Ankara 11. októbra (TASR) - Tureckí vyšetrovatelia dnes pracujú na identifikácii páchateľov a obetí sobotňajších bombových útokov, pri ktorých bolo v hlavnom meste Ankara zabitých najmenej 95 ľudí. Turci smútia nad najkrvavejším útokom tohto druhu na tureckom území.
Premiér Ahmet Davutoglu oznámil v sobotu trojdňový štátny smútok.
Dvaja podozriví samovražední bomboví atentátnici zaútočili na zhromaždenie prokurdských a odborárskych aktivistov neďaleko hlavnej železničnej stanice v Ankare, a to tri týždne pred parlamentnými voľbami. V krajine to ešte prehĺbilo obavy, keďže už zažíva konflikt medzi štátnymi silami a kurdskými militantmi na juhovýchode, uviedla tlačová agentúra Reuters.
"Smútime za mierom," napísal na titulnej stránke sekularistický denník Cumhuriyet v prvý deň trojdňového štátneho smútku. Ďalšie denníky vyjadrovali hnev nad útokom.
"Spodina zaútočila na Ankaru," hlásal titulok novín Habertürk. "Cieľom je rozdeliť národ," uviedol provládny denník Star.
Jeden z bombových útočníkov bol identifikovaný ako muž vo veku 25-30 rokov, a to po analýze tiel na mieste činu a po odobratí odtlačkov prstov, informovali provládne noviny Yeni Safak.
K dvojitému útoku v Ankare sa zatiaľ nikto neprihlásil. Turecko, člen NATO, už trápia boje v Sýrii, ktoré občas zasahujú aj turecké územie, a za posledný týždeň zaznamenalo preniknutie ruských stíhačiek do tureckého vzdušného priestoru.
Premiér Davutoglu vyhlásil, že bombové útoky mohli spáchať krajne ľavicoví alebo kurdskí militanti či Islamský štát (IS).
Na snímke policajti stoja pred telami obetí, ktoré sú zakryté vlajkami a transparentmi na mieste výbuchu bomby 10. októbra 2015 v Ankare.Foto: TASR/AP
Vyšetrovatelia identifikujú páchateľov
Premiérov úrad v noci nadnes oznámil mená 52 obetí a dodal, že pitvy pokračujú. V nemocniciach stále liečia 246 ranených, z nich 48 sa nachádza na jednotke intenzívnej starostlivosti.
"Vykonáva sa práca zameraná na identifikovanie tých, čo stoja za útokmi, aby sme ich mohli postaviť pred spravodlivosť," uviedol Davutoglov úrad vo vyhlásení.
Príbuzní a priatelia ranených obetí netrpezlivo čakali dnes ráno pred nemocnicami, kde ich liečia.
Dva výbuchy nastali v sobotu dopoludnia len niekoľko sekúnd po sebe, keď sa dav zhromažďoval na pochod za mier a na protest proti stovkám zabitých počas konfliktu, ktorý sa nedávno obnovil medzi bezpečnostnými silami a Stranou kurdských pracujúcich (PKK) na prevažne kurdskom juhovýchode krajiny. Na pochode mieru sa zúčastňovali aktivisti z tureckej opozičnej prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP), ľavičiari, odborárske organizácie a ďalšie občianskej združenia.
Niekoľko hodín po bombových útokoch PKK prikázala svojim bojovníkom, aby zastavili bojové operácie v Turecku okrem prípadov, keď na nich zaútočia. PKK uviedla, že nebude podnikať akcie, ktoré by mohli prekaziť "spravodlivé a čestné parlamentné voľby" naplánované na 1. novembra.
Termín volieb sa nemení
Turecko uskutoční parlamentné voľby 1. novembra, ako bolo plánované, aj napriek sobotňajším bombovým útokom proti mierovému zhromaždeniu prokurdských a odborárskych aktivistov v hlavnom meste Ankara. Zahynulo pri nich najmenej 95 ľudí. Tlačovej agentúre Reuters poskytol informácie vysokopostavený vládny predstaviteľ.
"O odklade volieb ako dôsledku útoku sa vôbec neuvažuje, ani ako o možnosti. Voľby sa budú konať 1. novembra, podľa plánu," povedal predstaviteľ.
Sobotňajší útok bol najhorší tohto druhu na tureckej pôde a v nemocniciach sa stále lieči 246 zranených.
"Keďže riziko stúpa, bude sa na predvolebných zhromaždeniach posilňovať bezpečnosť, ktorá je už aj teraz posilnená. Voľby sa budú konať za bezpečnostných opatrení," doplnil turecký predstaviteľ.
Armáda útočila na tábory PKK
Turecká armáda dnes oznámila, že podnikla nálety na ciele Strany kurdských pracujúcich (PKK) na juhovýchode krajiny a na severe Iraku, deň po tom, čo táto militantná skupina nariadila svojim bojovníkom, aby zastavili povstalecké operácie v Turecku. Nariadenie PKK nasledovalo po sobotňajších útokoch na zhromaždenie za mier v Ankare.
Armáda dnes pri náletoch zničila úkryty PKK a jej pozície zabezpečené zbraňami v oblastiach Metina a Zap na severe Iraku; pri sobotňajších náletoch v oblasti Lice na juhovýchode Turecka bolo zabitých 14 militantov PKK, uvádzalo sa vo vyhlásení armády.
- Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odsúdil vyjadrenia fínskehoprezidenta Alexandra Stubba. Ten v rozhovore označil Slovensko a Maďarsko za „trocha problematické“ krajiny vnútri EÚ.
- Nočný požiar osobného automobilu a fasády rodinného domu v Galante spôsobil škodu 180.000 eur. Príčina vzniku požiaru je v štádiu vyšetrovania. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trnave o tom informovalo na sociálnej sieti.
- Prievidzskí policajti obvinili 36-ročného muža z prečinu ohrozenia podvplyvom návykovej látky, ktorý spôsobil v Bojniciach dopravnú nehodu. TASR o tom v pondelok informovala trenčianska krajská policajná hovorkyňa Petra Klenková.
- Prešovský samosprávny kraj (PSK) a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v pondelok podpísali memorandum o spolupráci.
- Na farme v maďarskom Levéli, ktorá je druhým ohniskom nákazy ochorenia slintačky a krívačky (SLAK) u maďarských susedov, sa pohyboval slovenský veterinár. Upozornila na to v pondelok opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).
- Čerpanie európskych prostriedkov pre miestne akčné skupiny (MAS) sa zrýchľuje. Uviedol to v pondelok na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) za účasti predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
- Budúca nemecká vláda sľubuje vyvinúť tlak na Európsku úniu, aby zakročila proti problematickým členským krajinám, pričom nepriamo odkazuje na Maďarsko a premiéra Orbána. Píšu o tom v pondelok viaceré maďarské médiá s odvolaním sa na správu týždenníka Politico
- Druhého apríla by mal zaviesť prezident Spojených štátov Donald Trump clá na dovoz všetkých tovarov a služieb z celého sveta. Clá sa najviac dotknú na Slovensku automobilového priemyslu, povedal to v pondelok premiér Robert Fico po mimoriadnom rokovaní vlády.
