frakcie Judith Sargentiniová po predložení svojej správy, ktorá mala zhodnotiť, či Maďarsko porušuje alebo neporušuje hodnoty Európskej únie. Holandská europoslankyňa zdôraznila, že čas na vydávanie upozornení už uplynul.
- 25. júna 2018 - Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil veľkou väčšinou hlasov osobitnú správu o situácii v Maďarsku. Podľa prijatého dokumentu existuje jednoznačné nebezpečenstvo vážneho porušenia základných európskych hodnôt, preto je opodstatnené otvoriť voči Maďarsku konanie podľa článku č. 7 Zmluvy o EÚ pre vážne porušenie princípov právneho štátu.
