Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí to uviedol dnes v Moskve.
Autor TASR
Moskva 11. marca (TASR) - Rusko má právo rozmiestniť jadrové zbrane na čiernomorskom Krymskom polostrove, ktorý sa pred rokom po jeho anektovaní od Ukrajiny stal subjektom Ruskej federácie. Uviedol to dnes v Moskve predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí Michail Uľjanov, ktorý však súčasne poznamenal, že Rusko nemá také plány.
Uľjanov podľa agentúry Interfax vyhlásil, že nevie, či sa na Krymskom polostrove momentálne jadrové zbrane nachádzajú. Nemá ani poznatky o tom, že by existovali plány na rozmiestnenie jadrových zbraní v tejto oblasti, ale podľa jeho názoru to "Rusko v princípe môže urobiť".
"Krym je časťou Ruska, rozmiestnenie jadrových zbraní tam je v princípe možné," uviedol Uľjanov, ktorý v rezorte zahraničných vecí vedie odbor pre otázky súvisiace s nešírením a kontrolou zbraní.
Vlaňajšia anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Od prelomu vlaňajšieho februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Uľjanov podľa agentúry Interfax vyhlásil, že nevie, či sa na Krymskom polostrove momentálne jadrové zbrane nachádzajú. Nemá ani poznatky o tom, že by existovali plány na rozmiestnenie jadrových zbraní v tejto oblasti, ale podľa jeho názoru to "Rusko v princípe môže urobiť".
"Krym je časťou Ruska, rozmiestnenie jadrových zbraní tam je v princípe možné," uviedol Uľjanov, ktorý v rezorte zahraničných vecí vedie odbor pre otázky súvisiace s nešírením a kontrolou zbraní.
Vlaňajšia anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Od prelomu vlaňajšieho februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
