Istanbul 17. apríla (TASR) - Tureckí voliči sa mali vo včerajšom referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Podľa schválených nových pravidiel bude prezident nielen hlavou štátu, ale aj vlády, pričom funkcia premiéra zanikne. Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo.
Ako informovala agentúra Anadolu, z priebežných výsledkov referenda vyplýva, že zástancovia ústavných zmien zvíťazili v pomere 51,41 ku 48,59 percenta hlasov. Volebná účasť dosiahla 85,46 percent.

Zatiaľ čo turecký prezident Recep Tayyip Erdogan hovorí o víťazstve pre "celú krajinu", opozičné strany chcú výsledky napadnúť pre údajné manipulácie.

Opozícia sa sťažovala na volebné podvody, ako aj na rozhodnutie Najvyššej volebnej rady o uznaní hlasovacích lístkov, ktoré nemali oficiálnu pečiatku. Predseda Najvyššej volebnej rady Sadi Güven odmietol tvrdenia o podvodoch. K neopečiatkovaným lístkom povedal, že ich dali voličom omylom a nechceli ich potom diskriminovať.

Schválené zmeny vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.

Turecký prezident Erdogan poďakoval voličom, výsledok označil za historický

Turecký ľud prijal "historické rozhodnutie" tým, že vyjadril podporu ústavným zmenám, ktoré posilnia právomoci prezidenta. Novinárom a svojim prívržencom to včera v Istanbule povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Zároveň poďakoval všetkým voličom, ktorí v referende odovzdali svoj hlas.

"Zvíťazila celá krajina," povedal Erdogan a pripomenul, že odhlasované zmeny nevstúpia do platnosti okamžite, ale až po parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať v roku 2019.

Odporcom doposiaľ neoficiálnych výsledkov referenda Erdogan odkázal, aby sa ich bagatelizovať ani nepokúšali, lebo to "bude márne". Turecký prezident podľa agentúry AP uviedol, že na včerajšom referende sa zúčastnilo 86 percent oprávnených voličov, pričom za ústavné zmeny hlasovalo o 1,3 milióna ľudí viac než proti nim.



Erdogan svojim prívržencom zároveň povedal, že po včerajšom hlasovaní sa bude ako vôbec prvou otázkou zaoberať znovuzavedením trestu smrti v Turecku a je možné, že v tejto veci vyhlási referendum.

Na základe doposiaľ sčítaných takmer 99,5 percenta odovzdaných hlasov podporilo významné posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský 51,37 percenta oprávnených voličov. S uvedenými zmenami naopak nesúhlasí 48,63 percenta Turkov, čo vyplýva z výsledkov priebežne zverejňovaných agentúrou Anadolu na špeciálnej volebnej webstránke.

Výsledky referenda už čiastočne spochybnili dve turecké opozičné strany - Republikánska ľudová strana (CHP) a Ľudovodemokratická strana (HDP) -, ktoré žiadajú prepočítanie odovzdaných hlasov.

Líder opozície odmieta výsledky referenda o ústavných zmenách

Líder najsilnejšej opozičnej strany v Turecku neuzná víťazstvo zástancov ústavných zmien vo včerajšom referende. Predseda Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu vyhlásil pred novinármi v Ankare, že referendum "vynieslo na svetlo pravdu, a tou je, že najmenej 50 percent ľudí povedalo 'nie'".

Kiličdaroglu namieta voči postupu ústrednej volebnej komisie, ktorá oznámila, že bude považovať za platné aj hlasovacie lístky bez označenia príslušnými pečiatkami. "Nie je možné meniť pravidlá počas hry," povedal šéf CHP s tým, že rozhodnutie volebnej komisie "uvrhlo tieň na výsledky" referenda.

Foto: TASR/AP

Podľa predbežných oficiálnych výsledkov sa väčšina účastníkov referenda vyslovila za posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský. Víťazstvo zástancov ústavných zmien potvrdil predseda ústrednej volebnej komisie Sadi Güven.

Tureckí voliči sa mali vo včerajšom referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Tie vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.

Podpredseda CHP Erdal Aksünger avizoval, že jeho strana bude požadovať prepočítanie najmenej 37 percent hlasov odovzdaných v referende. Podobne chce postupovať aj prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana (HDP).

