Kyjev 22. apríla (TASR) - Komik Volodymyr Zelenskyj zvíťazil v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb na Ukrajine, v ktorých jasne porazil úradujúcu hlavu štátu Petra Porošenka. Vyplýva to z priebežných výsledkov sčítania zverejňovaných Ústrednou volebnou komisiou.

Po sčítaní viac ako 85,5 percenta odovzdaných hlasov vedie Zelenskyj so ziskom 73,2 percenta, kým jeho súper Porošenko dostal 24,46 percenta hlasov.

Porošenko (53) priznal svoju porážku už po prognózach, ktoré priniesli ukrajinské médiá po zatvorení volebných miestností. Oznámil súčasne, že z politiky neodchádza a bude naďalej presadzovať integráciu do EÚ a NATO a tiež protikorupčné opatrenia.

Zelenskyj (41), politický nováčik, prisľúbil zmeny na popredných štátnych postoch, povedal však tiež, že mieni po nástupe do funkcie v zásadných oblastiach pokračovať v politike svojho predchodcu. Prihlásil sa k minskému mierovému procesu, za najvyššiu prioritu považuje návrat Ukrajincov zadržiavaných na územiach ovládaných separatistami alebo v Rusku do vlasti a chce chrániť ukrajinský jazyk.

Už po prvých čiastkových výsledkoch Zelenskému gratulovali veľvyslanectvo USA na Ukrajine, ako aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg či predseda Európskej rady Donald Tusk.

Zelenskyj podporuje vstup Ukrajiny do EÚ. O kontroverznom členstve v NATO by podľa neho malo rozhodnúť referendum.

Zelenskyj chce mier na Donbase, nové sídlo a generálneho prokurátora

Budúci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mieni po nástupe do funkcie v zásadných oblastiach pokračovať v politike svojho predchodcu Petra Porošenka. Zelenskyj sa prihlásil k minskému mierovému procesu, za najvyššiu prioritu považuje návrat Ukrajincov zadržiavaných na územiach ovládaných separatistami alebo v Rusku do vlasti a chce chrániť ukrajinský jazyk, uviedli agentúry APA a DPA.

"V každom prípade budeme naďalej pôsobiť v normandskom formáte a pokračovať v minskom procese s novými ľuďmi," povedal Zelenskyj na krátkom brífingu na margo svojej budúcej politiky voči Rusku. Naznačené personálne zmeny v tejto oblasti nekonkretizoval. Jeho cieľom je však ukončenie vojny na východe Ukrajiny.

V tejto súvislosti Zelenskyj avizoval mediálnu kampaň, ktorá bude zameraná na obyvateľstvo v časti Donbasu, ktorú nemá vláda v Kyjeve pod kontrolou. "Začneme masívnu informačnú kampaň na ukončenie vojny v Donbase," povedal s tým, že na nej chce spolupracovať s ukrajinskými novinármi.

Zelenskyj tiež uviedol, že Porošenko mu zablahoželal k volebnému víťazstvu a ponúkol svoju pomoc, za čo sa mu poďakoval. Neskrýval, že bude chcieť vymeniť niektorých popredných predstaviteľov ukrajinského štátu, v prvom rade generálneho prokurátora Jurija Lucenka, ktorý podľa neho patrí k "starému" tímu. Podrobnosti o personálnych otázkach zverejní na tlačovej konferencii v priebehu niekoľkých dní.

Nový ukrajinský prezident chce takisto zmeniť sídlo prezidentskej kancelárie, ktorá je v súčasnosti umiestnená v centre Kyjeva v neoklasicistickej budove z čias stalinizmu.

Podľa exit pollov zverejnených ukrajinskými médiami získal Zelenskyj v druhom kole volieb viac než 73 percent hlasov. Úradujúca hlava štátu Petro Porošenko dostal vyše 25 percent.

Na tieto čísla reagovala na Facebooku hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Ukrajina podľa nej môže vykonať reštart, nie však "presunom peňažných tokov z jedných vreciek do druhých, no skutočný, založený na uznaní potreby zjednotiť ľudí - nie silou, ale rozvojom národnej agendy". Zacharová dodala, že Ukrajina potom nebude musieť "odrezať milióny svojich občanov od hlasovania".

Ukrajinci v zahraničí dali vo voľbách viac hlasov Petrovi Porošenkovi

Ukrajinskí voliči v zahraničí dali v nedeľnom druhom kole prezidentských volieb prednosť odstupujúcemu prezidentovi Petrovi Porošenkovi. Informovala o tom v pondelok agentúra Ukrinform.

