Minsk 12. februára (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin dnes oznámil, že účastníci rokovaní tzv. normandskej štvorky v Minsku sa dohodli na zastavení paľby na východe Ukrajiny. Prímerie začne platiť 15. februára od 00.00 h miestneho času. Informovali o tom ruské a svetové tlačové agentúry. "Putin oznámil, že od polnoci 15. februára bude zastavená paľba a stiahnutá ťažká technika. Zároveň vyzval Ukrajinu na ústavnú reformu, ktorá bude rešpektovať potreby ruskej menšiny na Ukrajine," informovala ČT24. Poslanec TOP 09 Marek Ženíšek pre televíziu dodal, že samotný termín prímeria, teda až od nedele 15. februára, naznačuje, že nebude jednoduché zariadiť to tak, aby prímerie rešpektovali všetky sily zapojené v konflikte.

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Bola ďalej dosiahnutá dohoda o stiahnutí ťažkého delostrelectva a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov, ako aj o opatreniach, ktoré budú smerovať k trvalému politickému urovnaniu situácie.

Ťažké zbrane sa podľa Putina stiahnu z línie, na ktorej sú v súčasnosti ukrajinské vládne sily, ako aj línie určenej pre separatistov, ktorá bola dohodnutá vlani na jeseň a je zakotvená v mierových protokoloch z Minska.

K odsunu ťažkých zbraní by podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka malo dôjsť do 14 dní.

Ruský prezident tiež informoval, že sa s Porošenkom dohodli, že situáciu v meste Debaľceve vyhodnotia vojenskí experti.

Lídri krajín tzv. normandskej štvorky potvrdili, že rešpektujú územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny a dohodli sa na pravidelných stretnutiach, na ktorých by zhodnocovali plnenie minských dohôd.

Závery schôdzky v Minsku potvrdil na tlačovej konferencii aj francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý bol spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou iniciátorom najnovšieho pokusu o zastavenie bojov na východe Ukrajiny.

Hollande upozornil, že v súvislosti s riešením ukrajinskej krízy treba urobiť ešte veľa práce, ale zdôraznil, že dohoda z Minska poskytuje reálnu šancu na zlepšenie tamojšej situácie.



Budú meškať

Francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová zrejme nestihnú začiatok vrcholného summitu EÚ v Bruseli, kde prílety šéfov štátov a vlád očakávajú medzi 11.00 h a 13.00 h. Konflikt na Ukrajine je jednou z hlavných tém summitu.

Merkelová s Hollandom sa v bieloruskom Minsku od stredy večera zúčastňujú na schôdzke v tzv. normandskom formáte, v rámci ktorej chcú s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom dospieť k dohode o ukončení krviprelievania na východe Ukrajiny, kde od vlaňajšej jari prišlo o život vyše 5000 ľudí.

Podľa ruských zdrojov sa v Minsku pracuje na záverečnom dokumente, ktorý vzíde z rokovacieho maratónu trvajúceho už vyše 16 hodín.

Ruské zdroje uviedli, že ak záverečný dokument z Minska odsúhlasia a podpíšu všetky strany, bude to veľký úspech. Neúspech schôdzky v Minsku môže viesť k uvaleniu nových ekonomických sankcií na Rusko.

Proruskí separatisti žiadajú odsun ukrajinských vojakov z Debaľceve

Zástupcovia samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny, ktorí zatiaľ odmietajú podpísať návrh dokumentu o urovnaní krízy v Donbase, trvajú na stiahnutí jednotiek ukrajinskej armády z mesta Debaľceve, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje blízke rokovaniam.



Debaľceve je mesto regionálneho významu v Doneckej oblasti, ale je jedným z najdôležitejších železničných uzlov na Ukrajine - zbiehajú sa tam totiž trate z Charkova, Mariupola, Rostova na Done, Taganrogu a Moskvy. Kvôli bojom v Donbase je teraz železničné spojenie medzi samozvanou Doneckou ľudovou republikou (DĽR) a zvyškom Ukrajiny prerušené.

Od júla minulého roku Debaľceve a priľahlú oblasť kontrolujú vládne sily, pričom momentálne je tam od 7000 do 10.000 vojakov. Agentúra RIA Novosti uviedla, že vládne sily chcú zrejme využiť debaľcevský koridor na výpady do vnútrozemia oboch samozvaných republík - Doneckej a Luhanskej. Proruskí separatisti majú zase asi v úmysle obkľúčiť vládne sily.

Agentúra Reuters medzičasom informovala, že francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius kvôli rokovaciemu maratónu v Minsku zrušil na dnes naplánovanú schôdzku v Londýne.

