Celoštátne zjazdy strán sa uskutočnia v júli a samotná voľba nového prezidenta 8. novembra.
Autor TASR
Des Moines 1. februára (TASR) - Kandidáti súboja o prezidentské kreslo v USA strávili uplynulý víkend cestovaním po štáte Iowa, kde sa dnes uskutoční hlasovanie delegátov jednotlivých strán o nominantoch na šéfa Oválnej pracovne.
Celoštátne zjazdy strán sa uskutočnia v júli a samotná voľba nového prezidenta 8. novembra.
TASR prináša systém volieb prezidenta USA:
Američania si prezidenta a zároveň aj viceprezidenta volia nepriamo na štvorročné obdobie zložitým systémom prostredníctvom voliteľov, ktorý má korene v 19. storočí. Republikánska i Demokratická strana stavajú svojich kandidátov na prezidenta a viceprezidenta USA na letných straníckych zjazdoch - konventoch. Komplikovaný maratón volieb budúceho amerického prezidenta sa začína voľbami delegátov na federálne konventy.
V utorok po prvom pondelku v novembri (8.11.) volia občania USA 538-členný zbor voliteľov, v ktorom má každý štát toľko členov, koľko má zástupcov v Kongrese; ich počet sa odvíja od pomerného počtu obyvateľov. Kľúčovú úlohu teda zohrávajú najľudnatejšie štáty - Kalifornia, Florida, New York, Texas, Illinois a Ohio.
Voliteľ nesmie byť členom Kongresu a nesmie ani zastávať významnú funkciu vo federálnych úradoch. Voľba voliteľov je de facto voľbou prezidenta, pretože volitelia sú podľa tradície povinní hlasovať za oficiálneho kandidáta svojej strany. Preto sú výsledky prezidentských volieb známe už v novembri, aj keď zbor voliteľov formálne volí prezidenta a viceprezidenta v prvý pondelok po druhej strede v decembri (19.12.) v hlavných mestách jednotlivých štátov.
Pri voľbe voliteľov sa uplatňuje väčšinový systém. Víťazstvo hoci minimálnym rozdielom hlasov dáva kandidátovi právo získať všetky hlasy voliteľov daného štátu. Tak môže byť za prezidenta zvolený kandidát, ktorý dostane viac hlasov voliteľov, napriek tomu, že sa za neho v celoštátnom meradle vyslovilo menej voličov.
Ak nezíska ani jeden z prezidentských kandidátov väčšinu hlasov voliteľov (ako napríklad v rokoch 1800-1824), volí prezidenta z troch najúspešnejších kandidátov absolútnou väčšinou Snemovňa reprezentantov, a to tak, že všetci jej členovia z jedného štátu majú vždy spolu jeden hlas. Ak nezíska väčšinu nikto z kandidátov na úrad prezidenta, volí prezidenta Senát z dvoch najúspešnejších kandidátov, pričom každý senátor má právo hlasovať samostatne.
Ak by sa voľba v Snemovni reprezentantov dostala do slepej uličky a na začiatku funkčného obdobia by ešte nebol zvolený prezident, úradoval by zatiaľ ako prezident novozvolený viceprezident, a to dovtedy, kým by bol zvolený nový prezident. Keby Senát odmietol zvoliť viceprezidenta, pripadal by do úvahy ako úradujúci prezident predseda Snemovne reprezentantov.
Výsledky hlasovania podľa ústavy odovzdajú predsedovi Senátu, následne ich musia preveriť a potvrdiť Senát i Snemovňa reprezentantov.
Volebné hlasy sa zrátajú a prezidenta vyhlásia začiatkom januára nasledujúceho roku na spoločnej schôdzi oboch komôr Kongresu USA. Prezident a viceprezident sa potom oficiálne ujímajú úradu 20. januára. V prípade, že zvolený prezident zomrie v období medzi voľbou a inauguráciou, stáva sa prezidentom zvolený viceprezident.
Podľa ústavy USA sa funkčné obdobia novozvolenej hlavy štátu a viceprezidenta začínajú presne na poludnie 20. januára.
Celoštátne zjazdy strán sa uskutočnia v júli a samotná voľba nového prezidenta 8. novembra.
TASR prináša systém volieb prezidenta USA:
Američania si prezidenta a zároveň aj viceprezidenta volia nepriamo na štvorročné obdobie zložitým systémom prostredníctvom voliteľov, ktorý má korene v 19. storočí. Republikánska i Demokratická strana stavajú svojich kandidátov na prezidenta a viceprezidenta USA na letných straníckych zjazdoch - konventoch. Komplikovaný maratón volieb budúceho amerického prezidenta sa začína voľbami delegátov na federálne konventy.
Ako prvé sa konajú konferencie voliace delegátov (tzv. caucusy) a o týždeň neskôr aj prvé primárky.
CAUCUS
Slovo pochádza z pôvodných indiánskych jazykov a znamená volebnú stranícku konferenciu. V 12 štátoch USA, kde sa tento systém využíva, sa schádzajú celoštátne konferencie hlavných politických strán (republikánov a demokratov), ktoré rozhodujú o podpore toho-ktorého kandidáta na prezidenta vo federálnom konvente.
Pri voľbe delegátov na caucus sa postupuje "zdola nahor": na malých miestnych zhromaždeniach straníckych aktivistov sa rozhoduje o delegátoch do okresných zjazdov, kde sa ďalej volia delegáti za dištrikty. Títo sa zúčastňujú na celoštátnych straníckych konferenciách.
