Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý sa v pondelok v Bruseli zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, upozornil, že slovenské úrady poznajú túto situáciu už niekoľko rokov.
Autor TASR
Brusel 19. mája (TASR) - V Belgicku chýba širšia politická diskusia ohľadom Rómov a vôbec o problematike prisťahovalectva v Európe, uviedol v dnešnom rozhovore pre televíznu stanicu RTBF predseda belgickej Ligy pre ľudské práva (LDH) Alexis Deswaef. Ide o jednu z reakcií na opätovný výskyt niekoľkých rómskych rodín zo Slovenska v bruselských parkoch, kde prespávajú.
Belgické médiá si od stredy minulého týždňa všímajú osud niekoľkých rómskych rodín pôvodom zo Slovenska, vrátane 21 detí, ktoré sa po vysťahovaní z charitatívnych prijímacích stredísk ocitli na ulici.
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý sa v pondelok v Bruseli zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, upozornil, že slovenské úrady poznajú túto situáciu už niekoľko rokov.
"My pomáhame všetkým našim občanom, ktorí sa so žiadosťou o pomoc na nás obrátia. Toto nie je ten prípad," skonštatoval Lajčák.
Minister dodal, že ide o skupiny Rómov, ktoré sú na území Belgicka už takmer desať rokov, pričom ide o "pomerne známe tváre". Spresnil, že doteraz sa títo Rómovia, ktorí pre belgické médiá tvrdia, že im nikto nepomáha, neobrátili so žiadosťou o pomoc na slovenské úrady.
"Kedykoľvek sa môžu vrátiť domov. Nemajú status azylanta ani migranta. Dobrovoľne sa kedysi vysťahovali a zvolili si tento spôsob fungovania. Nevidím tu priestor pre slovenskú vládu a pre slovenské inštitúcie, aby sme sa v tomto angažovali, pokiaľ oni sami neprejavia o to záujem," upozornil šéf slovenskej diplomacie.
Slovenské mesto Košice - odkiaľ rómske rodiny tvrdia, že odišli kvôli prenasledovaniu - spomenul predseda LDH v rozhovore pre belgickú televíziu aj v súvislosti s dianím v belgickom meste Mouscron, kde bol so súhlasom starostu vybudovaný tzv. "protirómsky múr" na "ochranu obyvateľov" pred Rómami.
Deswaef označil za hanebné obe udalosti: prespávanie slovenských Rómov v bruselských parkoch i protirómsky múr v Mouscrone, ktorý možno porovnať s rovnakým múrom, ktorý bol vybudovaný v Košiciach.
"Nesmieme porovnávať, čo nie je porovnateľné. Nie je to Berlínsky múr alebo izraelský múr v Palestíne. Skôr to môžeme porovnať s Košicami na Slovensku, kde postavili podobný múr proti Rómom," skonštatoval predseda LDH.
Deswaef v tejto súvislosti upozornil, že Slovensko ako jednu z európskych krajín s početnou rómskou menšinou kritizovala Rada Európy za diskriminačnú politiku voči Rómom v prístupe k bývaniu a v oblasti zdravotníctva, vzdelania a zamestnanosti.
Na druhej strane šéf LDH za zhoršenie vnímania Rómov v očiach väčšinovej populácie viní aj politikov a vyzýva na širšiu spoločenskú debatu na túto tému.
"Videli sme to vo Francúzsku, kde Nicolas Sarkozy a neskôr Manuel Valls mali vyhlásenia proti Rómom, ktoré stigmatizovali týchto ľudí," upozornil Deswaef. Podľa neho by ľudia mali odmietať podobné prejavy politikov a spoločnosť by mala klásť dôraz na začlenenie Rómov, tak ako to požaduje aj legislatíva Európskej únie.
Belgické médiá si od stredy minulého týždňa všímajú osud niekoľkých rómskych rodín pôvodom zo Slovenska, vrátane 21 detí, ktoré sa po vysťahovaní z charitatívnych prijímacích stredísk ocitli na ulici.
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý sa v pondelok v Bruseli zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, upozornil, že slovenské úrady poznajú túto situáciu už niekoľko rokov.
"My pomáhame všetkým našim občanom, ktorí sa so žiadosťou o pomoc na nás obrátia. Toto nie je ten prípad," skonštatoval Lajčák.
Minister dodal, že ide o skupiny Rómov, ktoré sú na území Belgicka už takmer desať rokov, pričom ide o "pomerne známe tváre". Spresnil, že doteraz sa títo Rómovia, ktorí pre belgické médiá tvrdia, že im nikto nepomáha, neobrátili so žiadosťou o pomoc na slovenské úrady.
"Kedykoľvek sa môžu vrátiť domov. Nemajú status azylanta ani migranta. Dobrovoľne sa kedysi vysťahovali a zvolili si tento spôsob fungovania. Nevidím tu priestor pre slovenskú vládu a pre slovenské inštitúcie, aby sme sa v tomto angažovali, pokiaľ oni sami neprejavia o to záujem," upozornil šéf slovenskej diplomacie.
Slovenské mesto Košice - odkiaľ rómske rodiny tvrdia, že odišli kvôli prenasledovaniu - spomenul predseda LDH v rozhovore pre belgickú televíziu aj v súvislosti s dianím v belgickom meste Mouscron, kde bol so súhlasom starostu vybudovaný tzv. "protirómsky múr" na "ochranu obyvateľov" pred Rómami.
Deswaef označil za hanebné obe udalosti: prespávanie slovenských Rómov v bruselských parkoch i protirómsky múr v Mouscrone, ktorý možno porovnať s rovnakým múrom, ktorý bol vybudovaný v Košiciach.
"Nesmieme porovnávať, čo nie je porovnateľné. Nie je to Berlínsky múr alebo izraelský múr v Palestíne. Skôr to môžeme porovnať s Košicami na Slovensku, kde postavili podobný múr proti Rómom," skonštatoval predseda LDH.
Deswaef v tejto súvislosti upozornil, že Slovensko ako jednu z európskych krajín s početnou rómskou menšinou kritizovala Rada Európy za diskriminačnú politiku voči Rómom v prístupe k bývaniu a v oblasti zdravotníctva, vzdelania a zamestnanosti.
Na druhej strane šéf LDH za zhoršenie vnímania Rómov v očiach väčšinovej populácie viní aj politikov a vyzýva na širšiu spoločenskú debatu na túto tému.
"Videli sme to vo Francúzsku, kde Nicolas Sarkozy a neskôr Manuel Valls mali vyhlásenia proti Rómom, ktoré stigmatizovali týchto ľudí," upozornil Deswaef. Podľa neho by ľudia mali odmietať podobné prejavy politikov a spoločnosť by mala klásť dôraz na začlenenie Rómov, tak ako to požaduje aj legislatíva Európskej únie.