Merkelová: Referendum v Turecku ukázalo, ako hlboko je spoločnosť rozdelená

Nemecko vyzvalo tureckú vládu, aby sa zapojila do "úctivého politického dialógu so všetkými politickými a občianskymi silami v krajine". Podľa Berlína "tesný výsledok" nedeľňajšieho referenda o rozšírení právomocí prezidenta ukázal, "ako hlboko je turecká spoločnosť rozdelená". Informovala o tom dnes agentúra AP.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel v spoločnom vyhlásení uviedli, že vláda v Berlíne rešpektuje právo tureckého ľudu rozhodovať o svojej ústave. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan má teraz podľa nich "veľkú zodpovednosť" za ďalšie kroky krajiny.

Foto: TASR AP

Merkelová a Gabriel poukázali aj na minulotýždňovú správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), v ktorej vyjadrila pochybnosti o spravodlivých podmienkach hlasovania v referende.

Pozorovatelia OBSE konštatovali, že odporcovia prechodu k prezidentskému systému vlády sú vo volebnej kampani zastrašovaní, ich mítingy sú zakazované a zasahuje voči nim polícia.

"Kto vôbec si? Najprv si uvedom, kde sú tvoje hranice," vyhlásil Erdogan na adresu OBSE.

Merkelová a Gabriel ale zdôraznili, že Turecko ako člen OBSE a kandidát na vstup do Európskej únie musí vziať do úvahy obavy OBSE.

Európska komisia sa stavia k výsledkom tureckého referenda zdržanlivo

Európska komisia (EK) reagovala zdržanlivo na výsledky nedeľňajšieho referenda v Turecku, kde voliči tesnou väčšinou schválili ústavné zmeny posilňujúce právomoci prezidenta.

Foto: TASR/AP

Predseda EK Jean-Claude Juncker, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová a komisár EÚ pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn vyhlásili neskoro večer v Bruseli, že zatiaľ čakajú na vyhodnotenie referenda zo strany medzinárodných pozorovateľov, a to aj "vzhľadom na údajne nezrovnalosti". Zmeny v tureckej ústave, ktoré boli predmetom hlasovania, a "obzvlášť ich praktické presadzovanie" by mali byť podľa nich posudzované vo svetle záväzkov Turecka ako kandidáta na vstup do EÚ a člena Rady Európy (RE).

Foto: TASR/AP

Predstavitelia EÚ odkázali vláde v Ankare, aby pri realizovaní ústavných reforiem dbala na obavy a odporúčania RE a snažila sa dosiahnuť čo najväčšiu národnú jednotu. Experti RE na ústavné právo ešte v marci varovali, že navrhované zmeny v tureckej ústave, ktoré zavádzajú prezidentský politický systém, môžu viesť k nastoleniu autoritárskeho režimu.

Rada Európy vyzvala Turecko, aby po referende dodržiavalo zásady právneho štátu

Turecká vláda by mala po nedeľňajšom referende o zmenách v ústave dôkladne zvažovať svoje ďalšie kroky a zachovávať zásady právneho štátu. Generálny tajomník Rady Európy (RE) Thorbjörn Jagland to vyhlásil v súvislosti s výsledkami referenda v Turecku, kde voliči navrhované zmeny schválili tesnou väčšinou.

Foto: TASR/AP

"Vzhľadom na tesné výsledky by malo turecké vedenie dôkladne zvážiť, aké budú jeho ďalšie kroky," vyjadril sa Jagland. "Najdôležitejšie je zachovávať nezávislosť súdnictva, ako aj zásady právneho štátu, ako sú zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach," dodal s tým, že RE je pripravená Turecko "v tomto procese podporovať" ako svojho plnoprávneho člena.

Experti RE na ústavné právo ešte v marci varovali, že navrhované zmeny v tureckej ústave, ktoré zavádzajú prezidentský politický systém, môžu viesť k nastoleniu autoritárskeho režimu.

Belgický poslanec: Ihneď skončime s dvojitým občianstvom

Viac ako tri štvrtiny Turkov žijúcich v Belgicku hlasovali za zmenu ústavy a posilnenie prezidentských právomocí. Je to najviac z európskych štátov, v ktorých žije turecká menšina. Belgický poslanec Hendrik Bogaert na základe výsledkov referenda vyzval na zrušenie dvojakého občianstva.