CAUCUS
Slovo pochádza z pôvodných indiánskych jazykov a znamená volebnú stranícku konferenciu. V 12 štátoch USA, kde sa tento systém využíva, sa schádzajú celoštátne konferencie hlavných politických strán (republikánov a demokratov), ktoré rozhodujú o podpore toho-ktorého kandidáta na prezidenta vo federálnom konvente.
Pri voľbe delegátov na caucus sa postupuje "zdola nahor": na malých miestnych zhromaždeniach straníckych aktivistov sa rozhoduje o delegátoch do okresných zjazdov, kde sa ďalej volia delegáti za dištrikty. Títo sa zúčastňujú na celoštátnych straníckych konferenciách.
PRIMÁRKY
V zvyšných 39 štátoch USA sa delegáti konventu volia v primárnych voľbách, ktoré spočívajú v jednoduchom anonymnom odovzdaní hlasu do urny. Voliči volia priamo delegátov na úrovni štátu. Primárky sú buď otvorené, keď môže delegátov konventov voliť každý občan daného štátu, alebo uzavreté, keď o delegátoch rozhodujú iba členovia príslušnej strany. O pravidlách a termíne primárok rozhodujú štáty a stranícke vedenia.
Počet delegátov konventov za jednotlivé štáty - či už sa vyberajú prostredníctvom caucusov, alebo primárnych volieb - proporcionálne zodpovedá počtu obyvateľov štátu. Konvent každej strany nominuje jediného kandidáta na prezidenta.
V zvyšných 39 štátoch USA sa delegáti konventu volia v primárnych voľbách, ktoré spočívajú v jednoduchom anonymnom odovzdaní hlasu do urny. Voliči volia priamo delegátov na úrovni štátu. Primárky sú buď otvorené, keď môže delegátov konventov voliť každý občan daného štátu, alebo uzavreté, keď o delegátoch rozhodujú iba členovia príslušnej strany. O pravidlách a termíne primárok rozhodujú štáty a stranícke vedenia.
Počet delegátov konventov za jednotlivé štáty - či už sa vyberajú prostredníctvom caucusov, alebo primárnych volieb - proporcionálne zodpovedá počtu obyvateľov štátu. Konvent každej strany nominuje jediného kandidáta na prezidenta.
V utorok po prvom pondelku v novembri (8.11.) volia občania USA 538-členný zbor voliteľov, v ktorom má každý štát toľko členov, koľko má zástupcov v Kongrese; ich počet sa odvíja od pomerného počtu obyvateľov. Kľúčovú úlohu teda zohrávajú najľudnatejšie štáty - Kalifornia, Florida, New York, Texas, Illinois a Ohio.
Voliteľ nesmie byť členom Kongresu a nesmie ani zastávať významnú funkciu vo federálnych úradoch. Voľba voliteľov je de facto voľbou prezidenta, pretože volitelia sú podľa tradície povinní hlasovať za oficiálneho kandidáta svojej strany. Preto sú výsledky prezidentských volieb známe už v novembri, aj keď zbor voliteľov formálne volí prezidenta a viceprezidenta v prvý pondelok po druhej strede v decembri (19.12.) v hlavných mestách jednotlivých štátov.
Pri voľbe voliteľov sa uplatňuje väčšinový systém. Víťazstvo hoci minimálnym rozdielom hlasov dáva kandidátovi právo získať všetky hlasy voliteľov daného štátu. Tak môže byť za prezidenta zvolený kandidát, ktorý dostane viac hlasov voliteľov, napriek tomu, že sa za neho v celoštátnom meradle vyslovilo menej voličov.
Ak nezíska ani jeden z prezidentských kandidátov väčšinu hlasov voliteľov (ako napríklad v rokoch 1800-1824), volí prezidenta z troch najúspešnejších kandidátov absolútnou väčšinou Snemovňa reprezentantov, a to tak, že všetci jej členovia z jedného štátu majú vždy spolu jeden hlas. Ak nezíska väčšinu nikto z kandidátov na úrad prezidenta, volí prezidenta Senát z dvoch najúspešnejších kandidátov, pričom každý senátor má právo hlasovať samostatne.
Ak by sa voľba v Snemovni reprezentantov dostala do slepej uličky a na začiatku funkčného obdobia by ešte nebol zvolený prezident, úradoval by zatiaľ ako prezident novozvolený viceprezident, a to dovtedy, kým by bol zvolený nový prezident. Keby Senát odmietol zvoliť viceprezidenta, pripadal by do úvahy ako úradujúci prezident predseda Snemovne reprezentantov.
Výsledky hlasovania podľa ústavy odovzdajú predsedovi Senátu, následne ich musia preveriť a potvrdiť Senát i Snemovňa reprezentantov.
Volebné hlasy sa zrátajú a prezidenta vyhlásia začiatkom januára nasledujúceho roku na spoločnej schôdzi oboch komôr Kongresu USA. Prezident a viceprezident sa potom oficiálne ujímajú úradu 20. januára. V prípade, že zvolený prezident zomrie v období medzi voľbou a inauguráciou, stáva sa prezidentom zvolený viceprezident.
Podľa ústavy USA sa funkčné obdobia novozvolenej hlavy štátu a viceprezidenta začínajú presne na poludnie 20. januára.