Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 20. január 2025Meniny má Dalibor
< sekcia Zahraničie

Ukrajina sa chystá spustiť svoju prvú solárnu elektráreň v Černobyle

Na archívnej snímke je námestie v centre opusteného meste Pripiať, ktoré sa nachádza 3 kilometre od jadrovej elektrárne v Černobyle. Foto: TASR/AP

Solárna elektráreň za 1 milión eur bude schopná pokryť potreby stredne veľkej dediny alebo približne 2000 bytov.

Kyjev 13. januára (TASR) - Na mieste ukrajinskej nukleárnej katastrofy v Černobyle je opäť rušno. Robotníci v oranžových vestách tu rozmiestňujú stovky solárnych panelov. Ukrajina sa totiž pripravuje na spustenie prevádzky svojej prvej solárnej elektrárne, ktorá prinesie oživenie na opustené územie.

Nová elektráreň s kapacitou 1 megawatt sa nachádza len 100 metrov od "sarkofágu", obrovskej kupoly, ktorá zakrýva zvyšky jadrového reaktora. Jeho havária v roku 1986 bola najhoršou nukleárnou katastrofou na svete.

Solárna elektráreň za 1 milión eur bude schopná pokryť potreby stredne veľkej dediny alebo približne 2000 bytov, uviedol Jevgenij Varjagin, šéf ukrajinsko-nemeckej spoločnosti Solar Chernobyl, spoločného podniku ukrajinskej firmy Rodina Energy Group a nemeckej Enerparc AG.

Celkovo bude na ploche 1,6 hektára, čo je veľkosť zhruba dvoch futbalových ihrísk, nainštalovaných približne 3800 fotovoltaických panelov. Návratnosť investície sa odhaduje na sedem rokov. Výrobná kapacita solárnej elektrárne sa pritom môže časom zvýšiť aj na 100-násobok.

Množstvo slnečného svitu v Černobyle je rovnaké ako na juhu Nemecka, vyhlásil Varjagin.

Ukrajina, ktorá v predchádzajúcich dvoch rokoch prestala nakupovať zemný plyn z Ruska, sa snaží využiť potenciál neobývateľnej zóny okolo poškodenej elektrárne. Tá je totiž v dôsledku radiácie stále nebezpečná, nie je tam možné nič pestovať.

Štvrtý reaktor černobyľskej elektrárne explodoval 26. apríla 1986 a rádioaktívny spad kontaminoval až tri štvrtiny Európy. Podľa odhadov zasiahol najviac Rusko, Ukrajinu a Bielorusko.

Sovietske úrady po katastrofe evakuovali z oblasti státisíce ľudí a rozsiahle územie s rozlohou viac ako 2000 štvorcových kilometrov zostalo opustené.

Zvyšné reaktory pokračovali v prevádzke až do odstavenia posledného z nich v roku 2000, čím sa ukončila priemyselná činnosť v tejto oblasti.

Ľudia sa tam nemôžu vrátiť. Podľa ukrajinských úradov v zamorenej zóne nebude možné žiť "viac ako 24.000 rokov", ale opustené územie je možné "rozumne využiť".

"Toto územie samozrejme nemožno použiť na poľnohospodárstvo, ale je vhodné pre novátorské a vedecké projekty," povedal v roku 2016 Ostap Semerak, ukrajinský minister životného prostredia a jeden z propagátorov umiestnenia solárnych projektov v Černobyle.

Inštalácia novej obrovskej kopuly nad zrúcaninami poškodeného reaktora pred viac ako rokom umožnila realizáciu solárneho projektu. Radiácia v blízkosti elektrárne vďaka tomu klesla len na jednu desatinu predchádzajúcich úrovní, uvádza sa v oficiálnych údajoch.

Napriek tomu sú stále potrebné preventívne opatrenia. Solárne panely sa upevňujú na základňu z betónových blokov, nie na zem.

Pôda zostáva kontaminovaná, vysvetľuje Varjagin. "Nemôžeme tu vŕtať ani kopať," dodal.

Konzorcium vlani dokončilo výstavbu 4,2 megawattovej solárnej elektrárne v susednom Bielorusku, v zóne neďaleko od Černobyľa, v ktorej tiež namerali neprípustnú úroveň radiácie.

Ukrajina ponúkla investorom takmer 2500 hektárov na potenciálnu výstavbu solárnych panelov v Černobyle.

Kyjev tvrdí, že dostal približne 60 návrhov od zahraničných spoločností, vrátane americkej, čínskej, dánskej a francúzskej, ktoré zvažujú účasť na budúcej výstavbe solárnych zariadení v oblasti.

