Bratislava 4. decembra (Teraz.sk) - Zostrelenie ruského stíhacieho bombardéra Suchoj Su-24M 24. novembra blízko sýrsko - tureckej hranice bolo samo osebe vážnym incidentom, ktorý ťažko poškodil rusko - turecké vzťahy. Viedol však k otvoreniu témy, ktorá je ešte vážnejšia - Ruská federácia a Turecko sa dostali do prudkého sporu o to, či tureckí priekupníci nakupujú alebo nenakupujú ropu od radikálnych islamistov.
Ruský prezident Vladimír Putin v pondelok uviedol, že Rusko má dôvody k podozreniu, že ich bojové lietadlo Su-24 bolo zostrelené, aby sa zaistili nelegálne dodávky ropy zo Sýrie do Turecka. Ochrana Turecka bola podľa neho iba zámienkou.
Archívna snímka. Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) si podáva ruku so svojím americkým partnerom Barackom Obamom počas ich stretnutia na klimatickom summite OSN (COP21) v Paríži 30. novembra 2015.Foto: TASR/AP
Podľa Putina finančná podpora teroristov v Sýrii pokračuje. „Nedávno sme získali dodatočné správy, ktoré potvrdzujú, že ropa z území kontrolovaných Islamským štátom je dovážaná na územie Turecka na priemyselnej báze,“ uviedol Putin.
„Máme všetky dôvody na podozrenie, že rozhodnutie zostreliť naše lietadlo bolo motivované zámerom zaistiť tieto cesty dovozu ropy do prístavov, kde je naložená na tankery,“ citovala prezidenta ruská spravodajská agentúra TASS.
Informácie o tom, že Turecko nakupuje ropu od teroristickej organizácie, ktorá samu seba nazýva Islamský štát, sú rozhodujúce pri boji proti terorizmu a nie pri hľadaní pochybení tureckého vedenia. Uviedol to hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku, či Moskva verejne predloží dôkaz k vyhláseniu o tom, že Ankara nakupuje ropu od Islamského štátu.
Ešte predtým turecký prezident Recep Tayyip Erdogan povedal, že pokiaľ budú k tomuto tvrdeniu predložené dôkazy, je pripravený odstúpiť zo svoje funkcie.
Vyjadrenia Ruska a Turecka na zostrelenie sa líšia
Turecko nevyužilo podľa hovorcu Peskova existujúce vojenské kanály s Ruskom, aby zabránilo incidentu.
Prezidentov hovorca sa vyjadril aj k návrhu tureckého premiéra Ahmeta Davutoglua k otvoreniu vojenských komunikačných kanálov s Moskvou. „Vojenské kanály medzi oboma štátmi existovali a boli zamerané k zabráneniu takej tragédie, aká sa stala,“ povedal Peskov.
Dodal, že tieto kanály nefungovali a nebolo to spôsobené chybou ruskej strany. Udialo sa to podľa neho „úmyselne alebo neúmyselne.“
Ruské vojsko nateraz prerušilo svoje kontakty s Tureckom
Stíhačka F-16 slúžiaca tureckému letectvu zostrelila ruský bombardér Suchoj Su-24M 24. novembra. Ankara uviedla, že ruské lietadlo narušilo vzdušný priestor Turecka na jeho hraniciach so Sýriou.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu ale uviedol, že ruské bojové lietadlo zostalo výlučne na sýrskom území a „nebolo žiadne narušenie tureckého vzdušného priestoru.“
Prezident Putin varoval, že útok na bombardér bude mať „vážne následky“ na rusko-turecké vzťahy.
Podľa neho útok na ruské bojové lietadlo, ktoré sa zúčastňovalo na operácii proti teroristom v Sýrii a nepredstavovalo hrozbu pre Turecko je „ ranou do chrbta Ruska.“
Posádka zostreleného lietadla sa stihla katapultovať, ale jedného z pilotov bol zabili streľbou zo zeme. Druhého pilota sa podarilo zachrániť a evakuovať na ruskú leteckú základňu.
Na záchrannej operácii sa zúčastnili helikoptéry typu Mi-8. Jedna z helikoptér sa dostala pod paľbu, musela núdzovo pristáť a jeden vojak zahynul. Zvyšná posádka bola evakuovaná na bezpečné miesto. Poškodenú helikoptéru následne zničila paľba z mínometov na území kontrolovanom militantmi.
Zachránený druhý pilot pre ruskú televíznu stanicu Rossiya-1 vylúčil, že by lietadlo narušilo turecký vzdušný priestor. Podľa neho letelo vo výške 6000 metrov a počasie bolo jasné.