Podľa údajov zverejnených ukrajinskou Ústrednou volebnou komisiou (ÚVK) po sčítaní 97,02 percenta hlasov odovzdaných vo volebných miestnostiach v zahraničí Porošenka tam volilo 53,70 percenta Ukrajincov. Favorita prezidentských volieb Volodymyra Zelenského podporilo 44,83 percenta Ukrajincov žijúcich v cudzine.

Ukrinform dodal, že Porošenko vyhral vo volebných obvodoch v 45 krajinách - okrem iného v Austrálii, Rakúsku, Írsku, Taliansku, Kanade, Belgicku, Holandsku, Nemecku, Británii a USA.

Zelenskyj bol úspešnejší ako Porošenko v 24 štátoch, okrem iných v Gruzínsku, Bielorusku, Poľsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku a v SR.

V troch krajinách bol súboj Porošenka so Zelenským nerozhodný - podľa Ukrinformu ide o Alžírsko, Kuvajt a Čile.

Svoje právo voliť prezidenta Ukrajiny využilo v zahraničí spolu 56.772 občanov Ukrajiny, ktorí mali k dispozícii 101 volebných miestností.

ÚVK v pondelok nad ránom informovala, že po sčítaní viac ako 85,5 percenta odovzdaných hlasov vedie Zelenskyj so ziskom 73,2 percenta, kým jeho súper Porošenko dostal 24,46 percenta hlasov.

Tusk a Juncker zablahoželali Zelenskému k víťazstvu vo voľbách

Predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v spoločnom liste zablahoželali Volodymyrovi Zelenskému k víťazstvu v prezidentských voľbách na Ukrajine. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.

V spoločnom liste Tusk a Juncker uviedli, že voľby dokázali oddanosť Ukrajiny demokratickým hodnotám a právnemu štátu.

AFP pripomenula, že Zelenského predchodca v úrade prezidenta Petro Porošenko bol častým hosťom v Bruseli, kde žiadal Západ, aby zachoval sankcie uvalené na Rusko po anexii Krymského polostrova a zabezpečil implementáciu dohody o pridružení Ukrajiny k EÚ.

Tusk a Juncker v liste ubezpečili, že Zelenskyj "sa môže spoľahnúť na silnú podporu EÚ pre reformy na Ukrajine" vrátane boja proti korupcii a zmeny v sektore energetiky.

Ukrajinský ekonomický konzultant: Po zvolení Zelenského radíme opatrnosť

Ukrajinskí analytici pociťujú neistotu pre miestnu ekonomiku po nedeľňajšom zvolení komika Volodymyra Zelenského za prezidenta krajiny. Ako v pondelok uviedol pre TASR hlavný analytik investičnej banky Concorde Capital v Kyjeve Oleksandr Paraščij, nikto s určitosťou nevie, aký ekonomický program Zelenskyj má, čo môže byť signálom celkovo nejasnej ekonomickej stratégie.

Konzultant pripustil, že v Zelenského okolí sú poradcovia s dobrou povesťou aj na Západe. Patrí k nim napríklad bývalý minister financií Oleksandr Danyľuk.

"Dúfame, že Danyľuk a ostatní odborníci predstavia nejakú komplexnú ekonomickú agendu. V súčasnosti však môžeme iba dúfať, že všetko bude v poriadku," povedal analytik.

Problémom Ukrajiny podľa neho je, že má pomerne náročný splátkový kalendár týkajúci sa zahraničného dlhu – predovšetkým pri európskych a amerických dlhopisoch a dlhu voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Ak však Zelenského tím predloží ekonomický plán, ktorý odobria aj medzinárodné finančné inštitúcie, potom by mali ostať pokojné aj akciové a devízové trhy.

"Zatiaľ Zelenského program nejde proti MMF," poznamenal Paraščij. Situáciu na Ukrajine však môžu skomplikovať jesenné parlamentné voľby, upozornil.

"Nateraz radíme klientom opatrnosť," uviedol konzultant. "Je možné, že situácia bude horšia, než ako keby bol býval zvolený Porošenko," vysvetlil.

Poukázal pritom na nedávny vývoj v prípade najväčšej finančnej inštitúcie v krajine, Privatbanky oligarchu Ihora Kolomojského, ktorého spájajú so Zelenským. Súd minulý týždeň rozhodol o nezákonnosti zoštátnenia banky pred dvoma rokmi.

Analytik pripustil isté procedurálne nezrovnalosti v prípade, avšak podľa neho by mali súdy brať do úvahy fakt, že k zoštátneniu došlo pod dohľadom MMF a po vecnej stránke bolo v poriadku.

Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec

Profil nového prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského

Volodymyr Zelenskyj sa narodil 25. januára 1978 v banskom meste Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine. Časť detstva s rodičmi prežil v Mongolsku, kde jeho otec, matematik, dostal prácu.

Právnické vzdelanie nadobudol na Kryvorožskom ekonomickom inštitúte Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity. Okrem dvoch mesiacov odbornej praxe sa právnickej profesii nikdy nevenoval.

Počas štúdií - od roku 1997 - bol Zelenskyj aktívny v Klube veselých a vynachádzavých (KVN). S kolegami z tímu KVN založil skupinu 95 kvartal, písal scenáre a spoločne koncertovali v mnohých členských krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

KVN je televízny program hier, v ktorom tímy humorne ladenými odpoveďami reagujú na zadané otázky, improvizujú na určené témy a predvádzajú vopred pripravené scénky.

Keď sa o skupinu 95 kvartal začali zaujímať ukrajinské televízne stanice, televízna stanica 1+1 im ponúkla vlastný program. Keď sa KVN transformoval na štúdio Kvartal-95, Zelenskyj sa stal jeho majiteľom a vedúcim.

Od roku 2005 popularita Zelenského ešte väčšmi rástla. Medzi jeho najvýraznejšie projekty spravodajský portál 24tv.ua zaradil Ukrajina vstaň, Večerný Kyjev a Klub bojovníkov.

V rokoch 2010-12 sa dostal na pozíciu generálneho producenta televíznej spoločnosti TK Inter. V nasledujúcich rokoch pripravil muzikálne šou Chcem V VIA GRU, o dva roky neskôr humoristickú šou Liga smiechu.

Okrem toho začal účinkovať aj ako herec: má za sebou 17 filmov a muzikálov.

Keď sa politická kríza na Ukrajine prehĺbila a na východe krajiny vypukli boje, herec a jeho kolegovia nielen že podporovali vojakov ukrajinských síl koncertmi, ale venovali milión hrivien pre potreby armády.

V roku 2018 skúsil Zelenskyj aj prácu režiséra. So spoluautorom, americkým strihačom, režisérom, producentom Davidom Dodsonom nakrútil snímku Ja, Ty, On, Ona. Zelenskyj bol producentom projektu a stvárnil aj hlavnú postavu.

Seriál Sluha národa, v ktorom hral hlavnú rolu - učiteľa dejepisu -, sa fakticky stal začiatkom jeho politickej dráhy. V decembri 2017 založil rovnomennú stranu a stal sa jej lídrom.

O polnoci 1. januára 2019 televízna stanica 1+1 odvysielala vyhlásenie Zelenského, že sa rozhodol kandidovať na úrad prezidenta. Stalo sa to v čase, keď iné televízie priniesli novoročný prejav prezidenta Petra Porošenka. Strana Sluha národa 21. januára 2019 oficiálne navrhla Zelenského ako kandidáta na prezidenta.

Ukrajinské zdroje z predvolebného programu Zelenského vybrali, že chce klásť dôraz na digitálnu gramotnosť, zaviesť hlasovanie a účasť občanov v prijímaní dôležitých rozhodnutí prostredníctvom internetu, zabezpečiť prístup Ukrajincov k informáciám týkajúcim sa rozpočtu krajiny, zautomatizovať verejné procesy v on-line režime. Chce, aby boli prijaté zákony o zrušení imunity prezidenta, poslancov a sudcov. Chce, aby existoval zákon o zbavení funkcie prezidenta i poslancov. Chce uvoľnenie ekonomiky, slobodnú konkurenciu, rozvoj domácej výroby, dlhodobé dostupné úvery, je odhodlaný bojovať proti korupcii a presadiť reformu školstva. V programe mal aj dôraz na preventívnu medicínu a popularizáciu zdravého spôsobu života.

V kampani navrhoval, že uskutoční aj referendum o vstupe Ukrajiny do NATO.

Od získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991 mala Ukrajina päť prezidentov: Leonida Kravčuka (1991 - 1994), Leonida Kučmu (1994 - 2005), Viktora Juščenka (2005 - 2010), Viktora Janukovyča (2010 - 2014) a Petra Porošenka, ktorý je hlavou štátu od 7. júna 2014.

Po zosadení Janukovyča, ku ktorému došlo 22. februára 2014, funkciu prezidenta dočasne vykonával vtedajší predseda parlamentu Oleksandr Turčynov (23. februára — 7. júna).