Brusel 28. mája (TASR) - Na pôde Stáleho zastúpenia SR pri EÚ sa dnes konala medzinárodná konferencia zameraná na bezpečnosť dát v digitálnom svete. Organizátorom konferencie bola Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj (SLORD) v Bruseli s partnerskými úradmi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4).

Konferencia "Vyšehradská štvorka pre bezpečnosť dát" (V4S) upozornila, že nástup digitálneho prostredia s možnosťou masívnej výmeny a spracovania dát sa očakáva vo všetkých oblastiach, ktoré by mali definovať rozsah činností programu Európskej únie Horizont 2020.

Organizátori pripomenuli, že krajiny V4 vydali spoločné stanovisko pre rodiaci sa jednotný digitálny trh založený na digitálnej ekonomike a kybernetickej bezpečnosti.

"Pokiaľ sa chcú krajiny V4 vyrovnať s týmito výzvami, musia podporovať výskum a inovačné aktivity v tejto oblasti a dosiahnuť pokrok pri zlepšovaní podnikateľského prostredia," uvádza sa v stanovisku organizátorov konferencie.

Jedným z prednášateľov bol aj Ladislav Hudec, riaditeľ Ústavu aplikovanej informatiky na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (STU).

Hudec pre TASR uviedol, že v súčasnosti je tendencia presunu procesov z reálneho sveta do sveta kybernetického, pričom logickou požiadavkou je, že bezpečnosť by mala byť aspoň taká ako v reálnom svete. Upozornil, že mechanizmy elektronickej bezpečnosti sú niekedy silnejšie ako tie z reálneho sveta, napríklad elektronický podpis. Je silnejší ako vlastnoručný, lebo vo svojej podstate skrýva aj obsah podpísaného dokumentu a už pri jednom chybnom písmene je neplatný.

Ak je trend internetizácia činnosti občanov, či už v profesionálnom živote alebo v ich vzťahu k verejným a štátnym inštitúciám, ruka v ruke s tým musí ísť aj samotná bezpečnosť.

"Problém spočíva v tom, že s prínosom a s výhodami internetizácie sa otvára priestor aj pre nekalé činnosti počítačových útočníkov a hackerov," povedal Hudec. Z pohľadu technológií sú ochranné riešenia na požadovanej úrovni, problémom sú väčšinou koncoví užívatelia, bežní ľudia. Tí nie vždy dodržia bezpečnostné postupy, neraz slepo dôverujú technológii a stávajú sa obeťou podvodníkov, napríklad v oblasti internetbankingu.

"Vzdelávanie je absolútna nevyhnutnosť. Treba predchádzať týmto kriminálnym činom dôsledným vzdelávaním a osvetou," uviedol Hudec na adresu počítačovej kriminality.

Aj na tento účel vzniklo konzorcium pre spoluprácu medzi Fakultou informatiky a informačných technológií STU, Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a niektorými súkromnými firmami. Za uplynulé dva roky sa venovali vzdelávaniu zamestnancov verejnej správy, pričom vyškolili asi 1000 informatikov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Podobne sa o potrebe odbornej prípravy vyslovil aj riaditeľ pre vývoj vo firme ESET Juraj Malcho. Pripomenul, že pri dnešnom všeobecnom trende zavádzať jednoduché zariadenia sú tieto zároveň aj veľmi zraniteľné. Firma ESET, ktorá je aktívna na viacerých kontinentoch, predáva produkty v duchu "nainštalovať a o nič sa nestarať", lebo ochrana je zaručená. Iná situácia je však pri cielených hackerských útokoch alebo pri priemyselnej špionáži, kde sa vyžaduje vybudovanie silného systému na ochranu dát.

Malcho zdôraznil, že vývoj vírusov na počítačovej scéne odráža skutočnosť, čiže to, čomu sa ľudia venujú, kde je prístup k peniazom.

"Všade tam, kde sa dá nájsť niečo nebezpečné, kde ľudia môžu prísť o peniaze, tam sa snažíme pôsobiť a zabrániť tomu. Na druhej strane sa zapájame aj do edukačnej činnosti," konštatoval Malcho. Dodal, že ide o rôzne spôsoby popularizácie internetovej bezpečnosti až po samotný proces vzdelávania o tom čo sú to kybernetické útoky a ako sa im brániť. V tomto smere ocenil spoluprácu s STU a Univerzitou Komenského, ktorá je zameraná na vzdelávanie novej generácie odborníkov na počítačovú bezpečnosť.