„Celý let misie bol pod mojou osobnou plnou kontrolou až do explózie rakety“ uviedol. „Nebola tu ani najmenšia hrozba dostať sa do Turecka,“ dodal druhý pilot navigátor.
Podľa neho neprišlo ani k varovaniam zo strany Turecka. „V skutočnosti neboli žiadne varovania buď cez rádiovú komunikáciu alebo opticky. Neboli žiadne kontakty. Preto sme leteli bojovým kurzom ako normálne.“
Pilot navigátor uviedol, že raketa narazila do chvostu lietadla tak nečakane, že piloti ju nevideli a nemali čas na úhybný manéver.
Turecké tvrdenie, podľa ktorého ruské lietadlo na krátky čas narušilo turecký vzdušný priestor, však potvrdili na základe satelitných pozorovaní aj americkí experti.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom 30. novembra uviedol: „Žiadna krajina od nás nemôže pýtať ospravedlnenie, pretože sme si robili svoju prácu. Naša akcia bola obrannou akciou.“
„Naša armáda si robila svoju prácu na ochranu našich hraníc,“ povedal Davutoglu a zdôraznil, že sa udalosť odohrala na hranici Turecka a Sýrie.
Turecký premiér povedal aj to, že pravidlá Turecka pre (vojenské, pozn. redakcie) angažovanie sa boli ruskej strane vysvetlené trikrát pred zostrelením lietadla, konkrétne v Ankare, v Antalyi a v Moskve. Akcia bola preto podľa neho aj otázkou dôstojnosti.
Turecký prezident Erdogan rovnako nedávno uviedol, že „lietadlo bolo zostrelené v rámci pravidiel angažovania sa ohlásených predtým.“
„Národnosť lietadla bola v čase incidentu neznáma. Nemôže žiadny dôvod na zameriavať sa na Rusko, s ktorým máme silné vzťahy,“ povedal Erdogan na stretnutí v Ankare a dodal, že je jedna vec nesúhlasiť s Ruskom v názoroch na sýrsku politiku a druhá aktivovať pravidlá angažovania sa.
Na archívnej snímke zľava ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, splnomocnenec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura a americký minister zahraničných vecí John Kerry počas tlačovej konferencie po skončení medzinárodných rozhovorov o urovnaní štyri a pol roka trvajúceho sýrskeho konfliktu vo Viedni 30. októbra 2015.Foto: TASR/AP
Podľa Asada išlo o zámer zo strany Turecka
Sýrsky prezident Bašár Asad v exkluzívnom rozhovore pre Českú televíziu povedal, že Turecko zostrelilo ruské lietadlo kvôli nespokojnosti tureckého prezidenta Erdogana s vývojom v Sýrii a so zapojením Ruska ako spojenca prezidenta Asada. Práve povstanie proti Asadovi odštartovalo v Sýrii konflikt, ktorého výsledkom je do dnešného dňa okolo 250.000 ľudských obetí a milióny ľudí bez domova.
Turecko je podľa Asada nespokojné, že situácia na bojisku v Sýrii sa obracia v prospech vlády.
„Myslím si, že to (letecký incident, pozn. redakcie) ukázalo skutočné zámery Erdogana, ako stratil svoje nervy iba preto, že ruská intervencia zmenila rovnováhu v zemi,“ povedal v rozhovore prezident Asad. Turecko, podobne ako západné štáty, presadzuje tézu, podľa ktorej Asad nemôže byť súčasťou riešenia konfliktu v Sýrii a bude musieť z funkcie odísť. Opačný názor má práve Rusko.
Archívna snímka. Sýrsky prezident Bašár Asad (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin si podávajú ruky počas stretnutia v Moskve 20. októbra 2015.Foto: TASR/AP
„Vojna proti terorizmu pokračuje. Ruská podpora alebo účasť bude silnieť. Každopádne je silnejšia. V tomto ohľade nie je žiadna cesta späť,“ uviedol sýrsky prezident.
Rusko ako hlavný medzinárodný spojenec Asada dlhodobejšie bombarduje pozície povstalcov v západnej Sýrii blízko miesta pádu svojho lietadla, vrátane oblastí pod kontrolou turkménskych rebelov podporovaných Ankarou.
Turkméni predstavujú etnickú tureckú menšinu, ktorá žije v oblastiach Sýrie, Iraku a Iránu a jej hlavným nepriateľom sú sýrska vládna armáda a militantná skupina Islamský štát.