Investorov láka cena, ktorú Ukrajina stanovila na slnečnú elektrickú energiu, je totiž v priemere o 50 % vyššia ako v Európe. Aj lacná pôda a blízkosť rozvodných sietí robia Černobyľ atraktívnym. Na druhej strane, obavy o bezpečnosť a notoricky známa byrokracia a korupcia na Ukrajine západných investorov odrádzajú a zatiaľ sa tam veľmi nehrnú.

- Donald Trump zložil slávnostnú prísahu a stal sa 47. prezidentom USA. Tesne pred ním zložil slávnostnú prísahu JD Vance a stal sa viceprezidentom USA.

- Život príslušníka izraelskej armády si vyžiadal výbuch nálože nastraženej pri ceste v meste Tammún na severe Západného brehu Jordánu.

- Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan otvára možnosti pre Slovensko na dodávky ruského plynu prostredníctvom plynovodu Turkstream s tým, že by sa o téme mohlo rokovať aj s ruskými partnermi. Vyhlásil to slovenský premiér Robert Fico.

- Rusko začalo vyšetrovanie po zverejnení videozáznamu na sociálnych sieťach, na ktorom je vidieť, ako vojenský policajt obuškom surovo bije zrejme zranených profesionálnych vojakov, ktorý sa mali vrátiť do bojov na Ukrajinu.

- Českého stavebného robotníka, ktorý v júli 2024 v priebehu jedného týždňa vo viedenskom hoteli brutálne zavraždil dvoch svojich kolegov zo Slovenska, poslal rakúsky súd do zabezpečovacej detencie.

- Americký prezident Joe Biden a jeho manželka Jill privítali v Bielom dome novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa s manželkou Melaniou a dali si spolu čaj.

- Česko a Vietnam povýšili vzájomné vzťahy na strategické partnerstvo, od ktorého očakávajú posilnenie obchodných vzťahov či užšiu spoluprácu vo vede a výskume.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na sociálnej sieti Facebook zverejnil videozáznam ďalšej časti výsluchu údajného severokórejského vojaka, ktorého ukrajinskí vojaci zajali počas bojov v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruskej federácie.

- Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pred inauguráciou amerického prezidenta Donalda Trumpa zagratuloval staronovému prezidentovi a vyhlásil, že je otvorený dialógu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

- V žiarskej nemocnici patriacej do skupiny Agel opätovne spustili odbery krvi. Konajú sa každý štvrtok a sú otvorené pre všetkých darcov, ktorí chcú pomôcť zachraňovať životy.

- Mnohé základné a stredné školy v Srbsku začali v pondelok druhý polrok školského roka zastavením vyučovania na znak solidarity s protestmi univerzitných študentov a blokádami fakúlt, ktoré trvajú od novembra - od tragédie na železničnej stanici v Novom Sade.

- Európske krajiny by sa podľa českého premiéra Petra Fialu nemali až tak sústrediť na to, čo počas svojho druhého mandátu urobí budúci americký prezident Donald Trump, ale mali by skôr premýšľať nad tým, čo urobí Európa, aby bola silnejšia a konkurencieschopnejšia.

- Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) vyzýva vládu, aby v súvislosti s nástupom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov amerických (USA) jasne zadefinovala slovenské záujmy voči USA.

- Revidovaný kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete bude zaradený do rámca Nariadenia Európskej únie o digitálnych službách (DSA).

- Novovymenovaný francúzsky premiér Francois Bayrou v pondelok varoval Francúzsko aj Európu pred politikou nového amerického prezidenta Donalda Trumpa a vyzval ich na prijatie protiopatrení.

- Predsedu vlády SR Roberta Fica prijal počas jeho oficiálnej návštevy prezident Tureckej republiky Recep Tayyip Erdogan. V prezidentskom paláci v Ankare majú spoločné rokovanie za účasti delegácie ministrov.

- Prezident SR Peter Pellegrini poďakoval záchranným zložkám za nasadenie, obetavosť a zodpovednosť pri ich práci počas minulého roka.

- Lewis Hamilton v pondelok prvýkrát zavítal do sídla svojho nového tímu Ferrari. Sedemnásobný majster sveta oznámil prestup z Mercedesu do stajne z Maranella pred rokom a v nadchádzajúcej sezóne bude jazdiť v červenom monoposte spoločne s Monačanom Charlesom Leclercom.

- Európsky parlament (EP) bude na tohtotýždňovej plenárnej schôdzi v Štrasburgu testovať nový formát rokovaní, ktorý ma zaplniť rokovaciu sálu počas debát.

- Slovenská lyžiarka Petra Vlhová nebude štartovať na februárových MS v rakúskom Saalbachu. Informovali o tom predstavitelia jej Niké Ski Teamu. Olympijská šampiónka v slalome utrpela pred rokom na podujatí SP v Jasnej zranenie kolena a musela sa podrobiť operácii.