Foto: TASR/AP

Ukrajinská delegácia na minských rokovaniach o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny nesúhlasí s ruským návrhom ohľadom vytýčenia demarkačnej línie v oblasti Donbasu a návrhom štatútu oboch proruských subjektov, ktoré tam vlani na jar vznikli - Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). Informovala o tom agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zdroje z rokovaní.

Po diskusii v skupinách sa opäť rokuje v obvyklom formáte, ale k šéfom štátov a vlád normandskej štvorky - nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi, ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi a jeho ruskému kolegovi Vladimirovi Putinovi - sa pripojila aj predstaviteľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu Heidi Tagliaviniová, ktorá bola doteraz účastníčkou rokovaní kontaktnej skupiny. Pridali sa k nim aj ministri zahraničných vecí Nemecka, Ruska a Ukrajiny Frank-Walter Steinmeier, Sergej Lavrov a Pavlo Klimkin.

Foto: TASR/AP

Separatisti dohodu odmietajú

Zástupcovia samozvaných republík na východe Ukrajiny na rokovaní kontaktnej skupiny pre urovnanie konfliktu dnes dopoludnia odmietli podpísať predložený dokument, ktorý je výsledkom rozhovorov v rámci tzv. normandského formátu, informovala agentúra TASS.

Na rokovanie kontaktnej skupiny dnes do Minska pricestovali aj lídri oboch samozvaných republík - Alexandr Zacharčenko z Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Igor Plotnickij z Luhanskej ľudovej republiky (LĽR).

Tieto medzinárodne neuznané subjekty doteraz na rokovaniach kontaktnej skupiny zastupovali Denis Pušilin a Vladislav Dejnego. Rokovania kontaktnej skupiny sa konajú paralelne so schôdzkou v tzv. normandskom formáte.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin dnes ráno - krátko po správach o skončení 14 hodín trvajúceho rokovacieho maratónu normandskej štvorky - informoval, že diskusie pokračujú "vo všetkých možných formátoch".

Tlačové agentúry dnes ráno priniesli viacero vyhlásení účastníkov rokovaní v normandskom formáte, z ktorých vyplýva, že ich vývoj nevnímajú rovnako: Porošenko dnes ráno pri odchode z rokovacej sály uviedol, že pozícia Ruska na rokovaniach a niektoré jeho požiadavky boli neprijateľné. Pred novinármi sa podľa agentúry TASS vyjadril, že zatiaľ nemá "žiadne dobré správy". Pripustil však, že "je ešte nádej".



Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zase v noci nadnes pred novinármi deklaroval, že "rokovania sa vyvíjajú lepšie než super".

Poradca ruského prezidenta Vladislav Surkov sa pred novinármi odmietol vyjadriť k priebehu diskusií, odkázal im, aby vydržali do konca rokovaní.

Zdroj blízky rokovaniam podľa agentúry TASS uviedol, že záverečný dokument bude mať okolo desať bodov a mal by obsahovať dohodu o prímerí, odsune vojsk a vytvorení bezpečnej zóny. Po podpísaní dokumentu účastníkmi schôdzky v tzv. normandskom formáte sa s ním oboznámia účastníci paralelne prebiehajúceho rokovania kontaktnej skupiny.

Agentúra Ukrinform s odvolaním sa na zdroj blízky rokovaniam uviedla, že lídrom normandskej štvorky sa na podpis pripravujú dva dokumenty.

Foto: TASR/AP

Dohodnutí zatiaľ na 80 percent

Lídri Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka dosiahli v noci nadnes v bieloruskej metropole Minsk dohodu v niekoľkých oblastiach. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na agentúru RIA Novosti.

Očakáva sa, že dohoda bude zahŕňať stiahnutie ťažkých zbraní, vytvorenie demilitarizovanej zóny a budúceho štatútu Donbasu. Účastníci rokovaní sa podľa RIA Novosti dohodli na 80 percent.



Predchádzajúcu dohodu z vlaňajšieho septembra podpísali taktiež v Minsku. Dokument požadoval stiahnutie ťažkých zbraní, vytvorenie samosprávy východoukrajinských oblastí a nárazníkovej zóny pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc.

Dohodu však znepriatelené strany začali krátko nato porušovať a pokračovali v násilnostiach. Nový plán však ráta s omnoho širšou demilitarizovanou zónou, ktorá má byť vytvorená pozdĺž súčasnej frontovej línie.

Rusko opakovanie odmieta obvinenia, že posiela svoje zbrane a vojakov na juhovýchod Ukrajiny. Západní lídri však trvajú na tom, že Moskva stojí za podporou násilia a separatistických snáh o prevzatie kontroly nad Donbasom.

Ukrajinská kríza si podľa OSN vyžiadala vyše 5000 mŕtvych a donútila 1,5 milióna ľudí opustiť svoje domovy.