Za posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu parlamentného systému na prezidentský v Belgicku hlasovalo viac ako 77 percent Turkov oprávnených voliť, informoval belgický denník Le Soir. Celkovo v Belgicku prišlo k urnám 81.000 Turkov, teda približne dve tretiny oprávnených voličov z tamojšej diaspóry.

Foto: TASR/AP

"Viac ako polovica Turkov hlasovala za autoritatívny systém. Ihneď skončime s dvojitým občianstvom," uviedol na sociálnej sieti belgický poslanec Hendrik Bogaert, ktorého vyjadrenie citoval belgická televízia a rozhlas RTBF.

Belgický štátny tajomník pre migráciu a azyl Théo Francken vyhlásil, že to len potvrdilo jeho rozhodnutie neudeliť víza imámom z Turecka, ktorí chceli pôsobiť v nelegálnych mešitách v Belgicku. V krajine sa nachádza stovka mešít pod kontrolou tureckých náboženských hnutí Diyanet a Milli Görüš, ktoré majú blízko k tureckej vládnucej Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Kriticky sa podľa RTBF na Twitteri vyjadril aj belgický poslanec Alain Destexhe: "77,8 percenta belgických Turkov hlasovalo za islamizmus a autoritatívne zriadenie, integrácia bola úspešná!"

Absolútne najvyššiu podporu ústavných zmien vyjadrili tureckí voliči v Libanone, kde ich podporilo 93,9 percenta voličov. Jednoznačne za zmeny v referende hlasovali aj tureckí voliči v Rakúsku (73,2), Holandsku (71), Francúzsku (65,2), Nemecku (63) a Dánsku (60,6), uviedol Le Soir.

Naopak, proti ústavným zmenám hlasovala väčšina Turkov v Španielsku (86,7 percenta) a Spojenom kráľovstve (79,1 percenta).

Podľa agentúry Anadolu hlasovalo za ústavné zmeny 59,2 percenta všetkých oprávnených voličov v zahraničí, priamo v Turecku to bolo iba 51,2 percenta. Na referende sa mohlo zúčastniť približne 58,2 milióna oprávnených voličov, z toho 2,9 milióna v zahraničí. Turci žijúci v iných štátoch mali možnosť hlasovať v predstihu do minulej nedele.

Kremeľ vyzval na rešpektovanie výsledkov referenda v Turecku

Rusko vyzvalo na rešpektovanie výsledkov referenda o ústavných zmenách v Turecku.

"Referendum je úplne suverénnou záležitosťou Tureckej republiky. Sme presvedčení, že každý by mal rešpektovať prejav vôle tureckého ľudu," uviedol dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra TASS.

Konstantin Kosačev, predseda zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, na Facebooku uviedol, že výsledok je podobne tesný ako v prípade plebiscitu o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Kosačev predpovedá, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bude teraz realizovať svoje ciele rovnako rozhodne a nezvratne ako britská premiérka Theresa Mayová a odvráti sa od EÚ.

Prokremeľské noviny Komsomolskaja pravda napísali, že v Turecku sú mnohí nespokojní s rozšírením Erdoganových právomocí a "títo ľudia sa budú zo všetkých síl snažiť zabrániť rusko-tureckému zblíženiu". Denník tým naráža na zostrelenie ruskej stíhačky tureckým letectvom nad Sýriou koncom roku 2015, na čo Moskva reagovala sankciami. Vlani v lete sa vzťahy oboch krajín podarilo urovnať.

Foto: TASR/AP

Rezort diplomacie berie na vedomie výsledky tureckého referenda

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR berie na vedomie výsledky referenda, ktoré sa uskutočnilo v nedeľu (16. 4.) v Turecku. "Veríme, že pri implementácii ústavných zmien sa budú predstavitelia Turecka snažiť dosiahnuť širokú národnú podporu." Pre TASR to uviedol hovorca rezortu diplomacie Peter Susko.

Podľa predbežných oficiálnych výsledkov sa väčšina účastníkov referenda vyslovila za posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský. Víťazstvo zástancov ústavných zmien potvrdil predseda ústrednej volebnej komisie Sadi Güven.

Tureckí voliči sa mali v referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Tie vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.