Ankara 16. apríla (TASR) - V Turecku sa dnes uzatvorili volebné miestnosti v referende o ústavných zmenách, ktorých schválenie by znamenalo faktickú zmenu parlamentného politického systému na prezidentský.

Hlasovanie v 32 východotureckých provinciách sa skončilo o 15.00 h SELČ. Vo zvyšku krajiny sa volebné miestnosti zatvorili o hodinu neskôr, uviedla agentúra Anadolu.

V priebehu dnešného dňa mohlo odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov. Výsledky budú postupne zverejňované v priebehu večera a noci.

V Turecku sa začalo referendum o ústavným zmenách

V Turecku sa dnes koná referendum o ústavným zmenách, ktorých schválenie by znamenalo faktickú zmenu parlamentného politického systému na prezidentský. Prieskumy verejnej mienky signalizujú tesný súboj stúpencov a odporcov reformy.

O čom rozhodujú Turci v referende? Toto sú najdôležitejšie zmeny
MÉDIA: Vojna Alaha a jeho posla Erdogana sa blíži k historickému zlomu

Podľa prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana tieto zmeny zaistia Turecku politickú stabilitu, bezpečnosť a ekonomickú prosperitu. Kritici naopak hovoria o likvidácii tureckej demokracie, zavedení autokratického režimu a koncentrácii politickej moci v rukách Erdogana, ktorý v krajine vládne - najskôr ako premiér a potom prezident - už od roku 2003.

Referendum prebieha v podmienkach výnimočného stavu vyhláseného po pokuse o štátny prevrat z vlaňajšieho júla. Hlasovaniu predchádzala značne asymetrická kampaň, v ktorej jednoznačne dominoval Erdogan a jeho vládny tábor stúpencov zmien. Tí takmer úplne ovládli mediálny priestor a zaplavili krajinu svojimi plagátmi.

Odporcovia návrhov sa naopak stali terčom zastrašovania, fyzického násilia a svojvoľného väznenia. Samotný Erdogan obviňoval svojich kritikov zo snáh o destabilizáciu Turecka a zo spolčovania sa s teroristami, ktorí podľa neho stáli za vlaňajším pokusom o prevrat.

Foto: TASR/AP

Voliči sa majú paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Prezident má byť podľa nových pravidiel nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne. Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo.

V prípade schválenia vstúpia navrhované zmeny plne do platnosti s parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2019. Akékoľvek rozhodnutie voličov bude právne záväzné. Prípadné "nie" by podľa pozorovateľov vyvolalo politickú neistotu, ktorá by mohla viesť aj k predčasným voľbám.

V priebehu dnešného dňa môže odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov. Prvé volebné miestnosti na východe krajiny sa otvorili o 06.00 h SELČ a posledné sa zatvoria o 16.00 h. Výsledky budú postupne zverejňované v priebehu večera a noci.

Na hlasovacom lístku nie je vytlačená žiadna otázka, iba dve slová "áno" a "nie". Voliči označia jednu z možností podľa toho, či podporujú navrhované ústavné zmeny.



Na priebeh referenda dohliada len malý počet medzinárodných pozorovateľov. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala do Turecka približne 35-členný pozorovateľský tím.

Turci žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla. V konečnom súčte však hlasovalo len 47 percent (1,3 milióna) z takmer troch miliónov zahraničných Turkov oprávnených voliť. Hlasovacie lístky už previezli do Turecka, kde ich sčítajú spolu s ostatnými.

Čavušoglu kritizoval nemenované krajiny za pokus ovplyvniť referendum

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu kritizoval dnes nemenované krajiny za pokus ovplyvniť prebiehajúce historické referendum o posilnení právomocí hlavy štátu.

Čavušoglu po odvolení v provincii Antalya pred novinármi vyhlásil, že niekto "zo zahraničia sa pokúšal hovoriť tureckému národu, čo má robiť... Dnes ale rozhodne náš národ".

Turecký minister nespresnil, o kom sa zmieňuje. Agentúra AP ale pripomenula, že Turecko má napäté vzťahy s niektorými európskymi krajinami, najmä Nemeckom a Holandskom.

Foto: TASR/AP

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan označil obe tieto krajiny za nacistické, pretože nedovolili tureckým ministrom agitovať na svojom území za referendum.

Turecký premiér Binali Yildirim po odvolení v provincii Izmir novinárom povedal, že "bez ohľadu na výsledok ho budeme brať s veľkou úctou. Rozhodnutie nášho národa je najkrajším rozhodnutím". Dav prítomný vo volebnej miestnosti odmenil Yildirima skandovaním: "Turecko je na teba hrdé."

Agentúra AP oslovila niekoľkých ľudí pred volebnými miestnosťami v Istanbule.

"Sme tu preto, aby sme povedali 'nie' pre našu krajinu, pre naše deti a vnúčatá," uviedol bývalý daňový úradník Murtaza Ali Turgut.

"Nechcem nastúpiť do autobusu, ktorý nemá brzdy. Systém jedného muža je práve takýto," povedal Husnu Yahsi, ďalší z voličov.

"Áno, áno, áno! Náš vodca je pre nás darom od Boha. Vždy ho budeme podporovať. Dobre vládne," zdôraznil zas stúpenec reforiem Mualla Sengul.

Opozícia tvrdí, že polícia bráni jej pozorovateľom v práci

Polícia bráni volebným pozorovateľom prokurdskej opozičnej Ľudovodemokratickej strany (HDP) v ich práci počas dnešného referenda o ústavných zmenách v Turecku.

Poslankyňa Ziya Pirová agentúre DPA telefonicky z volebnej miestnosti v prevažne kurdskom meste Diyarbakir povedala, že policajti vyviedli pozorovateľov HDP a takisto opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) z jednej z volebných miestností. Argumentovali, že na identifikačných štítkoch mali okrem mena aj logo svojej strany, používanie symbolov strán vo volebných miestnostiach je však v deň volieb je zakázané.

Podobné prípady boli hlásené aj z iných miest v juhovýchodnom Turecku, kde žije kurdská menšina. "Cielene idú voči HDP a CHP, teda proti táboru 'nie'. Hľadajú dôvody, aby pri urnách nemohli byť žiadni pozorovatelia," uviedla Pirová.

Podľa nej sú všade vo volebných miestnostiach a na všetkých poschodiach policajti, ktorí by tam vôbec nemali byť. "Prehľadávajú vrecká a hľadajú karty volebných pozorovateľov. Na kartách CHP je jej logo, na našich pečiatka HDP. Pozorovateľov vezmú na policajnú stanicu a spíšu zápisnicu. Potom ich prepustia, ale to môže trvať niekoľko hodín. Za ten čas nie je nikto z HDP a CHP pri urnách," opísala situáciu Pirová. Obe strany sa preto snažia zmeniť podobu identifikačných kariet.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala do Turecka 11 zahraničných odborníkov. V krajine okrem toho od 25. marca pôsobí na pozvanie vlády 24 dlhodobých medzinárodných pozorovateľov OBSE.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) je zastúpené 20 pozorovateľmi. Predstavitelia oboch organizácií však môžu robiť iba náhodné kontroly. OBSE a PZRE zverejnia v pondelok v Ankare svoju správu o priebehu referenda.

Prvé obete

Dvoch mŕtvych a troch zranených si dnes vyžiadal spor pred volebnou miestnosťou na juhovýchode Turecka. Podľa agentúry Dogan boli pri konflikte v meste Čermik v provincii Diyarbakir použité nože a strelné zbrane. Polícia zadržala jednu osobu.